Nebudeš si pamätať

Recenzie

1. 

   Kristina Danisova – 9. februára 2026

   Ak hľadáte krátke kapitoly, svižný dej, ktorý nepustí a udrží si vašu pozornosť, tak by ste nemali vynechať knihy od Fitzeka. Skvele sa pohráva so psychikou postáv aj čitateľa a takmer do poslednej strany neviete, ako to vlastne je alebo komu máte veriť.

   Tentokrát je to príbeh o reinkarnácii, alebo ako inak vysvetliť, že 10-ročný chlapec spácha vraždu, ktorá sa udiala skôr, ako sa narodil? Strašne som sa bála, že to bude reinkarnačná blbosť, ale Fitzek ani tentokrát nesklamal a sama som bola spokojná s tým, ako to nakoniec vymyslel.

   Chodíme na miesta, kde sú pochované a zabudnuté telá, a so Simonom, chlapcom, ktorý je nevyliečiteľne chorý a ktorý je presvedčený o tom, že spáchal neodpustiteľné zločiny, a s právnikom, ktorý uverí v nemožné. Mŕtvoly pribúdajú, napätie rastie a smrť dýcha všetkým účastníkom na krk.

   Tajuplné telefonáty, videá, ktoré svedčia o nemožnom, a zranenia, pády, dôvera a nádej nás sprevádzajú celou knihou.

   Trošku ma štvalo zavádzanie, ktorým Fitzek naznačoval niečo, čo sa vzápätí v ďalších kapitolách vyvrátilo. Ale okrem toho to malo všetko, čo na psychotrilleroch milujem – strašidelné spomienky dieťaťa, zúfalstvo rodiča, nevyriešené prípady stratených ľudí.

   Asi jedna z jeho logickejších, menej prekombinovaných kníh. A ja som si ju užila! Ponorte sa do Fitzekových kníh aj vy. Stoja za to.

2. 

   Radovan Kováč (overený zákazník) – 17. februára 2026

   Fitzek opäť nesklamal! Napätie od začiatku, svižné tempo a rozuzlenie až v samotných záverečných stranách knihy. Kniha sa číta sama, kapitoly sú napísané tak, aby ste chceli prečítať ešte ďalšiu. Vrelo odporúčam, nielen všetkým nadšencom Sebastiana Fitzeka.

3. 

   Lenka Miklášová – 30. marca 2026

   Varovanie ministerstva zdravotníctva: toto hodnotenie bude pochádzať od osoby trpiacej akútnou inFitzekáciou – rozumej predávkovaním Fitzekom. Holt, nemala som sa do neho hrnúť tak skoro po Dievčati z kalendára, lebo takto mi ponožky rolovali aj veci, ktoré by ich inak nechali na mieste. V prvom rade – opäť vás čaká nadupané a akčné čítanie, kde nikdy neviete, na čom ste, okolnosti sa menia štyrikrát za stranu, veriť môžete iba daňovému úradu a pre istotou sa na nikoho príliš neviažte. Fitzi si opäť vzal na paškál intezívne náročnú tému – tentokrát nič príjemnejšie než zneužívanie a obchodovanie s deťmi – ale nie aby ju rozobral do hĺbky alebo aby apeloval na medzery v zákone. On ju použije ako podložie pre svoju akčnú jazdu.

   Aj keď pindám, na Fitzekovi mám rada, že svoje za vlasy a iné ochlpenie pritiahnuté príbehy stavia na vedeckom základe. Tentokrát sa zaoberá teóriami o možnej reinkarnácii, v ktorej strede je práve Simon.Rozuzlenie mi však v celej tej akcii napokon prišlo uponáhľané. Dáva síce zmysel, ale nie taký ten uspokojivý ako keď sa vám podarí rovnako predierkovať 200 papierov. A odhalenie páchateľa je na môj vkus alibistické – nemám rada, keď autor postavy naschvál drží na okraji, aby ich vo finále mohol triumfálne vytiahnuť ako zabudnú fľašu domácej počas silvestrovskej noci.

   Pokiaľ patríte k Fitzekovým skalným, asi ste už dávno prestali čítať, takže sa vám nemusím ospravedlňovať a iba skonštatujem, že zrejme budete opäť spokojní, lebo čo sa týka svižnosti, prekvapivosti a originality, zostáva verný sám sebe aj svojím čitateľom.

4. 

   Katarína Pecháčková – 4. apríla 2026

   Novinka Nebudeš si pamätať ma úplne pohltila svojou neúprosnou hrou s realitou – krátke kapitoly nútia otáčať stránkami bez prestávky a nečakané zvraty zasa neustále prehodnocovať, čomu veriť.

   Milujem, ako autor bravúrne prelína jednotlivé pohľady a núti čitateľa uvažovať o vine a manipulácii na úplne novej úrovni. Miestami ale balansujeme na hranici uveriteľnosti a totálneho bizáru, no a niektoré zvraty pôsobili prvoplánovo a dali sa jednoducho uhádnuť.