Stonehenge

Recenzie

1. 

   IvanaKo (overený zákazník) – 2. septembra 2026

   Po Pilieroch zeme a trilógii Storočie vnímam Stonehenge ako príjemnú zmenu. Veľmi pútavo poňatý príbeh vzniku resp. pretvorenia starého monumentu na kamenný. Myšlienka kamenného monumentu sa nesie celým dejom, ale súčasne sa odohráva niekoľko osobných príbehov, ktoré sú nakoniec mnohé popretkávané. Dej je zasadený do obdobia, keď sa spoločnosť rozdeľovala na roľníkov, pastierov a lesákov. Z každej skupiny sledujeme príbehy niekoľkých ľudí a zároveň osud celého spoločenstva. Na príbehu ma bavili aj osobnostné premeny viacerých postáv, ich sila a odhodlanie ísť si za splnením svojich zámerov, ísť proti zaužívaným resp. nariadeným normám spoločenstva, ale zároveň aj ľudskosť (keď sa sústredím na tie pozitívne postavy). Nakoniec je to aj o jednote, keď spoločenstvá nažívajú vo vzájomnom rešpekte a spolupráci a naproti tomu je kontrast, keď sa vodca niektorého zo spoločenstiev rozhodne konať na úkor iného spoločenstva. Vzalo ma to aj do hlbších úvah o tom, ako žijeme dnes a ako sa žilo v dávnej minulosti z perspektívy medziľudských vzťahov, vzájomnej blízkosti, ale aj materiálnych vecí. Zároveň ma veľmi bavili aj detaily o tom, ako monument fungoval a akým spôsobom podľa neho ľudia (kňažky) dokázali určiť dátum a hlavné prechodové obdobia roka. Knižka sa čítala dobre, odporúčam ju :).

2. 

   [email protected] – 21. augusta 2026

   Ken Follett je majster historických románov a Stonehenge ponúka zaujímvý pohľad na fiktívny možný zrod monumentu Stonehenge. Za mňa ale musím povedať, že v porovnaní s jeho predošlými knihami bola táto o niečo slabšia. Myslím, že niektoré postavy by si zaslúžili viac času a strán. No ak ste fanúšikom tohto pána, určite sa oplatí prečítať aj túto knihu…

3. 

   Kristina Danisova – 7. februára 2026

   Vráťme sa niekoľko storočí naspäť, do čias, keď bol svet rozdelený na kopáčov, roľníkov a pastierov. Do obdobia, v ktorom spoznávame ľudí, ktorí si cenia mier nadovšetko, ale aj tých, ktorí si bez opýtania kradnú pre seba pôdu, či tých, ktorí veria, že láska dokáže prekonať všetky prekážky.

   A na pozadí toho všetkého, stojí Stonehenge, ešte nie v podobe, v akej ho poznáme dnes, ktorý je domovom kňažiek, miestom rituálov a zároveň nástrojom, podľa ktorého ľudia dokážu počítať dni a chápať plynutie času.

   Veľmi sa mi páčili rôznorodé postavy, od ich chamtivosti, dobroty až po tajné túžby. Skvelá bola aj nepredvídateľnosť deja. Ken Follett mi miestami pripomína Georga R. R. Martina (to je ten, čo nikdy nedopísal Hru o tróny). Follett síce pracuje s menším množstvom postáv, no vie byť rovnako krutý, nepredvídateľný a krvavý (áno, aj tu sa toho dočkáme). Ako bonus navyše (v porovnaní s Martinom) dostávame zaujímavé informácie o stavbách, konkrétne v tomto prípade o Stonehenge a jeho budovaní.

   Dejovo ide o silný príbeh postavený na ľudskom správaní, striedaní období sucha a hojnosti a na túžbe dokázať niečo, čo sa spočiatku zdá byť nemysliteľné. Follett opäť raz výborne prepojil históriu, ktorá mi ožívala pred očami a životy obyčajných ľudí, ktoré boli plné napätia.

   Rozhodne odporúčam!