Recenzie

1. 

   Som čitateľ – 2. decembra 2023

   Ďalší samostatný príbeh od úžasnej Lucindy Riley ma tentoraz zaviedol do Francúzska koncom 90.rokov a zároveň do obdobia 2. svetovej vojny.
   V súčasnej línii (90.roky) bola hlavnou hrdinkou Emilie, ktorá mi bola veľmi sympatická aj napriek jej pár nedostatkom – naivite a nízkemu sebavedomiu. Jej postava však počas deja prešla vývinom, čím mi autorka ulahodila.
   Historickej časti dominovala Constance, britská špiónka, ktorej príbeh ma úplne pohltil. Neobľubujem tému 2.SV a to najmä v knihách, preto daný žáner nečítam, ale tu ma Lucinda neskutočne oslovila a predovšetkým zaujala. Connie bola odvážna, milujúca a silná, čo bol presný opak Emilie (aspoň zo začiatku), takže vznikol príjemný kontrast. Zároveň bolo jej pôsobenie vo Francúzsku počas vojny nabité nepätím, akciou a rôznymi udalosťami, ktoré mnou po emočnej stránke dosť zamávali.
   Levanduľová záhrada je krásna kniha, ktorú si až do konca vychutnáte aj napriek tomu, že isté veci možno budete predvídať. Ja som si ju nesmierne užila a opäť (ako to mám pri tvorbe Lucindy vo zvyku) som sa zamilovala, hnevala, plakala a snívala.
   Nie len na Levanduľovej záhrade, ale všeobecne na všetkých “rileyovkách” mám rada to, že po prečítaní mám pocit, že niekde dané postavy žijú a to, čo som čítala, je naozaj ich osudom. Proste je to romantické, zasnené, emóciami nabité, ale stále uveriteľné čítanie, pri ktorom sa zas a znova potvrdzuje staré známe pravidlo, že všetko zlé je na niečo dobré.