Recenzie

1. 

   robert.dyda – 30. novembra 2023

   Ak by sa mala do jednej vety zhrnúť podstata románu Sebastiana Fitzeka Cesta domov, najlepšie by bolo nechať prehovoriť jednu z jeho postáv: „Kontroluj každý krok svojej ženy, inak stratíš kontrolu nad vlastnými krokmi.“
   Je sobota, krátko po 22. hodine. Jules Tannberg vypomáha na dobrovoľnej tiesňovej linke, na ktorú môžu ženy zavolať, ak po ceste domov pociťujú úzkosť alebo možné ohrozenie. Pokojný a zvučný mužský hlas by im mal poskytnúť pocit bezpečia a privolať pomôcť v prípade pochybností. Ale prvý hovor, ktorý prijme je úplne opačný prípad. Klara už dávno nemala strach. Po živote plnom brutálneho násilia zo strany manžela, našla šťastie v náručí milenca. Aspoň si to myslela do okamihu, keď nezistila, čo sa nachádza vo vnútri jeho plávajúcej postele. Stala sa obeťou kalendárového vraha, ktorý jej oznámil dátum jej smrti – 30. november, do ktorého ostávajú už len dve hodiny. Jules sa snaží mladú ženu upokojiť a zabrániť jej v zúfalstve, ale veľmi rýchlo zistí, že Klára nie je jediná, ktorej hrozí smrteľné nebezpečie.
   Fitzekove romány vychádzajú viac menej v ročných intervaloch a väčšinou v októbri nielen preto, že sa vtedy koná frankfurtská Buchmesse, ale obdobie prechodu jesene do zimy považuje za ideálny čas na čítanie. Aj keď nepracuje na viacerých knihách naraz, prvotné impulzy bývajú neraz staršie. Cesta domov vďačí za svoj vznik e-mailu, ktorý dostal pred desiatimi rokmi na adresu uvádzanú na konci svojich kníh od dobrovoľníčky na rovnomennej telefónnej službe, s tým či by to prípadne nebol zaujímavý námet pre nejaký jeho psychotriler. Tiesňovú linku tohto typu iniciovala pôvodne priamo polícia v Štokholme. V Nemecku tento typ aktivít štát nepodporuje. Existuje ale dobrovoľnícka služba Heimweg Telefon, v rámci ktorej môže na číslo 030/120 74 182 zavolať ktokoľvek v piatok a sobotu od 20:00 do 3:00 a v nedeľu až štvrtok medzi 20:00 až 12:00 nasledujúceho dňa a trénovaní pracovníci mu urobia sprievodcu domov. Na rozdiel od knihy nie je obmedzená na ženy.
   Cesta domov bola nemeckou kritikou označovaná za Fitzekovo najbrutálnejšie dielo. On sám sa ohrádza, že v minulosti prišiel už aj s drsnejšími scénami. Na začiatku románu cituje správy, podľa ktorých každá štvrtá žena v Nemecku zažila najmenej raz v živote fyzické alebo sexuálne násilie zo strany svojho partnera. Ženy, ktoré mu boli v detstve vystavené zo strany rodičov, zažili v dospelosti týranie zo strany partnera trikrát častejšie. Citlivejšie vnímanie násilnosti vo Fitzekovej novinke spočíva najskôr v tom, že hoci autor neopisuje skutočné príbehy, je to pre niektorých čitateľov až príliš známa téma, než aby považovali scény ponižovania manželiek a matiek za čosi abstraktné.