Odysea

Recenzie

1. 

   Lenka Miklášová – 23. júna 2026

   Musím sa priznať, že trošku ma už aj starogrécke mrle žrali, keď sa blížila polovica knihy a o Odyseovi sa zatiaľ tradovalo iba toľko, že ešte furt nie je doma. Namiesto neho sa čitateľ mrkne na neslávny Agamemnónov koniec (Fry z neho urobil menej oportunistického bezcitného vola, zato sa vybláznil na Klytaimnestre. Pre feministické poňatie gréckych mýtov si holt musíte skočiť niekde inde), bude svedkom tichej domácnosti medzi Menealom a Helčou a aj Odyseov synátor Telemachos dostane svojich štedrých pár minút slávy, v snahe splašiť nejaké to info o svojom nezvestnom tatkovi, zatiaľ čo chúďa Penelopa doma celý deň ide hladko-obratko, aby to potom večer vypárala a mala chvíľu pokoj od partie nadržaných pažravých pytačov.

   Fry v Odysei upustil od svojho povestného, šarmantne sarkastického humoru (už v Tróji to hral na vážnu nôtu), ale zase dodal deju plastickosť, ktorú klasické ponímanie postráda. Postavy necháva prehovárať súčasným jazykom, čo je nepochybne pôvabné – Odyseus nadávajúci „márnosť šedivá!“ má rozhodne svoje čaro – a približuje to problematiku súčasnému čitateľovi. A nevyhýba sa ani krvavým scénam – opísať ľudožrútske dožinky kulantne sa veľmi nedá, ale mistr Fry prekvapil opisom kyklopa grcajúceho zvyšky vojaka. Ak máte pocit, že túto hnusnú odpudivú predstavu teraz nedostanete z hlavy, pustite si Ficovu tlačovku, on to ľahko prebije.

   Trošku mi chýba Stephenov humor, ktorými ma dostal do kolien v prvých dvoch retellingoch, ale rozumiem, že Trója aj Odysea sa dotýkajú náročnejších tém, v ktorých by rozpustilý ostrovtip mohol byť navyše sťa slivkový kompót v plnenej paprike. Rovnako sa pripravte na konvenčné stvárnenie protagonistov – muži sú mužní, bohyne žiarlivé a smrteľníčky čakajú, kým sa pán mangeľ uráči domov. Nevadí. Odysey zdar!

2. 

   Michaela Zamari – 8. júla 2026

   Hľadáte originálnu rozprávku pre dospelých, ktorá vám navyše dokonale predhodí atmosféru leta, vody, pláže, sem-tam obcovačiek a sem-tam búrok?

   Tak si dajte túto novinku ešte predtým, ako príde do kín rovnomenný film.

   UŽ je to nejaký ten piatok, čo som mala tú česť s tvorbou tohto kreatívneho autora a poviem vám… chýbal mi jeho pútavý štýl rozprávania, svojský návykový humor aj mytológia a bláznivé príbehy z olympu, ktorým sa venuje. Zmeškala som síce jeho predposlednú knihu Trója, no vôbec mi to nebránilo v plnohodnotnom zážitku z Ody… ani neviem, ako sa to skloňuje, ale viem, že je to pecka.

   „Smrteľníci sú často ako deti bohov, no v skutočnosti to býva naopak – práve bohovia sa väčšinou správajú ako deti. Sú netrpezliví, lomcujú nimi záchvaty hnevu, vždy keď im niečo skríži plány, a len čo zistia, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, zlostne dupú nohami a kričia z plných pľúc.“

   Ja by som ich nazvala dramaqueen, až na to, že veľakrát ide aj o mužské ego, teda… dramaking?

   „Vždy vieme, kedy sa bohovia hnevajú, no nie vždy poznáme dôvod ich hnevu.“

   Úprimne? Netušila som, kto je Odyseus z Itaky, zato som vedela, že autor nesklame. Hoci ide o striedanie kratších a dlhších kapitol a prelínajú sa tu viaceré príbehy, najviac som hltala práve ten Odyseov. A moje dojmy? V podstale som len rozčarovanie krútila hlavou alebo sa smiala, v nepravidelných intervaloch stále dokola.

   Trója a slávny trójsky kôň vám určite čosi hovoria, no aj tak je pozoruhodné, aký zvrat udalostí spustila krása jedinej ženy.

   „Menelaos vyslobodil svoju ženu z príšerného zajatia. Paris ju (Helenu) uniesol zo Sparty do Tróje, kde ju vyhlásil za svoju manželku. Tento hanebný zločin zasadil tvrdú ranu medzinárodným vzťahom a preliali sa preň potoky krvi. Koľko vdov, sirôt a žialiacich rodičov po sebe zanechali ich desaťročné boje? Nik okrem bohýň osudu ich nedokázal spočítať.“

   Odyseus sa stal hrdinom a toto je príbeh o jeho ceste domov. Mega dlhej ceste, keď zo vezmeme na roky. Poviem už len toľko, že táto kniha má jedinú nevýhodu. Je tu toľko postáv, ktoré by som si chcela pamätať spolu s ich príbehmi, myšlienkami a ponaučeniami, ale je to bez šance. Preto sa už teraz teším na ďalší autorov počin, v ktorom mi čosi pripomenie a čosi rozpovie nanovo.

   P. S. Je to aj vizuálny skvost knižnice, s nádherným prebalom a ešte krajšími predsádkami.