Nebol by to Štefánik, keby cez minulosť nepriniesol prenikavý a detailný pohľad na súčasnosť.

Slovenskú minulosť približuje čitateľovi cez prizmu profesora na gymnáziu, dejepisára, ktorý s neskutočnou precíznosťou glosuje nielen slovenské dejiny, ale aj malicherný svet gymnaziálnych profesorov.

Učiteľ dejepisu na bratislavskom gymnáziu, ktorý prišiel v detstve o rodičov, sa ocitá v bizarnom svete novodobých sirôt, z ktorých každá vyjadruje svoju osamelosť osobitým spôsobom. Doposiaľ prednášal študentom udalosti uplynulých dejín a zrazu na prahu štyridsiatky zatúži vniesť do svojho života čosi výnimočné, čo by ho posunulo vpred. Uväznený v histórii ľudstva a spútaný vlastnou minulosťou baží po zmysluplných medziľudských vzťahoch, po blízkosti druhého človeka. Naráža pritom na ďalšie siroty vo svojom okolí, či už skutočné, alebo v prenesenom zmysle slova, ktoré takisto pátrajú nielen po svojej identite, ale aj po identite súčasného Slovenska.