„Záverečný zvrat ma často prekvapí rovnako, ako mojich čitateľov,“ prezradil Sebastian Fitzek v rozhovore so svojím prekladateľom Jamiem Bullochom pre New Books v Nemecku

Sebastian Fitzek je najúspešnejší nemecký autor bestsellerov, z ktorého diel sa predalo viac ako 19 miliónov výtlačkov a vyšli vo viac ako 36 krajinách. Svoju kariéru začal v rádiu, neskôr vyštudoval právo a získal doktorát v oblasti autorského práva. V roku 2006 vydal svoj prvý psychologický triler Terapia, ktorý sa stal bestsellerom, rovnako ako všetky jeho nasledujúce knihy.

V rozpätí rokov 2014 až 2021 získal Sebastian Fitzek titul najúspešnejšieho nemeckého autora roka až šesťkrát. V roku 2023 boli jeho knihy Pozvánka a Elternabend: Kein Thriller, ktorá zatiaľ nemá slovenský preklad, najpredávanejšími knihami roka. Mnohé z jeho kníh boli úspešne filmovo a seriálovo adaptované − napríklad, Terapia (Prime Video) bola adaptovaná ako šesťdielna miniséria, ktorá sa okamžite stala najsledovanejším nemeckým seriálom a na niekoľko týždňov aj TOP 10 hitom v tridsiatich krajinách vrátane USA. Mnohé z jeho diel, ako napríklad Zlodej duší, Terapia a Pasažier 23, sa stali aj predmetom divadelných adaptácií. Sebastian Fitzek je známy aj svojimi veľkolepými krstami kníh, ktoré inscenuje ako šou a zapĺňa nimi najväčšie nemecké arény.

Sebastian Fitzek bol dvakrát nominovaný na Glauserovu cenu, viackrát získal Cenu čitateľov Zlatých kníh, získal aj ocenenie Hörkules a v roku 2016 bol vyznamenaný Európskou cenou za kriminálnu literatúru. So svojou rodinou žije v Berlíne.

Jamie Bulloch je prekladateľom takmer päťdesiatich nemeckých kníh vrátane diel Daniely Krienovej, Timura Vermesa, Roberta Menasseho, Arno Geigera, Romy Hausmannovej a Sebastiana Fitzeka.

Rozhovor Jamieho Bullocha so Sebastianom Fitzekom:

Jamie Bulloch: Dobrý deň, Sebastian. Je mi cťou, že s vami môžem urobiť tento rozhovor. Už niekoľko rokov ste najpredávanejším nemeckým autorom, no váš úspech určite neprišiel ľahko ani rýchlo. Môžete nám povedať niečo o svojich spisovateľských začiatkoch?

Sebastian Fitzek: Dobrý deň, ďakujem za pozvanie. Je pravda, že moja cesta k úspechu bola všetko, len nie jednoduchá. Svoj prvý rukopis som poslal 15 vydavateľstvám, 12 z nich ho odmietlo a zo zvyšných troch sa mi dlho nikto neozýval. Ako vidíte, nebolo to veľmi dobré percento. Tieto neúspechy ma však neodradili, práve naopak, motivovali ma, aby som na sebe pracoval a pokračoval v tom, čo robím.

Svoje romány vydávate s úžasnou pravidelnosťou − zdá sa, že jeden sa vždy objaví v čase Frankfurtského knižného veľtrhu. Každý z nich je zároveň úplne odlišný od toho predchádzajúceho. Musíte byť veľmi disciplinovaný spisovateľ. Poviete nám niečo o svojom pracovnom postupe?

Disciplína určite zohráva v mojom procese písania dôležitú úlohu. Písanie je pre mňa čiastočne ako šport − často sa musím nútiť, aby som začal, a najlepším momentom je vždy fáza, kedy už mám knihu dopísanú. Aby som si usporiadal myšlienky, vždy si vytvorím podrobnú synopsu. Avšak, približne po 80 stranách moje postavy obvykle začnú žiť vlastným životom a ja sa stávam skôr pozorovateľom. To ma niekedy vedie k obavám, že môj príbeh nemusí mať logický koniec. Záverečný zvrat ma preto často prekvapí rovnako, ako mojich čitateľov.

Myšlienkové zápletky vašich románov sú mimoriadne zložité. Zvyknete si zostaviť podrobný dejový plán predtým, než začnete písať?

Ako som už povedal, vždy si vytvorím synopsu, aby som mal približný smer. Ale skutočné kúzlo sa často odohráva až počas samotného písania − postavy prevezmú kontrolu a navedú dej smerom, o ktorom som predtým neuvažoval. Vždy ma rozosmeje, keď čitatelia tvrdia (našťastie však zriedkavo), že koniec poznali už od začiatku. Vtedy môžem len povedať: „Ja som ho nepoznal.“

Čím si vysvetľujete obrovskú popularitu vašich kníh? Prečo sa podľa vás čitatelia radi nechávajú šokovať a desiť, a baví ich nahliadať do najtemnejších zákutí ľudskej duše?

Napätie a nepredvídateľnosť čitateľov uchvacujú. Je to bezpečný spôsob, ako zažiť extrémne emócie a zároveň neopustiť svoju komfortnú zónu. Ľudia tiež radi jazdia na horských dráhach, aby mali bezpečný zážitok blízky smrti. V tomto zmysle sú moje knihy ako „literárna jazda na horskej dráhe“, ktorá, dúfam, vedie k návalu endorfínov na konci.

Na konci každej knihy je uvedená vaša e-mailová adresa. Mohli by ste nám povedať niečo o tom, ako sa venujete čitateľom?

Uvádzanie mojej e-mailovej adresy na konci mojich kníh je pre mňa veľmi dôležité. Umožňuje mi to získať priamu spätnú väzbu od čitateľov a zostať s nimi v kontakte. Tieto interakcie sú často veľmi inšpiratívne a poskytujú mi nové pohľady. Je úžasné, koľko osobných príbehov a dojmov sa takto dozvedám. Práve včera som dostal e-mail z Ukrajiny, v ktorom mi jedna čitateľka ďakovala za to, že som jej prostredníctvom mojich kníh umožnil na chvíľu uniknúť z vojnovej každodennosti. Takéto reakcie majú oveľa väčšiu cenu, ako čísla predaja.

Čo rád robíte, keď nepíšete alebo nie ste na čitateľských turné?

Otravujem rodinu svojou prítomnosťou. Musia počúvať, ako hrám na bicie. Pomáha mi to odbúrať stres a vyčistiť si hlavu. Hudba je úžasným doplnkom k písaniu a ponúka mi ďalší spôsob, ako byť kreatívny.

Tento rozhovor preložila Kristína Koledová.

Rozhovor prvýkrát uverejnil portál New Books v Nemecku.