Recenzie

1. 

   Anna Vajdová – 29. mája 2024

   Matúš Mahút – Tam hore

   Kniha Tam hore, nie je pre každého čitateľa. A ako by som špecifikovala „toho“ komu sa bude páčiť? Vyžaduje
   trpezlivosť,
   pozitívny vzťah k dejinám,
   lásku k filozofovaniu
   obľubu mýtov, symbolov
   a toleranciu k personifikácii, pretože sa tú prenášajú ľudské vlastnosti na zvieratá.

   Mahút v Tam hore zobrazil kľúčové momenty ľudskej histórie a vsadil ich do sveta opíc. Opice sú personifikáciou človeka. Počas čítania oceňujem aj hlboké myšlienky, ktoré odznejú, napríklad: „Abraham sa konečne dočkal víťazstva, a pritom nikam nemusel odísť, stačilo dorásť v sebe a otvoriť oči.“ (s.178)

   Pri tejto knihe som bola rada, že čítam večer, keď uspím deti a po malých častiach. Mohla som si nechať uležať myšlienky v hlave a počas dňa o nich premýšľať. Už prvá opica Aha je obrazom človeka: „Stále však niečo hľadal, nevedel čo a nedokázal to nájsť.“ (s. 11)

   Podľa môjho názoru najvýstižnejšie Mahút zobrazil súčasnú dobu: „Mená sa prestali písať s veľkými písmenami a namiesto nich sa pred nimi používali mriežky a pokrútené áčka. A vôbec neboli také skutočné ako kedysi. Vo svete bolo toľko iných svetov, že opice zabúdali na ten pravý, bolo to pre ne pohodlnejšie.“ (s. 219) Skvele vystihol aj naše nákupné správanie pred dňom voľna: „Opice sa báli, že pre jeden deň voľna zomrú od hladu, a tak sa do obchodu predieral každý.“ (s. 220)

   Dúfam, že v tých našich dejinách sa na konci dočkáme lepšieho záveru, aký čakal opice. Nemajme predsudky voči mladým autorom, Mahút je jedným z tých, ktorý pomáhajú búrať stereotypné názory voči mladým ľuďom. Áno, aj mladý človek môže priniesť hodnotný a umelecký literárny zážitok.