Volanie sirén

Recenzie

1. 

   Nadia_nvk – 13. decembra 2025

   Pamätáte sa na Odyseove stretnutie so Sirénami, pri ktorom sa musel priviazať k stožiaru (a svojej posádke zapchať uši voskom), aby ho nezlákali? Dnes máme takéto sirény všade okolo nás, každý deň, celý deň. Modernými Sirénami sú algoritmy, notifikácie a nekonečné feedy, ktoré nás odvádzajú od rozmýšlania.

   Naša pozornosť sa stala tou najvzácnejšou a najohrozenejšou komoditou. Nejde tu len o závislosť na telefónoch a neustálom rozptylovaní – je to celý ekosystém vybudovaný tak, aby ovládal našu pozornosť, formoval naše myšlienky a nútil nás donekonečna skrolovať.

   Autor prepája filozofiu, psychológiu, mediálnu kritiku a storytelling, aby vysvetlil, ako sme sa dostali do “doby pozornosti”. Pozornosť rozdeľuje na tri typy – dobrovoľnú (sústredenie), nedobrovoľnú (to, čo nás zaujme) a sociálnu (to, ako na nás vplývajú ostatní). A potom ukazuje, ako moderná technológia využíva, a zneužíva, všetky tri. Kniha sa venuje najmä sociálnej pozornosti a potrebe živých tvorov byť súčasťou skupín, komunít, pretože na nich závisel život. Pre človeka k tomu patrí aj špecifická túžba po sláve. Príbeh mnohých politikov, influencerov, “osobností”: túžba po uznaní, ktorú nahrádza získavanie pozornosti od neznámych ľudí (na sociálnych sieťach) a mení sa na závislosť od nej.

   Čo ma zaujalo:
   🔹 Súvislosť medzi pozornosťou a demokraciou – ako fragmentované zameranie robí verejnú diskusiu plytkou a ľahko manipulovateľnou.
   🔹 Úpadok zmysluplnej práce a predstavivosti.
   🔹 Naše kognitívne vnímanie a duševné zdravie sú závislé od cinknutia, srdiečka alebo komentára od cudzích osôb.
   🔹 Priemyselná revolúcia a deľba práce priniesli miliónom ľudí novú formu psychickej tyranie – monotónnosť a s ňou spojenú nudu. Dovtedy sice ťažko pracovali, no žili v sezónnom rytme, s rozmanitými úlohami.
   🔹
   🔹 Ako ukazuje, že rozptýlenie nie je osobným zlyhaním, ale logickým dôsledkom systémov navrhnutých pre zisk.

   Autor v knihe spomína, že každá “novinka” bola v dejinách sprevádzaná obavami. (Sokrates varoval pred písmom, lebo vraj spôsobí, že ľudia spolu prestanú naživo komunikovať a prestanú používať pamäť, ak si budú všetko zapisovať.) Jeho odkaz je, že nemusíme podliehať pocitu beznádejnosti alebo blížiacej sa katastrofy. Tvrdí, že znovu získať pozornosť je stále možné – vyžaduje si to však uvedomenie, hranice a niekedy aj stratégie na úrovni Odysea, aby sme odolali „digitálnym sirénam“.

2. 

   Michaela Zamari – 5. mája 2026

   Verili by ste, že človek sa radšej rozhodne pre opakované elektrické šoky, než pre 15 minút v miestnosti osamote so svojimi myšlienkami? Nepreháňam…

   Ako hlása kniha – POZORNOSŤ je najohrozenejšia komodita dneška, v tom sa pravdepodobne zhodneme, všakže?

   „Nezdravá dnes už nie je len potrava pre telo, ale aj veci, ktorými kŕmime svoju myseľ. Už aj nimi sa prejedáme tak, že naša duša cíti preťaženie a robí sa jej nevoľno.“

   Môžem potvrdiť aj sama za seba. Na túto knihu som sa extrémne tešila a hoci som ju nemohla prečítať tak rýchlo, ako som chcela – moju pozornosť si na pár mesiacov uchmatlo všetko okrem čítania, neľutujem ani minútku, ktorú som jej venovala a postupné dávkovanie malo svoje čaro.

   Fascinovala ma, napr. časť o nude – historické pozadie a zistenie, že niektoré domorodé kmene pojem nuda ani nemajú vo svojom jazyku. Ja tiež nie, zrejme by sme si rozumeli.

   A čo ten Efekt koktejlového večierka zapracovaný do sociálnych sietí? Topka! A pozadie skutočného príbehu v podobe ukážky z reálneho života, že nuda môže byť pre ľudí ubíjajúcejšia než vojna?

   Čumela som, čo znamenalo uvedenie walkmanu (kto vie, o čom hovorím? ) na trh (a že v štáte New Jersey bol zakázaný až do 2016, wtf???) a že ho niekto považoval za sebeckosť? A myšlienka, že klimatická zmena je vlastne „neviditeľná, preto…

   „Najväčšia civilizačná výzva, pred ktorou ľudstvo stojí (alebo doteraz stálo), teda otepľovanie planéty v dôsledku ľudskej činnosti, sa takisto rieši veľmi komplikovane sčasti aj preto, lebo uniká našej pozornosti.“

   Ja milujem, keď autor používa na vysvetlenie príklady z bežného sveta, teda reálne príbehy, a niektoré pobavili, iné ohromili, no všetky splnili účel, vďaka nim moja pozornosť neochabla a keby nebolo iných povinností, prečítam ju na jedno posedenie.

   „Verejný diskurz je dnes vojnou všetkých proti všetkým s cieľom získať pozornosť. Obchod je vojnou o pozornosť. Spoločenský život je vojnou o pozornosť. Rodičovstvo je vojnou o pozornosť. Všetci sme navyše z tejto vojny unavení. V tejto knihe sa snažím dosiahnuť mier.“

   A mňa hlavne mrzí, že takéto knihy taktiež bojujú o pozornosť v záplave iných kníh, lebo je hodná veľmi veľkej pozornosti a každý by sa mal zamyslieť nad tým, komu to svoje najcennejšie bohatstvo venuje. Čo najviac kradne práve tú vašu pozornosť, hm?