Nebudeš si pamätať

Recenzie

1. 

   Kristina Danisova – 9. februára 2026

   Ak hľadáte krátke kapitoly, svižný dej, ktorý nepustí a udrží si vašu pozornosť, tak by ste nemali vynechať knihy od Fitzeka. Skvele sa pohráva so psychikou postáv aj čitateľa a takmer do poslednej strany neviete, ako to vlastne je alebo komu máte veriť.

   Tentokrát je to príbeh o reinkarnácii, alebo ako inak vysvetliť, že 10-ročný chlapec spácha vraždu, ktorá sa udiala skôr, ako sa narodil? Strašne som sa bála, že to bude reinkarnačná blbosť, ale Fitzek ani tentokrát nesklamal a sama som bola spokojná s tým, ako to nakoniec vymyslel.

   Chodíme na miesta, kde sú pochované a zabudnuté telá, a so Simonom, chlapcom, ktorý je nevyliečiteľne chorý a ktorý je presvedčený o tom, že spáchal neodpustiteľné zločiny, a s právnikom, ktorý uverí v nemožné. Mŕtvoly pribúdajú, napätie rastie a smrť dýcha všetkým účastníkom na krk.

   Tajuplné telefonáty, videá, ktoré svedčia o nemožnom, a zranenia, pády, dôvera a nádej nás sprevádzajú celou knihou.

   Trošku ma štvalo zavádzanie, ktorým Fitzek naznačoval niečo, čo sa vzápätí v ďalších kapitolách vyvrátilo. Ale okrem toho to malo všetko, čo na psychotrilleroch milujem – strašidelné spomienky dieťaťa, zúfalstvo rodiča, nevyriešené prípady stratených ľudí.

   Asi jedna z jeho logickejších, menej prekombinovaných kníh. A ja som si ju užila! Ponorte sa do Fitzekových kníh aj vy. Stoja za to.

2. 

   Radovan Kováč (overený zákazník) – 17. februára 2026

   Fitzek opäť nesklamal! Napätie od začiatku, svižné tempo a rozuzlenie až v samotných záverečných stranách knihy. Kniha sa číta sama, kapitoly sú napísané tak, aby ste chceli prečítať ešte ďalšiu. Vrelo odporúčam, nielen všetkým nadšencom Sebastiana Fitzeka.

3. 

   Lenka Miklášová – 30. marca 2026

   Varovanie ministerstva zdravotníctva: toto hodnotenie bude pochádzať od osoby trpiacej akútnou inFitzekáciou – rozumej predávkovaním Fitzekom. Holt, nemala som sa do neho hrnúť tak skoro po Dievčati z kalendára, lebo takto mi ponožky rolovali aj veci, ktoré by ich inak nechali na mieste. V prvom rade – opäť vás čaká nadupané a akčné čítanie, kde nikdy neviete, na čom ste, okolnosti sa menia štyrikrát za stranu, veriť môžete iba daňovému úradu a pre istotou sa na nikoho príliš neviažte. Fitzi si opäť vzal na paškál intezívne náročnú tému – tentokrát nič príjemnejšie než zneužívanie a obchodovanie s deťmi – ale nie aby ju rozobral do hĺbky alebo aby apeloval na medzery v zákone. On ju použije ako podložie pre svoju akčnú jazdu.

   Aj keď pindám, na Fitzekovi mám rada, že svoje za vlasy a iné ochlpenie pritiahnuté príbehy stavia na vedeckom základe. Tentokrát sa zaoberá teóriami o možnej reinkarnácii, v ktorej strede je práve Simon.Rozuzlenie mi však v celej tej akcii napokon prišlo uponáhľané. Dáva síce zmysel, ale nie taký ten uspokojivý ako keď sa vám podarí rovnako predierkovať 200 papierov. A odhalenie páchateľa je na môj vkus alibistické – nemám rada, keď autor postavy naschvál drží na okraji, aby ich vo finále mohol triumfálne vytiahnuť ako zabudnú fľašu domácej počas silvestrovskej noci.

   Pokiaľ patríte k Fitzekovým skalným, asi ste už dávno prestali čítať, takže sa vám nemusím ospravedlňovať a iba skonštatujem, že zrejme budete opäť spokojní, lebo čo sa týka svižnosti, prekvapivosti a originality, zostáva verný sám sebe aj svojím čitateľom.

4. 

   Katarína Pecháčková – 4. apríla 2026

   Novinka Nebudeš si pamätať ma úplne pohltila svojou neúprosnou hrou s realitou – krátke kapitoly nútia otáčať stránkami bez prestávky a nečakané zvraty zasa neustále prehodnocovať, čomu veriť.

   Milujem, ako autor bravúrne prelína jednotlivé pohľady a núti čitateľa uvažovať o vine a manipulácii na úplne novej úrovni. Miestami ale balansujeme na hranici uveriteľnosti a totálneho bizáru, no a niektoré zvraty pôsobili prvoplánovo a dali sa jednoducho uhádnuť.

5. 

   Michaela Zamari – 5. mája 2026

   Ehm, tentoraz bola hlavná témička drsnejšia než inokedy, čím ma ešte viac poháňala čo najrýchlejšie dočítať, a šup naspäť k romantike. 😀

   Ale neľutujem!

   „No aj tak, chcel povedať, ale neprešlo mu to cez pery. Stál medzi dvoma svetmi: chorým a morbídnym svetom pedofila a vesmírom Andiho, kde sa človek dostane k cieľu násilím. Tretí svet, jeho vlastný, už zmizol.“

   Azda prvýkrát za roky zbožňovania tvorby tohto autora som si položila otázku – prečo si to robím?

   Normálne sa teším, že najbližšia (mááájová) fitzekovka bude komédia, lebo po tejto jazde potrebujem od psychotrileru ďalšiu pauzičku.

   „Ak to dokáže on, možno to zvládnem aj ja, pomyslel si s nádejou. Nie vždy. Nie nadlho. Ale možno dnes.Teraz. V tejto chvíli.“

   Aj ja som to zvládla. 😀 Hoci úvod bol pre mňa opäť ťažký – nie pre drsnú zápletku, ale pre taký premyslený dej, motanice s postavami, vstup do deja – toto skrátka nie je to oddychovka. 😀 Áno, prepnete z reality do knižného príbehu, ale ak chcete byť v obraze, musíte sa sústrediť. Pozornosť išla na plné obrátky a ja som postupne naskočila na vlak, ktorý nezastavoval.

   Páčili sa mi postavy, najviac desaťročný Simon, aj gro príbehu, ktoré sa pohráva s mysľou čitateľa. Asi sa táto kniha nestane mojím favoritom od autora, ale rozhodne nezaostáva za jeho predošlými príbehmi a… som divná, keď milujem tie jeho Poďakovania? Asi to bude tým, že milujem jeho zmysel pre humor. A zostávam mu verná.