Recenzie

1. 

   Tamarka – 3. novembra 2024

   „Čím skôr hadovi odrežete hlavu, tým nižšie je riziko, že vás uštipne.”

   Jednou z kľúčových myšlienok knihy je, že čím skôr sa začneme starať o svoje zdravie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa vyhneme vážnym problémom v budúcnosti.

   „Každá činnosť nesie so sebou určité riziko. Omnoho väčšie riziko však predstavuje nečinnosť.”

   Autor opisuje rozdiel medzi medicínou 2.0 a medicínou 3.0. Ak by sme sa venovali kardiovaskulárnym chorobám už v skoršom veku ako medicína 3.0, počet úmrtí na tieto ochorenia by sa znížil. Zaujímavosťou pre mňa bolo, že tretina 16 až 20ročných po úmrtí malo už aterosklerotický plak. V knihe sa dočítate aj o Alzheimerovej chorobe alebo o rakovine.

   „Možno cesta nie je ani tak o tom, aby sme sa niečím stali. Možno je o tom, že sa nestávame tým, čím v skutočnosti nie sme, aby sme mohli byť tým, kým máme byť naozaj.”

   A nakoniec sa venuje aj emociálnemu zdraviu. Autor nám odhalí aj svoj príbeh, vďaka ktorému sa liečil na podnet svojho kamaráta a zároveň psychiatra.

   Kniha bola pútavá už od začiatku. Dozviete sa v nej mnoho informácií. Určite odporúčam. Knihe dávam 5*

2. 

   Nadia_nvk – 24. januára 2025

   “Cieľom novej medicíny – ktorú nazývam Medicína 3.0 – nie je lepiť rany a posielať pacientov preč, ani odstraňovať nádory a dúfať, že všetko dobre dopadne, ale skôr zabrániť tomu, aby sa nádory objavili a rozšírili. Alebo zabrániť prvému infarktu či vzniku Alzheimerovej choroby.”

   Peter Attia verí, že so zdravím je to ako hovorí ten notoricky známy citát: musíme prestať topiacich sa ľudí ťahať z vody, ísť hore prúdom a v prvom rade zistiť, prečo do nej padajú.

   Vo svojej knihe Dlhovekosť ponúka svoje rady na kvalitný dlhý život, teda dlhý źivot prežitý v zdraví. V dnešnej medicíne definuje dva zásadné problémy – že namiesto toho, aby chorobám predchádzala, rieši už len následky, a že človek je často len pasažierom na svojej lodi života miesto toho, aby bol kapitánom.

   Autor sa snaží o akýsi balans medzi zrozumiteľnosťou a dôslednosťou – aby kniha bola odborná, ale predsa čitateľná pre laika. Väčšinou sa mu to darí, ale občas som sa strácala v príliš detailných opisoch fungovania ľudského tela a chemických procesov.

   Kniha sa delí na dve zásadné časti – v prvej sa venuje štyrom “jazdcom apokalypsy”, teda chorobám, ktoré sú najčastejšie príčinou smrti modernej civilizácie. Sú to kardiovaskulárne choroby, rakovina, Alzheimer a metabolické poruchy/diabetes. Spomína tu najznámejšie mýty/skratky, ktorým mylne veríme. Zdá sa, že v rámci prevencie sledujeme napríklad rôzne parametre, ktoré nám v zásade nehovoria nič dôležité, napríklad cholesterol. Alebo prinášajú informáciu, že je niečo zle, až keď už je neskoro.

   Druhá časť sa potom venuje tomu, čo robiť, aby sme žili dlho v zdraví.

   “O cvičení, výžive, spánku alebo emocionálnom zdraví sme sa (počas štúdia na lekárskej fakulte) neučili takmer nič. Možno sa to pomaly mení, ale ak dnes niektorí lekári týmto veciam rozumejú a sú schopní vám skutočne pomôcť, je to pravdepodobne preto, že si tieto informácie sami vyhľadali.”

   Kniha rozoberá tri dôležité dimenzie pohybu, ktoré sú pre zachovanie dobrej kondície vo vysokom veku nevyhnutné – kardio (aeróbna vytrvalosť a efektivita), silový tréning a tréning stability. Zdôrazňuje silu úchopu a celkovo schopnosť človeka nosiť veci – sme jeden z mála živočíšnych druhov, ktorý je vyslovene uspôsobený na chytanie a nosenie vecí.

   Čo sa týka stravovania, kniha vysvetľuje tri základné stratégie: kalorickú reštrikciu, potravinovú reštrikciu a časovú reštrikciu. Do týchto sa zmestia v zásade všetky diéty, o ktorých ste kedy počuli. Autor však hovorí, že dôležitejšie je zaoberať sa výživovou biochémiou – teda pre každého človeka “ušiť na mieru” taký stravovací režim, ktorý jeho telu najviac vyhovuje. A rozoznáva štyri makroživiny, ktoré v tomto ohľade sleduje: alkohol, sacharidy, proteíny a tuky.

   Miestami sa to čítalo pomalšie, ale celkovo je to veľmi zaujímavá kniha.