Recenzie

1. 

   Artemis – 2. decembra 2023

   Fitzek má identifikovateľný štýl písania (krátke napínavé kapitoly) a vždy veľmi zaujímavé námety kníh. Tentoraz to bola mimika. Hlavná postava, Hanna, pracuje ako expertka na rezonanciu mimiky a teda analyzuje výrazy tváre ľudí a podľa toho v nich dokáže čítať ako z otvorenej knihy. Avšak má zvláštnu alergiu na anestetiká, a preto po operácii dočasne stráca pamäť. Po zobudení zistí, že jej rodinu neľútostne zavraždili a podľa všetkého je vrahyňou ona. A akoby toho nebolo málo, z väzenskej kliniky ju unesie sadistický psychopat, ktorý ju chce zabiť.

   Ako vždy, Fitzek nám dáva niekoľko malých vodítok, ktoré nás majú nasmerovať na stopu, väčšinou nesprávnu, necenzuruje nechutné opisy a vyvolá v nás zvedavosť, ktorá nás ženie až do konca, a preto ste s príbehom hotový skôr, ako sa nazdáte.

   Možno je to tým, že už mám Fitzeka trošku načitaného a pár vecí som odhalila hneď v zárodku, ale to, čo nám prezradil na konci mi vôbec nenapadlo a ja som iba s otvorenými ustami počúvala, že ČO?! 😂🤯

   Každopádne ma táto kniha vôbec nenudila, aj napriek mojim správnym odhadom ma nesklamala a nezhoršila celkový dojem. Mojou obľúbenou Fitzekovkou naďalej ostáva Pacient, ale tomuto dávam tiež solídnych 5 hviezdičiek.

2. 

   Andy – 29. januára 2024

   Fúúha, tak toto bola bomba! Sebastian prekonal neprekonateľné. Jeho knihy úplne žeriem a táto bude patriť medzi TOP. Neuveriteľná kniha! Napínavá, bol problém sa od nej odtrhnúť a ten záver? Ten ma úplne dostal. Skláňam sa pred Vami, majstre 🙂

3. 

   Patrícia Marková – 11. júla 2024

   Fitzek zakaždým prekvapí a šokuje! Mne tento sympatický nemecký autor proste sadol a pri každej jeho knihe som doslova pripútaná na posteľ/ gauč/ stoličku… Otáčam stranu za stranou, až kým nie som na konci knihy. A po každej si poviem – tento chlap je skutočný trilerový génius.
   Čo je na Fitzekovi také iné, že sa jeho knihy vynímajú nad ostatnými v tomto žánri? Dáva do tých príbehov nejaké drogy?
   Moja pamäť na knihy je dobrá, pamätám si mená postáv a najmenšie detaily ešte roky po prečítaní – pri väčšine kníh. Pri trileroch s tým však mám niekedy problém, pretože v tomto žánri ide najmä o napätie, a tak pre mňa postavy nie sú veľmi zapamätateľné, pretože nemajú výraznú osobnosť. Aj dej sa väčšinou odvíja podľa podobnej schémy a časom v mojej hlave zapadá prachom.
   No nie pri Fitzekovi. Fitzek do každej knihy vloží nejaký extrémne kreatívny element, psychologický prvok, ktorý je to niečo špeciálne, čo pre mňa robí jeho knihy prudko návykovými a navždy zapamätateľnými.
   V Mimike je hlavná postava Hannah Herbst – super meno mimochodom – odoborníčka na mimickú rezonanciu. Z najjemnejšej mimiky tváre dokáže rozoznať, či človek klame, alebo hovorí pravdu. Povedzte mi, či je toto niečo, s čím ste sa už v trileri stretli, pretože ja nie. Hannah pomáha polícii pri analýze výpovedí zločincov, až kým sa jedného dňa nestane sama objektom vlastnej analýzy. Vo videonahrávke pre políciu a verejnosť tvrdí, že vyvraždila vlastnú rodinu.
   Viac vám vedieť netreba. Bolo to opäť raz šialene zamotané a inteligentné. Fitzek robí v každej svojej knihe komplexný foreshadowing, a tak rozuzlenia jeho príbehov dávajú v závere dokonalý zmysel. Pozorný a empatický čitateľ mnohé pochopí ešte pred koncom, no na zážitku to podľa mňa neuberá.
   Mimika sa zaradila medzi moje top knihy. Ak máte radi psychotrilery a tohto autora ste ešte nečítali, tak fakt neviem, na čo ešte čakáte!