Zachovajte si bystrosť

16,90 €
Skladom
SKU
9788022212663

V knihe Zachovajte si bystrosť autor čerpá z najmodernejšieho výskumu, za ktorým cestoval po celom svete a stretával sa s vedcami skúmajúcimi tajomstvá kognitívnej dlhovekosti. Prehrýza sa trikmi a mýtmi o zdraví mozgu a odhaľuje príklady dobrej praxe založené na dôkazoch. Či už v oblasti ideálnej stravy, fyzickej aktivity, doplnkov stravy a nastavenia mysle, Dr. Gupta nám predstavuje, čo funguje, a čo je ešte dôležitejšie, vysvetľuje prečo. Dokonca ponúka inovatívny dvanásťtýždňový program pre každého, kto chce začať pracovať na lepšom mozgu už dnes.

Kniha vyšla aj v audioforme, jej ukážku si môžete vypočuť tu. Audioknihu kúpite na audiolibrix.sk.

Viac informácií
Autor Gupta Sanjay
Žáner jedno / zdravie / životný štýl
EAN 9788022212663
Preklad Veronika Maťúšová
Formát 147x229 mm
Väzba pevná väzba s prebalom
Počet strán 320
Dátum vydania 14. 1. 2022

Úvod

Nie je to žiadna veda

Mozog je širší ako obloha... (a) ... hlbší ako more.

Emily Dickinsonová

Na rozdiel od väčšiny kolegov som nevyrastal s hlboko zakorenenou túžbou stať sa lekárom a tobôž nie neurochirurgom. Najprv som chcel byť spisovateľom, čo zrejme spôsobil fakt, že na základnej škole som sa zamiloval do učiteľky angličtiny. O medicíne som začal uvažovať, keď som mal trinásť rokov a môjho starkého postihla mŕtvica. Boli sme si veľmi blízki a veľmi ma zobralo, keď som videl, ako rýchlo sa mu zmenili mozgové funkcie. Zrazu nebol schopný hovoriť ani písať, ale zdalo sa, že rozumie, čo mu ľudia hovoria, a bez problémov dokázal aj čítať. Jednoducho povedané, vnímal slovnú aj písomnú komunikáciu, ale nedokázal rovnakým spôsobom reagovať. Vtedy ma prvýkrát začalo zaujímať aj fascinovať komplikované a záhadné fungovanie mozgu. Trávil som veľa času v nemocnici a otravoval lekárov nekonečnými otázkami. Keď mi trpezlivo vysvetľovali, čo sa stalo, cítil som sa veľmi dospelo. Dozvedel som sa, že lekári vrátili starkému zdravie tým, že mu v krčnej tepne obnovili prítok krvi do mozgu, aby zabránili ďalším mŕtviciam. Dovtedy som sa s chirurgmi nikdy nestretol, no ich práca ma úplne pohltila. Začal som čítať všetko, čo sa dalo, o medicíne a o ľudskom tele. Neskôr sa môj záujem upriamil na mozog, konkrétne na pamäť. 

Samodiagnostika

Hrozí vám riziko mentálneho úpadku?

V posledných rokoch som strávil veľa času tým, že som sa snažil premeniť najlepšie výskumy mozgu založené na dôkazoch na jednoduché a zrozumiteľné rady a odporúčania pre vás. Všetky vychádzajú z oficiálnych aj neoficiálnych rozhovorov s kolegami a ďalšími odborníkmi z oblasti neurovedy a ľudskej výkonnosti. Chcel som, aby boli čo najužitočnejšie, preto som zostavil zoznam otázok, ktoré zásadne súvisia so zdravím a s potenciálom vášho mozgu. Bez ohľadu na to, čo vo svojom živote chcete vylepšiť, dôležité je, aby ste boli k sebe úprimní a uvedomovali si svoj stav. A tieto otázky vám s tým pomôžu.

Nasledujúcich dvadsaťštyri otázok vám pomôže vyhodnotiť vaše rizikové faktory mentálneho úpadku. Ak na niektoré otázky odpoviete áno, nepanikárte – väčšina z rizikových faktorov sa dá upraviť. Úprimné odpovede vás nemajú vystrašiť. (Nezabudnite: Strašenie nefunguje.) Niektoré z otázok sa týkajú symptómov kognitívneho úpadku, ktoré sa dajú veľmi dobre zvrátiť. Napríklad chronický nedostatok spánku môže viesť k značným stratám pamäti, ktoré dokonca môžu pripomínať nástup demencie. Zdravý spánok patrí k najjednoduchším a najúčinnejším spôsobom, ako si zlepšiť všetky mozgové funkcie a tiež schopnosť učiť sa a pamätať si nové veci (skrátka, prospeje každej sústave v tele). Príliš dlho som podceňoval  význam spánku a bol som veľmi hrdý, že som schopný normálne fungovať aj pri jeho nedostatku. Verte mi, bola to chyba. Našťastie sa to dá napraviť stanovením správnej diagnózy a veľmi ľahko tým, že pôjdete spať skôr a odložíte elektronické zariadenia aj zoznam povinností. Pri niektorých otázkach vám možno nebude jasné, prečo sa na ne pýtam, napríklad na úroveň vášho vzdelania. Neskôr vám však vysvetlím, že podľa viacerých štúdií môže mať vyššie vzdelanie ochranný efekt pred kognitívnym úpadkom, ale nemusí nutne úpadok spomaliť, keď sa začnú výpadky pamäti. Inými slovami, u ľudí, ktorí študovali dlhšie (teda absolvovali vysokú školu a získali vyššie vzdelanie) alebo sú gramotnejší, je nižšie riziko vzniku demencie ako u tých, čo študovali kratšie. No nezáleží na tom, keď sa už demencia začne prejavovať.

Najviac zo všetkého by som však chcel, aby ste pochopili, aké správanie ovplyvňuje zdravie vášho mozgu teraz aj v budúcnosti. Je to dôležité. Ako neurochirurg poznám uspokojenie, aké prinášajú rýchle riešenia, ale uvidíte, že niektoré zmeny správania sú nielen účinné, ale dokonca sa prejavia tak rýchlo ako operácia. Keď spoznáte a pochopíte svoje každodenné návyky, získate predstavu, kde by ste mali pridať, aby ste si obnovili zdravie mozgu a udržali si ho. Otázky vychádzajú zo zistených údajov a odrážajú aktuálne vedecké poznatky.

Ak na ktorúkoľvek z týchto otázok odpoviete áno, neznamená to, že si teraz alebo v budúcnosti vypočujete katastrofickú diagnózu. Na poznanie pôsobí množstvo faktorov, niektoré z nich som sem ani nezaradil, lebo som to chcel trochu zjednodušiť. Tak ako niektorí celoživotní fajčiari nikdy nedostanú rakovinu pľúc, aj niektorí ľudia žijú s viacerými zvýšenými rizikovými faktormi mentálneho úpadku, no nikdy sa u nich neprejaví. Niektoré z rizikových faktorov sú diskutabilné, ale na ne vás upozorním. V každom prípade je užitočné poznať všetky potenciálne rizikové faktory, ktoré sú podložené dôkazmi, ako aj tie, ktoré vedci ešte len skúmajú a veria, že v budúcnosti sa ukážu dôležité. Chcem vám poskytnúť poznatky aj uvažovanie, ktoré za nimi stojí.

1. Trpíte v súčasnosti ochorením súvisiacim s mozgom alebo vám diagnostikovali miernu kognitívnu poruchu?

2. Vyhýbate sa namáhavému cvičeniu?

3. Sedíte väčšinu dňa?

4. Máte nadváhu alebo obezitu?

5. Ste žena?

6. Diagnostikovali vám kardiovaskulárne ochorenie?

7. Trpíte metabolickými poruchami, napríklad vysokým krvným tlakom, inzulínovou rezistenciou, cukrovkou, vysokým cholesterolom?

8. Diagnostikovali vám niekedy infekciu, ktorá môže viesť k chronickým zápalom a môže mať neurologické následky (napr. lymská borelióza, herpes, syfilis)?

9. Užívate lieky so známymi účinkami na mozog, napríklad antidepresíva, lieky proti úzkosti, lieky na tlak, statíny, inhibítory proteínovej pumpy alebo antihistaminiká?

10. Mali ste niekedy úraz mozgu alebo ste si poranili hlavu pri nehode či športe? Diagnostikovali vám niekedy otras mozgu?

11. Fajčíte alebo ste niekedy fajčili?

12. Trpeli ste niekedy depresiou?

13. Máte nedostatočný spoločenský kontakt s inými ľuďmi?

14. Ukončili ste formálne vzdelávanie po strednej škole alebo skôr?

15. Prijímate v strave veľa spracovaných, sladkých, mastných jedál a málo celozrnných potravín, rýb, orechov, olivového oleja a čerstvého ovocia a zeleniny?

Back to Top