Recenzie

1. 

   Andy – 29. januára 2024

   Tohto chlapa ja úplne žeriem. Mám prečítané všetky jeho knihy, tak som čakala že by som konečne mohla trafiť vraha. A zase nič. Čo mi ale vôbec nevadí, lebo kniha bola skvelá. Napínavá, nevedela som sa od nej odtrhnúť a prečítala som ju za jeden deň. Zase tlieskam a idem sa začítať do dvojky.

2. 

   Beata Betsy – 30. januára 2024

   “Je ľahké predpovedať budúcnosť, keď ju sami tvoríme.”

   Zdá sa to vždy rovnaké pri krimi príbehoch. No tento je predsa iný. Už samotný fakt, že ho čítate “od konca”. Hneď v úvode si totiž prečítame Poslednú kapitolu. Koniec. Že sa to nedá? Sebastian Fitzek predviedol, že dá. A práve to bol hlavný dôvod, prečo som sa do tejto knihy začítala. Veď posúďte sami.

   Aj v tomto príbehu sa nájde telo ženy (už ďalšej), ktorá v mŕtvej ruke zviera stopky. Stopky, ktoré odrátavajú čas… Ale komu? Zberateľ očí vraždí matky, ktorým unesie syna a smútiaci otcovia majú obmedzený čas, aby našli svoje dieťa skôr, ako bude neskoro. Bývalý policajt Alexander Zorbach pracuje ako investigatívny novinár a púšťa sa po stopách páchateľa. Jedného dňa narazí na nevidiacu fyzioterapeutku Alinu, ktorá má “schopnosť” vidieť minulosť. A práve ona tvrdí, že pred pár hodinami mala vo svojej ambulancii Zberateľa očí a chce pomôcť zachrániť práve nezvestného Tobiasa. A keďže Zorbach má informácie o ktorých by nemal vedieť, stáva sa v očiach polície hlavným podozrivým.
   Preteky s časom sa práve začínajú. Ale koho čas sa kráti?

   Zberateľ očí je solídny a napínavý príbeh, so zvláštnou atmosférou tak typickou pre Fitzeka, bez zbytočných a nudných opisov prostredia a postáv, kde na prvom mieste je napätie umocnené odpočítavaním zostávajúceho času. Skrátka aj napriek “škaredosti” vydarený psychotriller. Dúfam, že sa mi podarí zohnať pokračovania ktoré sú v ČJ vypredané, alebo sa dočkám slovenského vydania.

3. 

   Patrícia Marková – 11. júla 2024

   Fitzek – to je stávka na istotu. Hoci Zberateľ očí bola zatiaľ len moja tretia kniha od autora, už teraz môžem s istotou povedať, že autor mi sadol a dokáže ma zakaždým vytrhnúť z čitateľskej letargie. Pretože od prečítania tejto knihy mám opäť chuť hltať jednu knihu za druhou.
   Nechcem vám prezrádzať nič z deja, pretože čím menej o tejto knihe viete, tým lepšie pre vás. Nalákať by vás ale mohli dve informácie – a to že strany v knihe sú číslované zosupne, teda od najvyššieho čísla po najnižšie a že jednou z postáv je nevidiaca žena. Fitzekovi sa podarilo graficky a čiastočne aj príbehovo vystavať túto knihu od konca, čo je majstrovským dielom samo o sebe. Oceňujem tiež autorov podrobný výskum o nevidiacich a to, ako tieto informácie dokázal šikovne zakomponovať do deja. Príbehu to pre mňa zásadne pridalo na hodnote.
   Inak máme v Zberateľovi očí dočinenia s klasickými Fitzekovskými prvkami napätia a absurdným zamotávaním deja. No zatiaľ čo napríklad v Námesačnom mi to v závere pripadalo príliš pritiahnuté za vlasy, tu mi tých absurdít prišlo tak akurát a príbeh pôsobil uveriteľne. Autorovi sa podarilo oklamať môj úsudok a v závere som ostala sedieť s otvorenými ústami.