© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Prostonárodné slovenské rozprávky III

Prostonárodné slovenské rozprávky III

Pavol Dobšinský je fenoménom slovenskej literatúry a kultúry. Niet vari človeka či dospelého, ktorý by nepoznal jeho meno.

Tretí zväzok završuje kompletné vydanie Dobšinského Prostonárodných slovenských rozprávok, ktoré vydavateľstvo pripravilo k sedemdesiatemu výročiu svojej existencie. Celé trojzväzkové vydanie vychádza v pôvodnej klasickej úprave s Benkovými ilustráciami. Už dve storočia sprevádzajú Dobšinského rozprávky mladých čitateľov na ceste k dospelosti, podnecujú ich fantáziu a unášajú do bájnych svetov. Sú základom ľudskosti a krásy a sprostrekúvajú skúsenosti tých, ktorí nesú život na svojich pleciach. Rozprávka je aj privilégiom detstva, aby spoznávalo netušené svety a kúzla v nich. To všetko chcel zachovať Dobšinský pre svoj ľud, keď sa pustil do zbierania a zapisovania rozprávok. Ešte aj na smrteľnej posteli jeho najväčšia starosť patrila rozprávkam, ako ich zachrániť pre vnukov a pravnukov a ukryť pred ľudskou hlúposťou a zlobou. Sám autor vtedy netušil, aký odkaz zanechal svojmu národu. Tatranské vydanie vychádza z pôvodného Dobšinského textu. Práca na ňom bola zverená Jane Pácalovej, ktorá sa v Slovenskej akadémii vied venuje slovenskej rozprávke.

  • ISBN: 978-80-222-0872-7
  • EAN: 9788022208727
  • Počet strán: 552
  • Väzba: pevná väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 170x240 mm
  • Dátum vydania: 23.6.2017
  • Žáner: Rozprávky

25,90 € Doporučená cena

O knihe

Tretí zväzok Prostonárodných slovenských povestí, ktoré vydavateľstvo TATRAN pripravilo pri príležitosti sedemdesiateho výročia svojho založenia, je zavŕšením edície pripravenej Eugenom Paulinym v roku 1958. Pauliny tu do jedného titulu spojil dve rozsiahle rozprávkové zbierky: Slovenské povesti Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858 – 1861) a Prostonárodné slovenské povesti, ktoré Dobšinský vydal vlastným nákladom (1880 – 1883). Naša edícia nie je verným reprintom tohto klasického vydania, ale jazykovo a čiastočne  koncepčne aktualizovaným vydaním. Výtvarný koncept Martina Benku rešpektuje v úplnosti.

Tretí zväzok prináša zvyšných šesťdesiatšesť rozprávok z Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského. Čitateľ má možnosť nahliadnuť do širokého žánrového spektra, ktoré ponúka folklórna próza v spracovaní niekoľkých desiatok rozprávkarov, vrátane zvučných mien slovenskej literatúry (Ján Kalinčiak, Samo Chalupka, Ján Botto, Janko Kráľ, Ján Francisci a iní). Má možnosť prečítať si aj niekoľko rozprávok, ktoré na našom území zaznamenala a literárne spracovala Božena Němcová v zbierke Slovenské pohádky a pověsti (1858 – 1859) a ktoré neskôr po preklade do slovenčiny zaradil Pavol Dobšinský do svojej knihy, aby ich čitateľsky aktualizoval.

O aktualizáciu tohto titulu pre súčasných a budúcich čitateľov sa postarala Jana Pácalová.  

Recenzie

„Je fenoménom slovenskej literatúry a kultúry. Niet vari  človeka či dospelého, ktorý by nepoznal jeho meno. Ba dokonca ak by kritériom známosti malo byť poznanie diela či aspoň jeho časti, je nepochybne našou najznámejšou tvorivou osobnosťou. O iných, pravda, vieme, niečo tiež. Vieme. No to, čo vytvoril on, to poznáme. Poznáme osobne, priam dôverne. Dielo, ktoré stvoril, bolo totiž materským mliekom, vaším prvým – ako hovorí básnik – stretnutím s krásou. My dodávame, že ešte aj s pravdou, spravodlivosťou  a súcitom s nepreloženou lavičkou.“

Ondrej Sliacky                                                                                            

-----------------------------

„Zázraky v povestiach rozprávajú sa ako najprirodzenejšie veci. Prísť po smrti v starej alebo novej podobe, vypočuť rozhovor vtákov, zverov alebo vecí, zrozumieť sa s nimi, meniť sa na jabloň, studňu, ružový ker, na zelené vtáča alebo na vozové kolesá proti sebe sa spúšťajúce z brehu a tak zápasiace, na plamene, vzájomne sa páliace, na kamenný stĺp, na chrobáka, putovať k Slncu alebo Mesiačku, podstreliť nohu Dňu, aby nesvitalo ešte – to sa nerozpráva ako zázraky.

Najväčšie čudá rozprávajú sa bez senzácií. Hranice medzi prirodzeným a nadprirodzeným, medzi snom a skutočnosťou, medzi viditeľným a neviditeľným svetom zmizli dokonale. Oboma svetmi prechádza sa voľne, krížom-krážom ako jedným svetom, lebo v rozprávkach je to zázračne – jeden svet.“  

Štefan Krčméry: O poézii našich povestí