Oheň draka nezabije

Znížená cena 19,90 € Bežná cena 24,90 €
Zľava 20%
Skladom
SKU
9788022212502

PREDPREDAJ, kniha vychádza 15.12.2021.

Oheň draka nezabije je originálnou exkurziou do umeleckej a praktickej produkcie obľúbeného seriálu Hra o tróny. James Hibberd odhaľuje príbeh tvorby od samého začiatku, keď musel autor celý rok bojovať s vedením HBO, aby jeho neuveriteľný príbeh sfilmovali. Prináša aj kuriózne podrobnosti o všetkých bitkách, roztržkách a sporoch pri príprave jednotlivých scén. V knihe nájdeme 50 zaujímavých rozhovorov, pozoruhodné fotografie a množstvo nevšedných detailov a faktov o producentoch, účinkujúcich a štábe, ktorý pripravil divákom tento neskutočný zážitok – najväčšiu šou na svete.

Viac informácií
Autor Hibberd James
Žáner spoločenské vedy a umenie
EAN 9788022212502
Preklad Denisa Jahičová
Formát 148x233
Väzba pevná väzba s prebalom
Počet strán 424

HĽADANIE ZÁPADNEJ ZEME

Stovky mužov kričia. Vojaci v brnení so zúrivým revom vyrazia dopredu, meče a štíty do seba s rinčaním narážajú, čižmy sa zabárajú do husté- ho blata v snahe zaprieť sa. Niektorí z nich pomaly a mučivo cúvajú k vysokej hŕbe mŕtvol. Kopia sa tam padlí muži a zabité kone, hrôzo- strašná spleť pripomínajúca gotický výjav z pekla – hora smrti, ktorá sa zväčšuje s každým mŕtvym bojovníkom. V diaľke horia na krížoch muži stiahnutí z kože. Je to pohľad na prapôvodné barbarstvo, legendárny okamih zo stre- dovekých dejín, surovo privedený k životu. „Zomierate!“ kričí asistent réžie. „Nezabúdajte, že zomierate!“ Je október 2014 a nachádzame sa na poli v Severnom Írsku. Na pľaci je šesťsto členov filmového štábu, päťsto hercov v úlohe vojakov, sedemdesiat koní a štyri kamerové tímy. Nakrúca sa „Bitka bastardov“. Jeden z bojujúcich je Kit Harington, ktorý hrá nedobrovoľného hrdinu Jona Snowa. Herec sa zaháňa ťažkým mečom so širokou čepeľou, zabíja jedného útočníka za druhým. Horúčkovito pôsobiaci boj je výsledkom zložitej choreografie desiatok úderov, ktoré si vtĺkol do motorickej pamäti. Zrazu Haringtona zhodia do blata. Teda na kamere to vyzerá ako blato. Po dvoch týždňoch filmovania močaristé pole v skutočnosti pokrýva nechutná zmes špiny, konských lajen, moču, falošného snehu, potu, slín a chrobákov. Hviezda sa ustato pozviecha naspäť na nohy a prejde okolo producentov. „Radia ti: ‚Staň sa hercom‘,“ stoná Harington. „‚Pomysli na všetku slávu, čo ťa čaká‘...“ Pri pozorovaní tohto veľkolepého bojového výjavu z ústrania som musel opäť žasnúť nad šialene pôsobivým nakrúcaním seriálu Hra o tróny. Moja cesta s týmto dramatickým seriálom z dielne HBO sa začala pred rokmi, keď som v práci prijal rutinnú úlohu. V románoch z pera Georgea R. R. Martina môžu mať aj tie najmenšie rozhodnutia v živote postáv obrovské následky. No 11. novembra 2008 som o autorovi ešte nepočul. Pracoval som ako novinár pre The Hollywood Reporter a robil som rozhovor s dvojicou mužov, ktorí sa prvý raz v živote chopili úlohy tvorcov a výkonných producentov – s Davidom Benioffom a Danom Weissom. Televízna spoločnosť HBO práve dala zelenú ich pilotnému dielu nakrútenému podľa Martinových kníh. Išlo o... dramatický fantasy seriál pre dospelých? Takže niečo ako Pán prsteňov? Nie, nie ako Pán prsteňov, vysvetľovali Benioff a Weiss. Nijakí čarodejníci, elfovia či trpaslíci – teda, možno jeden trpaslík. „Nejde o príbeh s miliónmi ohyzdov, ktorí tiahnu po planinách,“ podotkol Weiss a Benioff dodal: „Ešte nikto si netrúfol nakrútiť spletité fantasy ako televízny seriál, a ak to má niekto zvládnuť, tak HBO. Vracajú sa k opozeraným žánrom a dávajú im nový šat – spomeňme napríklad mafiánov v seriáli Sopranovci či westernový počin Deadwood...“ Výsledný článok sa vôbec nevymykal bežnej praxi. Titulok – „HBO vyčaruje fantasy seriál“ – Hru o tróny nijako nevychvaľoval. Predstava, že najprestížnejšia káblová televízia ocenená mnohými cenami Emmy šialene staví na drahý fantasy seriál pre dospelých, bola sama osebe považovaná za mediálne vďačné lákadlo. A to mal byť koniec mojej cesty s Trónmi. Nedokázal som však dostať z hlavy Benioffov a Weissov fascinujúci opis Martinovho príbehu. Kúpil som si výtlačok prvého románu zo ságy Pieseň ľadu a ohňa, ktorý nesie názov Hra o tróny. Ako nespočetné množstvo iných som sa bezhlavo zamiloval do Martinovho odvážne originálneho sveta. V priebehu niekoľkých týždňov som dočítal strhujúci tretí diel tejto ságy, Búrku mečov, v ktorej sa nachádzajú tie najvzrušujúcejšie a najhrozivejšie zápletky a zvraty, aké som kedy čítal. Ako posadnutý som začal mapovať progres nakrúcania pilotného dielu. Kolegovia sa ma vypytovali: Prečo sa toľko venuješ jednému televíznemu seriálu? Odpovedal som: Lebo ak sa im podarí nakrútiť seriál podľa knižnej predlohy – hoci pochybujem, že existuje niekto, kto to zvládne –, zmení to celé dejiny televízie. Kým sa v roku 2011 odvysielala prvá séria Hry o tróny, presunul som sa do Entertainment Weekly a začal som každoročne navštevovať filmový pľac, kde sa Tróny nakrúcali. Na výletoch do Severného Írska, Chorvátska a Španielska som sa naučil, v akom rytme pracuje produkčná mašina a ako sa nepliesť pod nohy zaneprázdneným členom filmového štábu. Naučil som sa nikdy nerozptyľovať hercov pri hraní tým, že by som sa im dostal do zorného poľa (posledné, po čom túžite, je zachytiť pohľad rozzúrenej Cersei Lannisterovej, ktorá sa práve púšťa do Tyriona). Nadobudol som potrebnú trpezlivosť, lebo občas som musel prečkať celé hodiny, kým bol herec pripravený na rozhovor. Zistil som, ako z nich vytiahnuť cenné dejové zápletky – nie preto, aby som ich predčasne odhalil, ale aby som mohol naplánovať článok po odvysielaní ďalšej časti. Vždy keď sa herec alebo člen štábu preriekol o nejakom zvrate, nemihol som ani brvou, a potom som sa tváril, že o všetkom viem v nádeji, že vyzradia viac (hoci v skutočnosti som túžil vyhŕknuť niečo ako: „Ako to myslíte, že Stannis nechá svoju dcéru zhorieť zaživa?!“). Herci neboli na pľaci jediní, kto musel hrať. Čoraz viac som obdivoval odhodlanie hercov a členov štábu nakrú- tiť čo najlepší seriál; niekedy kvôli tomu museli skutočne trpieť. Život počas filmového alebo televízneho nakrúcania nám je často podsúvaný ako pohodlný a jednoduchý: hviezdy medzi jednotlivými zábermi posedávajú v luxusných obytných vozidlách, režiséri sa presúvajú z jedného miesta na druhé v golfových vozíkoch po slnkom zaliatych filmových ateliéroch, herci nakrúcajú scénu na zelenom plátne, aby počítačoví animátori neskôr pridali umelo vytvorené neľútostné prostredie a smrteľné nebezpečenstvá.

PRVÁ KAPITOLA

SEN O DRAKOCH

Dávno pred Starkovcami a Lannisterovcami, Dothrakmi a pravlkmi, skôr ako sa vyformoval kontinent Západnej zeme a narodil sa prvý drak, existoval chlapec, ktorého predstavivosť nemala hranice. George Raymond Richard Martin vyrastal v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vo federálnom nájomnom byte v New Jersey. Jeho otec bol prístavný robotník a matka pracovala ako vedúca v továrni. Rodičia mu nedovolili domáceho miláčika, len maličké písmenkové korytnačky spolu s hračkárskou pevnosťou, do ktorej ich dával. Jeho prvý fantastický príbeh – teda prvý, na ktorý si spomína – niesol názov „Korytnačí hrad“. Predstavoval si, že jeho drobné obojživelníky bojujú o moc a súperia o malý plastový trón. Jedného dňa Martin na svoj údiv zistil, že jeho korytnačky zomierajú. Aj keď sa zo všetkých síl snažil, aby jeho miláčikovia prežili, hrdinovia začali hynúť. Takýto zvrat nepredvídal. Martin teda začal vplietať ich osud aj do svojho príbehu. Žeby sa korytnačky navzájom zabíjali, lebo majú za lubom čosi zlovestné? O niekoľko rokov neskôr už Martin prenášal svoje výmysly na papier. Písal príbehy o príšerách a predával ich iným deťom za desať centov. Okrem toho prepadol komiksom. Čoskoro predával poviedky do brakových časopisov a potom sa pustil do písania sci-fi a hororových románov. V roku 1984 sa Martin presťahoval do Hollywoodu a získal prácu scenáristu pre televíznu spoločnosť CBS – išlo o obnovený seriál Zóna súmraku. Martinov prvý odvysielaný diel sa ako naschvál točil okolo fantasy príbehu o stredovekých rytieroch a mágii. „Posledný strážca Camelotu“ bola adaptácia poviedky od Rogera Zelazneho o sirovi Lancelotovi žijúcom v modernej dobe. Vrcholí v nadpozemskej verzii Stonehengea, kde Lancelot bojuje proti zakliatemu brneniu – nemému mocnému bojovníkovi zvanému Prázdny rytier. V Martinovom pôvodnom scenári Lancelot a rytier bojovali na koňoch v brnení, ale tento nápad považovali producenti seriálu za neuskutočniteľný. Martin si dodnes spomína, ako ho odmietli: „‚Buď budeš mať Stonehenge, alebo kone,‘ povedali mi. ‚Nemôžeš mať Stonehenge aj kone.‘ Zavolal som svojmu priateľovi Rogerovi Zelaznemu, aby som mu predostrel túto dilemu. Minútu poťahoval z fajky a napokon rozhodol: ‚Stonehenge.‘ A tak bolo. Bojovali na zemi.“ Martin sa nedal odradiť a pustil sa do ďalšieho fantasy seriálu pre CBS, Kráska a zviera, ktorý vyšiel v roku 1987. Jeho scenáre však neprestajne narážali na kreatívne obmedzenia zo strany televíznej spoločnosti. „Počítali, koľkokrát môžu postavy zanadávať ‚dočerta‘ alebo ‚dopekla‘, upozorňovali nás, že líčenie mŕtvoly je ‚príliš nechutné‘, odstránili správu, ktorá odznela v televízore v pozadí, lebo sa obávali, že by mohla byť ‚príliš kontroverzná‘,“ vymenúval Martin. „Boli to hlúpe zmeny, číra zbabelosť. Báli sa čohokoľvek, čo bolo príliš silné, čohokoľvek, čo by mohlo niekoho ‚uraziť‘. Presne takých ľudí od filmu som neznášal a ostro som proti nim vystupoval.“ Martin bol čoraz frustrovanejší a sklamanejší. V roku 1991 sa vrátil na plný úväzok k písaniu románov a o niekoľko rokov neskôr mu v mysli skrsol nápad na fantasy príbeh – „reakcia“, ako to raz nazval, na scenáristické pôsobenie v televíznej spoločnosti. Išlo o dlhočizný epický príbeh podobný ságe Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena, ktorú Martin zbožňoval, ibaže jeho príbeh sa inšpiroval skutočnými európskymi historickými udalosťami, ako bola vojna ruží, a reflektoval ozajstnú brutalitu obdobia temna. Prvá kniha, Hra o tróny, vyšla v roku 1996. Ako napísal sám Martin na svojom blogu, čo sa týka predaja, nebola „ktovieako úspešná“. Onedlho vydal Martin ďalšie dve pokračovania. O knihách sa začalo hovoriť a popularita ságy vzrástla; spletitý príbeh, ktorý sa vzoprel dlho dodržiavaným pravidlám fantastickej literatúry, učaroval čoraz väčšiemu zástupu fanúšikov. Milovaní hrdinovia zomierajú odpornou smrťou, ohavní zlosynovia vzbudzujú zvláštne sympatie, múdrych a prefíkaných dostihne aj najmenšia chybička v pláne a sila mágie sa považuje za prinajlepšom nespoľahlivú. Martin pri písaní nezabudol pridať do príbehu toľko koní, hradov, zámkov, sexu a násilia, koľko len chcel. A nešlo o príbeh jedného vymysleného kráľovstva, ale hneď siedmich! Každá ríša sa jasne odlišovala a mala vlastné dejiny, vládcu a kultúru (a okrem toho existoval za Úzkym morom ďalší kontinent s rôznorodými mestami). V knihách sa vystriedalo viac než dvetisíc postáv s menami; toto číslo je dvojnásobne väčšie než v Tolkienovej ságe. A na dôvažok obsahovali knihy obrovské bitky – v jednej bojovali štyri vojská, desaťtisíce vojakov a stovky lodí. Dokonca aj hostiny v Západnej zemi mohli byť extravagantné – spomeňme napríklad jeden banket, na ktorom sa podávalo sedemdesiatsedem rôznych chodov, pričom väčšinu z nich Martin honosne opísal („medailóniky z losa plnené vyzretým modrým syrom, grilovaný had s ostrou horčicovou omáčkou, riečna šťuka v mandľovom mlieku...“). Erotike sa v knihách dostalo rovnako veľa miesta a nechýbali v nich ani prvky mučenia, násilia, ba dokonca incestu. Martin napísal odseky, ktoré by samy osebe zhltli rozpočet televíznej spoločnosti na nakrútenie celej série, dostali by tento seriál poľahky preč z obrazoviek alebo oboje zároveň. A jeho fanúšikovia ich vítali s nadšenými ováciami. Martin nazval svoje epické dielo Pieseň ľadu a ohňa. Hollywood si to všimol. Na začiatku tisícročia sa trilógia Pán prsteňov v réžii Petra Jacksona stala kasovým trhákom a v roku 2005 Martinovo štvrté pokračovanie ságy, Hostina pre vrany, debutovalo ako najpredávanejšia kniha v rebríčku The New York Times („Fantasy ríša, ktorá je príliš odporná pre hobitov,“ vyjadrili sa Times). Martinove romány začali kolovať medzi agentmi a producentmi, telefón vyzváňal a sypali sa ponuky ľahko zarobiť poriadny balík peňazí a získať slávu na striebornom plátne.

Back to Top