Neposlušné deti ešte stále neexistujú

Recenzie

1. 

   Lenka Miklášová – 26. septembra 2025

   Ak vám mám odporučiť iba jednu knihu o výchove, nech je to táto. Lebo viac som ich nečítala. Ale mám dojem, že sa mi dostala pod ruku akurát tá jedna jediná, ktorú som potrebovala. Autorka sa nestavia nad nešťastných rodičov s trstenicou, aby ich švacla po ušoch pri každom prísnom pohľade alebo zvýšenom hlase smerovanom k deťom. Priateľsky a otvorene priznáva, že u nej doma to tiež vždy nevyzerá ako z reklamy na Nutellu. Neraz mi pri čítaní prebehlo mysľou že aha, tak toto dôverne poznám. A hneď potom že „no moja, toto si kardinálne dojebabrala a tvoje deti budú potrebovať terapiu skôr než podprsenku (ak budú po mne, tak budú aj zubnú náhradu potrebovať skôr než podprsenku). Kate však empaticky prízvukuje, že napriek nárokom kladeným prostredím je aj rodič len človek. Každá chyba sa dá napraviť a nikdy nie je neskoro začať robiť veci inak.

   Tento sprievodca zdôrazňuje, že pre správny a komfortný vývin sú pre dieťa dôležité pevne stanovené hranice, o ktoré sa môže oprieť. Zároveň však prízvukuje, že ak sa dieťa švacne o zem a spustí hluk, pri ktorom praskajú krišťáľové šampusáky po babičke, nie je to pre to, že vás chce nasr*ť, ale preto, že inak zo seba tú frustráciu dostať nevie. A často sa stáva, že nesplnené želanie nie je spúšťačom, ale iba tou poslednou kvapkou, ktorá ho dorazí, a namiesto synchronizovaného vrieskania je lepšie dopátrať sa, čo za tsunami tej poslednej kvapke predchádzalo.