Recenzie

1. 

   [email protected] – 2. decembra 2023

   Ako sama autorka hovorí, toto je kniha o všetkých formách väznenia, o spôsobe akým sa všetci môžeme uväzniť v určitých spôsoboch videnia a bytia. Spracúva tému chudobných žien, ktoré sa rozhodli odísť zo svojej domoviny (väčšinou na ďalekom východe), opustili svoju rodinu a prišli do Európy aby zarobili peniaze. Často sa však stávajú obeťami podvodu, obchodovania s ľuďmi alebo minimálne predsudkami domáceho obyvateľstva. Autorka oproti svojej prvej knihe, Včelár z Aleppa, zvolila úplne iný jazyk. Kým tam bol pomerne kvetnatý a čítal sa ťažšie, tu je naopak úderný a kniha sa číta naozaj rýchlo. Musím povedať, že obe hlavné postavy mi boli od začiatku až do konca knihy nesympatické, ale autorke nešlo o to aby si ich čitateľ obľúbil. Predstavovali len vzory pováh, s ktorými sa ženy ako Niša často dostávajú do kontaktu. Petra, jej sebecká zamestnávateľka, pre ktorú predstavovala len lacnú pracovnú silu a Jannis, jej milenec, ktorý síce tvrdil, že ju miluje, ale netušil s kým sa Niša stretáva vo voľnom čase a ani čím si musela prejsť. Spev vtákov je opäť raz kniha, ktorá otvára oči. Som neskutočne rád, že ju vydavateľstvo Tatran vydalo. Je to problematika, o ktorej som doteraz nemal ani tušenia. Môžem len a len odporučiť.

2. 

   Diana Ludrovcová – 29. januára 2024

   Kniha akú som ešte nečítala. Silný pribeh s krásnou obálkou. Odporúčam každému kto má rád príbehy ktoré chytia za srdce

3. 

   pani_tau – 2. februára 2024

   Niša prišla zo Srí Lanky na Cyprus ako pestúnka a pomocníčka v domácnosti, aby zabezpečila lepšiu budúcnosť svojej dcérke, ktorá ostala u príbuzných. Jedného dňa však Niša zmizne. Vyberie sa von a viac sa nevráti. Polícia to odbije ako ďalší útek nespokojnej pomocníčky, a tak sa pátrania ujme jej zamestnávateľka Petra a Nišin priateľ Jannis, ktorý loví spevavé vtáky migrujúce ponad Cyprus a predáva ich na čiernom trhu. Spolu sledujú Nišine stopy na miesta, kam chodievala pred zmiznutím.

   Príbeh nám striedavo rozpráva Nišina zamestnávateľka Petra a Nišin priateľ Jannis, ktorý ju miloval. V okamihu, keď nám príbeh rozprávajú, Niša už nežije a my ju tak spoznávame len prostredníctvom ich spomienok. V spomienkach je totiž táto láskavá a múdra žena ešte stále nažive a obom veľmi chýba. Viac než čokoľvek si želajú, aby sa im vrátila.

   Počas knihy som Nišu stále spoznávala a čím viac som o nej vedela, tým viac mi chýbala, pretože aj ja som ju postupne začínala milovať a obdivovať. Tiež som si priala, aby sa nakoniec objavila živá a zdravá, aj keď som vedela, že je to nemožné. Autorke sa podarilo vytvoriť puto medzi čitateľom a Nišou. Pocit, že je mi blízka. Neviem, vám opísať, aká je kniha nádherná.

   Autorka sa dotýka témy cudzincov, ktorí pracujú na Cypre a dúfajú v lepší život, namiesto toho sa však častokrát dostávajú do zložitých a nepríjemných situácií, bez možnosti vrátiť sa domov. Ľudia sa na nich dívajú cez prsty, neuvedomujúc si, že aj oni sú osobnosti, so snami a nádejmi, láskou v srdci a všetkým ostatným, čo je človeku vlastné.

   Najväčšmi sa mi páčili pasáže, ktoré rozprával Jannis, keď na Nišu spomínal. Z jeho spomienok na ich rozhovory a spoločne strávené chvíle bolo viac než jasné, že ju miloval. Veľmi Nišu ľúbil a kričalo to z každej spomienky, čo na ňu mal. Vždy som mala v očiach slzy, keď o Niši rozprával Jannis.

   O podobných témach nečítam, ale toto pre mňa nebol príbeh o migrantoch, ale len a len o Niši a o prázdne, ktoré po sebe zanechala, keď niekto kruto ukončil jej život. O prázdne v srdciach tých, ktorí ju milovali. O tom, ako ďaleko siaha vplyv dobrého človeka a akú stopu v nás zanechá.

4. 

   [email protected] – 29. marca 2024

   Spev vtákov ma zaviedol do sveta plného neviditeľných hrdinov a skrytých tragédií a ono sa ani niet čomu čudovať, keď je inšpirovaný skutočnými udalosťami.

   Hlavná postava, Niša, prichádza zo Srí Lanky na Cyprus ako pestúnka a pomocníčka v domácnosti s jediným cieľom – zabezpečiť lepšiu budúcnosť pre svoju dcérku, ktorá ostala v domovskej krajine s príbuznými. Jej príbeh sa však zvrtne, keď jedného dňa nečakane zmizne zanechávajúc za sebou len prázdnotu a množstvo otázok. Políciu prípad nejako extra nezaujíma a stanovisko je jasné – útek nespokojnej slúžky, čiže niečo, čo sa deje neustále.

   Christy Lefteri nás berie na púť, kde spolu s Nišinými zamestnávateľmi sledujeme stopy po stratenej duši. Postupne prechádzame miesta, kde trávila najviac času a pomalinky tak odhaľujeme jej sny, obavy a vášne, ktoré dlhé roky držala ukryté hlboko v sebe. Autorka nám ukazuje bludiská jej mysle, odhaľuje utajenú bolesť a túžbu po slobode. A tak pomocníčka, ktorá sprvu pôsobila len ako akýsi nevýrazný duch, odrazu nadobúda podobu z mäsa a kostí.

   Autorka nás privádza do sveta, kde niektorí žijú v tieni bohatstva a moci, zatiaľ čo iní musia bojovať o každodenné prežitie a dôstojnosť. Román nás núti zamýšľať sa nad otázkami spravodlivosti, nerovnosti a solidarity vo svete, kde sa ľudia často stretávajú s neľútostnou realitou.

   Nesmierne silný zážitok.

5. 

   Adriana VIKTORÍNOVÁ (overený zákazník) – 26. mája 2024

   Jemne napísaný príbeh, spracovaná dôležitá téma spoločenských vrstiev a rôznych rás. Ako sa vieme deliť podľa toho, či sme domáci, prisťahovalci, bieli, zlti, zelení. Ako prehliadame ľudské osudy, lebo máme pocit, že tí druhí nie sú tak dôležití ako my, lebo sú menej majetní, menej vzdelaní. A potom zrazu zistíme, akí sú to ĽUDIA, ale vtedy už nie sú vedľa nás.

   To je príbeh Níše, hlavnej hrdinky, ale aj Aliki, Petry.

   Prečítajte si a potom možno ziskate iný pohľad. Že to nie je len – prišli, aby nám brali prácu – ale aj – odišli od všetkého, čo milovali a žili.