„Do Búrky som chcel dostať všetko, čo som si šetril za roky štúdia…“ (rozhovor s Matúšom Mahútom)

Lúčime sa s Mlynskou dolinou. Alebo minimálne s jej príbehmi, ktoré mladý slovenský autor Matúš Mahút spísal do vtipnej mládežníckej trilógie. Po úvodných Kvapkách a pokračovaní s názvom Dážď prichádza posledná časť Búrka. Matúša Mahúta sme sa pýtali, ako vyzerá koniec série, kedy vedel, že je načase príbeh ukončiť, aj čo chystá ďalej.

Nedávno ti vyšla posledná kniha Búrka zo série študentských príbehov. Aké máš pocity po dokončení série?

Akoby som urobil bodku za študentským životom a konečne dospel. Z tohto obdobia vyrástli tri knihy plné príbehov, teda môžem povedať, že som ich prežil naplno a neľutujem ani jedinú chvíľu s tebou.

V čom je Búrka iná ako jej dve predchodkyne? Čo nové v nej nájdeme?

Vzdal som sa všetkých zábran a dal každej postave priehrštia šťastia, Búrka je nabitá emóciami, keby ju písal Vilo Rozboril, urobí z nej štyri série. Môžete v nej nájsť bizarné študentské príhody, tentokrát maximálne uletené, keďže je to posledná časť. Nájdete v nej okrem toho aj povzbudenia a príhovory priamo k vám, nech je čítanie čo najpríjemnejšie.

Vedel si dopredu, ako sa naprieč knihami vyvinú osudy postáv?

Nie, v Mlynskej doline netušíme, čo prinesie dnešný večer, preto sa treba pri čítaní naladiť na vlnu prekvapení. Chcel som (takmer) všetkým postavám dopriať šťastné konce po trpkých útrapách a myslím, že mi za to žiadna z nich nepríde nasrať do topánok.

Ktorá postava ti za ten čas prirástla najviac k srdcu? S ktorou by si sa rád naživo porozprával?

Doprial by som si so všetkými jeden nezabudnuteľný večer, no najviac s pani Slavínovou, aby som si vypýtal recept na pestrú dlhovekosť, s Benjím kvôli lifehackom a s Hankou kvôli sladkému receptu na cheesecake.

Centrom pozornosti je tentoraz Jožko. Čo všetko si doňho ukryl? Ako sa s ním vie čitateľ stotožniť?

Jožko je chodiace svetielko nádeje, ktoré preráža študentskú depresiu. Ukryl som doňho svoje myšlienky, ktoré sa narodili v temných situáciách, no taktiež spôsob, ako ich poľahky poraziť. Náš Jožko sa vyvinie od siroty až po obľúbené safe place pre študentov Mlynskej doliny, preto verím, že v ňom každý nájde to, čo práve potrebuje.

Názvy kníh v sérii stúpajú na intenzite (Kvapky, Dážď, Búrka) – podľa čoho si vybral názvy? Ako sú prepojené s dejom?

Dej naprieč trilógiou graduje, až sa napokon vyleje v poslednej časti, kvapky sĺz, kvapky alkoholu zmiešané v požehnanom daždi, až napokon prichádza búrka ako opona, aby odkryla vytúženú dúhu a nové svitanie. Prostredie a atmosféra scén sa hrajú s počasím, aby si dodali ten správny tón a každá časť prekypuje takýmito obrazmi, preto pri čítaní odporúčam nasadiť pozorné očko.

S akými najväčšími výzvami si sa stretol počas písania poslednej časti?

Už som nebol priamo na Mlynoch, preto som inšpiráciu nezobal z prvej ruky. Donášali mi ju však mladší kamaráti, ktorí ešte stále čerpajú mladosť z tohto srdca Bratislavy. Okrem toho som chcel do Búrky dostať všetko, čo som si šetril za roky štúdia a myslím, že sa mi to podarilo.

Zmenilo sa u teba niečo v procese písania od vydania prvej knihy? Myslíš pri písaní na čitateľov alebo stále píšeš pre seba?

Proces je stále rovnaký, chcem sa pri ňom čo najviac baviť, aby ste sa mohli baviť aj vy. Pri tretej časti som rozhodne venoval viac pozornosti čitateľom, aby som sa im mohol odvďačiť za dlhoročnú podporu.

Kedy si vedel, že je na čase príbeh ukončiť? Došli ti študentské príbehy?

Trilógia znie lepšie ako tetralógia a taktiež názvy kníh vystihujú presne to, čo som chcel v knihách zachytiť. Navyše som sa nechcel riadiť trendom súčasných netflixových seriálov, teda nenaťahovať, kým sa dá, na úkor kvality. A hoci študentské príbehy sú našťastie nekonečnou studnicou, toto číslo strán je pre mňa akurát.

Si so sériou spokojný? Alebo by si pri pohľade naspäť na príbehu niečo zmenil?

Som veľmi spokojný, užíval som si každú kapitolu a kvôli autentickosti by som nechal túto Mládežnícku trilógiu dýchať ako strom, čo som zasadil v mestečku Ľudovíta Štúra. Nech rastie. Aj vo vás.

Mimo školy si už tri roky, máš pocit, že Búrka vie byť pre študentov stále aktuálna a zaujímavá?

V rámci Mlynskej doliny určite, keďže sa od základov nemení a naši rodičia, starí rodičia, prarodičia, bratanci z druhého kolena, tety, strýkovia a krstní, ktorí mali tú česť ju zažiť, riešili v podstate rovnaké problémy. Našťastie či nanešťastie je Búrka stále aktuálna a rozhodne viac ako zaujímavá.

Ktorý moment sa ti v rámci celej série písal najťažšie?

Postavy Geriatrie, keďže bolo zložité spojiť viac generácií v jednom študentskom priestore. Myslím však, že dokázali priniesť do príbehu nadhľad a poskytli priestor mnohým skvelým momentom.

Ak by Búrka bola film, akú pieseň by si vybral do záverečných titulkov?

M83 – Midnight City

Dokopy si vydal už štyri knihy, najprv spoločenský román Tam hore, teraz spomínanú študentskú sériu. Do čoho sa chceš pustiť ďalej?

Do tejto Marlenky, čo na mňa žmurká celý čas, čo tvoríme tento rozhovor. Čo sa týka kníh, chcem tvoriť niečo podobne sladké a šťavnaté ako tie doterajšie, máte sa na čo tešiť.

Rozhovor pripravila Renáta Koutenská.