Námesačný

Recenzie

1. 

   Andy – 29. januára 2024

   Sebastian ma zase raz dostal. Úžasná kniha, ktorá ma držala v napätí od začiatku až do konca. Nevedela som sa od nej odtrhnúť. Skvelé, skvelé, skvelé…

2. 

   Patrícia Marková – 11. júla 2024

   Ach, Fitzek! Autor, ktorý ma vie zaručene dostať z čitateľskej krízy, navodiť tú správnu mrazivú atmosféru, spôsobiť mi paranoidné stavy a vyvolať vo mne chuť čítať už len psychologické trilery…
   Inak to nebolo ani v prípade Námesačného. V knihe sledujeme Leona Nadera, ambiciózneho architekta, ktorý trpí nespavosťou. Leon si myslí, že sa mu stav zlepšil, no odrazu jeho priateľka záhadne zmizne a Leon sa ocitá v desivom kolotoči nevysvetliteľných udalostí.
   Poviem vám, že Fitzek mi riadne zamotal hlavu. Na knihe pre mňa bola okrem námesačnosti atraktívna aj téma architektúry a neostala som sklamaná. Jednej aj druhej téme sa dôkladne povenoval a ja som len žasla nad jeho predstavivosťou. Leon je postava, s ktorou budete prežívať každý jeden okamih. Budete sa báť. Nebudete chápať. Stratíte pojem o realite – a to nielen o Leonovej, ale skôr či neskôr aj o tej vlastnej. Fitzek prináša jedinečný príbeh na hranici medzi snením a bdelosťou, príbeh, v ktorom nebudete vedieť, čo je skutočné.
   Vyjadrujem sa schválne veľmi neurčito, pretože čokoľvek navyše, čo by som vám prezradila, by vám mohlo pokaziť zážitok. Preto už viac neprezradím. Ak si chcete prečítať naozaj kvalitný triler, pri ktorom zabudnete dýchať, Fitzek je jasná voľba!
   Jediná maličká výhrada, ktorú voči knihe mám, je detailné vysvetlenie v závere. Osobne mám rada, keď isté veci ostanú v trileroch čiastočne nevypovedané – a čitateľ tak ešte niekoľko dní nad príbehom premýšľa. U Fitzeka to však dostanete na zlatom podnose. Celkový zážitok mi to však našťastie nepokazilo a veľmi vám Námesačného odporúčam!

3. 

   Peter.P – 16. septembra 2024

   Túto knihu som dostal ako darček, keďže som sa jeden čas orientoval iba v určitom literárnom žánri, kde som sa točil hlavne okolo nášho slovenského autora Jozefa Kariku. V každom prípade, z darčeku som nemohol byť nadšenejší!

   Sebastian Fitzek bol pre mňa aj s jeho titulom ‚Námesačný‘ úplnou novinkou, avšak nie jednohubkou. Toto je presne ten typ knihy, po ktorej siahnete opakovane aj napriek tomu, že jej príbeh už poznáte. Štylizácia a celkový spôsob písania tohto nemeckého autora spôsobuje skoro až závislosť na čítaní. V očakávaní i napätí otáčate jednu stranu za druhou a hltáte každé jedno slovo.

   Veľmi príjemné je aj to, že autor využil na rozpovedanie príbehu prakticky len jednu či dve základné lokácie. Rovnako sú na tom aj postavy, ktorých počet je obmedzený na nevyhnutné minimum a v podstate celý čas trávime iba s hlavnou postavou. Striedavá gradácia, alebo rôzne hádanky nútiace čitateľa k úvahám sú presne tým, čo pri takomto type knihy očakávam. Dokonca, keď príde dejový zvrat, zistíme, že nie je jediný! A to nehovorím o tom, že Fitzek tu má celý priebeh knihy premyslený do najmenších detailov.

   Skôr ako sa stihnete spamätať, 232 prečítaných strán v pevnej väzbe je fuč a vy zatvárate knihu s úmyslom odložiť ju na poličku. Čo je však dôležité… odkladáte ju tam s veľkým pocitom satisfakcie. Moja prvá, ale rozhodne nie posledná knižka od Fitzeka.

4. 

   [email protected] – 29. októbra 2024

   Táto kniha ma zmiatla, ako väčšina Fitzekových kníh 🫣 a to je na tom najlepšie, keď čítam, predvídam a nakoniec je to úplne inak.. ✌️

5. 

   Romana Mendelová – 19. novembra 2024

   Keď som si túto knihu vybrala z poličky nečakala som, že ju prečítam celú hneď v ten deň. Už od samého začiatku ma vtiahla do svojho deja a nedokázala som ju pustiť z ruky. Pri každej Fitzekovej knihe sa snažím odhadnúť, ako sa skončí a tak trochu som si už zvykla, že koniec každej jeho knihy bude pre mňa vždy prekvapením. Tušila som, že ani teraz tomu nebude inak. Pri čítaní som už ani nevedela čomu mám vlastne veriť. Zvrat pred poslednou kapitolou ma prekvapil, bolo to pre mňa nečakané. Avšak posledná kapitola ma dostala ešte viac. Extrémne ma zaskočil tento premyslený záver, po ktorom som na text zostala civieť s otvorenými ústami.

6. 

   Anna Vajdová – 23. marca 2025

   Námesačného sme čítali na knižnom klube ako knihu mesiaca. Sú medzi nami dievčatá, ktoré majú od autora prečítaných viac kníh a vyhľadávajú jeho tvorbu. A keďže chceme čítať rôznorodé žánre, aj my ostatné sme povedali jednoznačné ÁNO. Pre mňa to bola prvá prečítaná kniha od FITZEKA a musím skonštatovať, že som potrebovala čítať stranu za stranou, lebo som nutne potrebovala odpovede. Tento psychotriler ma v mysli prenasledoval zo dňa na deň, kým som nedostala odpovede. A dostala som ich?
   Zažili ste situáciu, že ste v noci fungovali, dokonca ste mali otvorené oči a napriek tomu ste spali? Boli ste už námesační? Musí byť veľmi náročné žiť so strachom, čo všetko môžete v tejto fáze zapríčiniť.
   Leon, už takéto problémy riešil v minulosti. S odbornou pomocou tento svoj problém prekonal. Aspoň si to myslel. Až do dňa, keď zisťuje, že námesačnosť je späť. A zahŕňa aj jeho manželku, ktorá zmizla. Súvisí jej zmiznutie s Leonovou dávnou chorobou? Čo najviac ničí ich spoločný vzťah?
   „Nie hádky, ale ľahostajnosť otrávi každé manželstvo.” (s. 74)
   V príbehu sa prelínajú fázy spánku, námesačnosti a reality. V hráčskom slangu, by som napísala, že Fitzek riadne zamiešal karty. V knižnom svete napíšem, že poriadne preplietol dejové línie a vopred ich bravúrne naplánoval.
   Cítite hrôzu s hlavnou postavou, ktorá si nie je istá, čo je sen a čo realita, neviete to ani vy. Autor sa zahráva s Leonom, rovnako ako s čitateľom. Ako táto hra dopadne? K tomu sa už musíte prepracovať postupným čítaním…
   Záver nestačí prečítať iba raz. Ale aj keď ho čítate dookola, myslíte, že ho dokážete správne interpretovať? Alebo je interpretačne otvorený?

7. 

   Veronika Tencerová – 4. júna 2025

   Leon už od destva trpí poruchami spánku. Keďže sa v námesačnosti občas správa násilnícky, musel sa podrobiť psychoterapeutickej liečbe. V dospelosti sj Leon myslí, že je vyliečený a námesačnosť ustúpila, avšak jedného dňa sa prebudí a jeho manželka je preč. Má podozrenie, že námesačnosť nanovo prepukla, preto si po dohode s lekárom pripevní na hlavu kameru, ktorá reaguje na pohyb. Keď si však na druhý deň pozrie záznam, zisťuje, že je to omoho horšie, ako čakal. Jeho nočné Ja zostúpilo cez akési neznáme dvere do tmy…

   Toto je starý dobrý Fitzek 😀. Na necelých 240 stranách dokázal vybudovať napätie, ktoré vám priženie zimomriavky, vyvolať pocit úzkosti a samozrejme úplne zamotať hlavu, aby ste na konci ostali so sánkou až na zemi. Ja jeho knihy milujem a keďže som tento psychotriler čítala hlavne večer a v noci, tak som miestami kusela knihu zavrieť, rozdýchať to a ísť sa pozrieť, či ma niekto nesleduje 😀.

8. 

   Elizza – 15. augusta 2025

   Tak toto bola najväčšia bujačina akú som od autora doteraz čítala. 😃 Téma poruchy spánku či spánkovej paralýzy bola skvelá. Prevedenie bolo tiež veľmi vydarené, napriek tomu, že som bola miestami zmätená a pýtala som sa samej seba, akú bujačinu (pardon, ale toto slovo sa stalo mojom pracovným názvom pre túto knihu) na mňa autor vytasí v ďalšej kapitole. Celé to bolo na hranici sna a reality, dokonca som si vymyslela nový knižný žáner s názvom „trilerový magický realizmus“. 😃 Fakt som bola nadšená.

   Nevadila mi prekombinovanosť. Nevadilo mi ani to, že si musím dávať pozor na každé jedno slovo a náznak, aby všetko do seba zapadlo. Ale (veľké ale) čo má extrémne sklamalo bolo rozuzlenie celej zápletky. Celé to na mňa pôsobilo tak, že autor síce napísal (podľa mňa) kvalitný príbeh, ale nevedel, ako ho ukončiť. Tak ho ukončil totálnou kardinálnou chobotinou (slušný ekvilanet slova) a mňa tým kvalitne na*ral. 🤨

   Prečítala by som si knihu znovu? Určite áno, lebo Fitzeka milujem a som spokojná tak na 75%. Odporučila by som bujačinu ďalším čitateľom? Neviem, pretože toto je presne ten typ knihy, ktorý nesadne každému a pre mnohých môže byť sklamaním.

9. 

   JankaMk – 23. novembra 2025

   Fitzekovi nemôžem dať nič iné, ako 5*, ale musím zároveň objektívne uznať, že táto kniha bola až príliš komplikovaná. Samozrejme, že na konci bude všetko dávať zmysel, ale deje sa tu toho veľa, hlavná postava nevie, kedy bdie, kedy sníva a vlastne sa kniha končí nejednoznačne. Keďže som teraz čítala tri Fitzekove knihy za sebou, tak už mi to gradovanie príbehu prišlo proste príliš, veľa a ešte ďalej, kam až to vieme potlačiť a ten záver mi už prišiel taký… nijaký. Už som proste čakala ohňostroje. To ale nič nemení na fakte, že jeho knihy sú výborné a táto nie je výnimkou.