Uzdravenie ako cesta k slobode

13,90 €
Skladom
SKU
9788022212441

Po celosvetovom úspechu, ktorý zožala kniha Dobré vibrácie, dobrý život, pokračuje mentálny kouč Vex King v šírení pozitívnej energie a umenia sebalásky. So svojimi čitateľmi sa delí o pôsobivú techniku vnútorného uzdravenia, ktorá mu pomohla vymaniť sa z pút svojej pohnutej minulosti, uzdraviť emocionálnu bolesť i traumu. Vydajte sa s Vexom na cestu za lepším „ja“ a nájdite vnútorný pokoj. Máte to vo svojich rukách.

Viac informácií
Autor King Vex
Žáner osobný rozvoj / motivačná literatúra
EAN 9788022212441
Preklad Katarína Ostricová
Formát 140x210
Väzba pevná väzba s prebalom
Počet strán 224
Dátum vydania 29. 10. 2021

Predslov

 

V dnešnom svete potrebujeme viac hrdinov, viac múdrosti a lásky.

Uprostred tektonických zmien, neúprosného rozvratu a nových foriem bytia túžime nájsť svetlo a osobnosti, ktoré nás povedú v dobrých i zlých časoch do krásnej, lepšej budúcnosti.

A predsa ste to bezpochyby práve vy, kto ukazuje smer, ktorý tak hľadáte.

… Vy máte silu, vedomie a odvahu vytvoriť si život, aký si zaslúžite.

… Vy máte potenciál naplniť svoj prísľub a nádhernú schopnosť rozšíriť svoju nadpozemskú krásu na spoločnosť.

… Vy máte duševnú odolnosť a duchovný talent na to, aby ste z našej malej planéty urobili lepšie miesto na život.

Máte všetko, čo potrebujete, aby ste sa stali zdrojom inšpirácie pre každého, koho stretnete, vďaka čomu budú ľudia od vás odchádzať lepší než predtým.

Keď ma Vex požiadal, aby som napísal predslov pre túto knihu, s potešením som prijal jeho ponuku, lebo on tomu všetkému rozumie.

Vie, že jediný naozajstný guru sa nachádza v našom vnútri.

A že skutočnými hrdinami sú obyčajní ľudia.

A že na to, aby bol náš svet lepší, musí sa každý z nás prestať vyhovárať a pracovať na lepšej, silnejšej, múdrejšej a oveľa láskyplnejšej verzii svojho ja.

Dúfam, že vychutnáte túto knihu. Čítajte ju s otvorenou mysľou a s láskou. Pomaly
a vedome vstrebávajte jednotlivé riadky a dovoľte im dotknúť sa vašej duše.

A po jej dočítaní vykročte do sveta ako znovuzrodení.

 

Robin Sharma

Autor bestsellerov Mních, ktorý predal svoje Ferrari 

a Klub ranostajov, ktoré sa umiestnili na prvých priečkach 

v rebríčkoch predajnosti.

 

Prečo vznikla táto kniha?

 

Myšlienka napísať túto knihu sa rodila dlho. Nakoniec som ju napísal, pretože môj život nebol vždy jednoduchý, a viem, že ani vy to nemáte vždy ľahké. Vytvoril som ju, lebo vďaka rozvíjaniu a využívaniu techník vnútorného uzdravenia, o ktoré sa s vami podelím na týchto stránkach, som sa dokázal zbaviť ťaživej minulosti a vyliečiť si emocionálnu bolesť a traumu. Pomohol som aj iným, aby pokročili vpred na svojej ceste uzdravenia.

Na to, aby ste uzdravili svoje vnútro, nepotrebujete žiadneho gurua. Nemusíte míňať množstvo peňazí na kurzy ani odísť zo zamestnania, aby ste sa niekoľko hodín denne učili uplatniť získané poznatky vo vlastnom živote. Využitím praktických cvičení z tejto knihy sa môžete natrvalo vyliečiť z traumy a iných emočných zranení. Sú jednoduché, ľahko dostupné a môžu vás doviesť k výnimočným výsledkom. Zakladajú sa na princípe zvyšovania vib­rácií (čiže energie, ktorá nami prúdi a vyžarujeme ju do sveta okolo nás).

Ak ste čítali moju prvú knihu Dobré vibrácie, dobrý život, viete, že ak vibrujeme na vyššej úrovni, môžeme dosiahnuť skvelé veci a zmeniť svoj život. V tejto knihe vám ukážem, ako sa môžete uzdraviť a zvýšiť svoje vibrácie.

Netvrdím, že na ceste za uzdravením nenarazíte na prekážky ani že ihneď uvidíte výsledky. Jednou z najväčších prekážok pri práci na vnútornom uzdravení je lipnutie na minulosti – naša neschopnosť oslobodiť sa od toho, čo bolo, nám bráni pokročiť ďalej k tomu, čo môže byť. Preto sa prvé kapitoly tejto knihy zameriavajú na rozvoj schopnosti oslobodenia. Potom sa presunieme do prítomnosti a až potom nahliadneme do budúcnosti.

Vnútorné uzdravenie je proces odpútania od starých návykov, vytvorenia nového, posilňujúceho systému presvedčení a prijatia neznámej budúcnosti s dôverou vo svoje sily a schopnosti – bez ohľadu na to, čo nám príde do cesty. Uvedomíte si, že môžete smelo kráčať vpred s dôverou a vytrvalou vierou vo vlastnú nezlomnosť a silu.

Trauma je pretrvávajúca emočná a psychická bolesť prameniaca z prežitej skúsenosti a náš mozog ju z nejakého dôvodu nedokáže náležite spracovať. Možno je to preto, lebo nás daná skúsenosť rozrušila, šokovala, nahnevala, vystrašila, alebo sme jej nerozumeli, pretože sme boli príliš malí a náš mozog ešte nebol dostatočne vyvinutý, aby ju dokonale spracoval. Trauma však môže byť aj menej viditeľná – mätúce, zahanbujúce alebo ponižujúce skúsenosti sa v nás môžu usadiť ako hlboké emočné zranenia, ktoré nik iný nepostrehne.

Jedno je pri traume isté: všetci sme ju v nejakej forme zažili, ale takmer nikoho z nás od malička neučili, ako sa s ňou vysporiadať. V dôsledku toho sa mnoho ľudí uchyľuje k užívaniu rôznych liekov, ktoré im pomáhajú zvládať emočnú, telesnú alebo duševnú bolesť.

 

Vnútorné uzdravenie je proces odpútania od starých návykov, vytvorenia nového, posilňujúceho systému presvedčení a prijatia neznámej budúcnosti s dôverou vo svoje sily a schopnosti – bez ohľadu na to, čo nám 

príde do cesty.

 

Pocit eufórie vyvolaný užívaním syntetických alebo prírodných drog a alkoholu či uspokojovaním závislosti od jedla, sexu, práce alebo sociálnych médií (aby som menoval aspoň niektoré faktory) v nás budí dojem, akoby sme naše ťažkosti zvládli. Ten pocit je však iba dočasný. Prinajlepšom v nás zanechá potrebu užiť ďalšiu dávku drogy, s pomocou ktorej prežijeme ďalší deň, prinajhoršom našu eufóriu vystrieda pád do hlbokej, temnej priepasti a intenzívny pocit zúfalstva.

Preto sa usilujem zbaviť falošných pocitov eufórie, hoci sa občas v mojom živote objavia, a dospieť k pravdivejším, udržateľnejším a menej búrlivým výšinám: k eufórii vyvolanej skutočným vnútorným uzdravením, ktorá len tak nevyprchá a nezanechá v nás pocit prázdnoty a bezradnosti. Na nej môžeme stavať svoje ja, vďaka čomu získame na všetko nový pohľad.

Toto je sloboda, o ktorej píšem, a o svoje poznatky sa dennodenne delím so svojimi klientami. Som presvedčený, že nadišiel čas zamerať sa na ne, lebo zažívame posun v ľudskom vedomí a čím ďalej tým viac meníme spôsob, akým pristupujeme sami k sebe, k druhým ľuďom a k svetu okolo nás.

Vy, rovnako ako ktokoľvek iný, kto číta túto knihu, hráte aktívnu rolu v prijímaní tejto zmeny. Ste súčasťou čohosi výnimočného: prechodu k lepšiemu a ohľaduplnejšiemu životu.

Nie som lekár ani psychológ a táto kniha neslúži ako náhrada lekárskej starostlivosti ani pomoci profesionálneho terapeuta. Som človek, ktorý sa učí z vlastných skúseností, omylov a získaných vedomostí, vďaka čomu som dospel k životu naplnenému šťastím, láskou a nádejou. Ako mentálny kouč som úspešne pomohol státisícom ľudí online aj offline – od celebrít a biznismenov až po ľudí, ktorí boli presvedčení, že šťastie a úspech sa ich netýka – vytvoriť si nové, účinné spôsoby myslenia, ktoré vnesú veľkolepé, pozitívne zmeny do ich života.

Cieľom tejto knihy je poskytnúť vám nástroje potrebné na to, aby ste dospeli k rovnakým výsledkom. Ak práve chodíte na terapiu alebo sa s ňou chystáte začať, táto kniha môže byť užitočným doplnkom.

Vnútorné uzdravenie je prostriedok, ako vytvoriť lepší svet, preto doň musíme investovať – nielen pre naše vlastné dobro, ale aj pre dobro druhých. Je známe, že nešťastní ľudia ubližujú druhým. A, naopak, som hlboko presvedčený o tom, že vyliečení ľudia pomáhajú druhým. Preto je mi cťou pomôcť vám uzdraviť sa.



Pridajte fotografie alebo svoje obľúbené obrázky, stránky, citáty a zážitky súvisiace s touto knihouna sociálne siete s hashtagom

#HealingIsTheNewHigh,

aby som ich mohol vidieť a zdieľať ich

na svojej stránke.



Úvod

 

Pohádali sme sa. Dôvod našej roztržky si už nepamätám, no bola veľmi ostrá. V ten večer som mal čudný pocit, bol som rozrušený, akoby sa malo stať niečo vážne. Možno to bolo pre tú hádku alebo môj nepokoj pramenil z paranoje – vedel som, že odišla do baru a vždy priťahovala pozornosť.

Navyše sa mi ani neozvala. Vždy mi poslala esemesku na dobrú noc, aj keď sme sa pohádali. V ten večer sa však neohlásila. Išla mi prasknúť hlava – vírilo mi v nej príliš veľa protichodných myšlienok, ktoré mi nedovolili spať:

Možno som to prehnal.

Čo ak sa jej niečo stalo?

Mal by som jej napísať. Nie, počkať – to ona urobila chybu, nie ja.

Čo ak náš vzťah hodila za hlavu a našla si niekoho iného?

Nie, to neurobí, bolo by to nečestné, predsa ju poznám. Môžem jej dôverovať, pretože ma ľúbi z celého srdca. Napokon, to ona sa ma usilovala získať, keď som o ňu ešte nejavil záujem.

Nakoniec som pozbieral odvahu, poslal som jej správu a zaželal jej dobrú noc.

Odpísala mi nadránom. Vyliala si srdce, povedala, že ma ľúbi a chce dať všetko do poriadku. Jej život by bol bezo mňa prázdny.

Uveril som jej, naozaj som jej veril.

Potom mi však napísal kamarát a mňa okamžite prepadla úzkosť, skôr než som otvoril jeho správu. Mal som, skrátka, zlé tušenie. A nemýlil som sa. Písal mi, že moja priateľka odišla domov s jeho bratrancom.

Veľmi ma to rozčúlilo a sklamalo, no mal som aj pochybnosti. Tomu kamarátovi sa nepáčilo, že spolu chodíme, a mal na to svoje dôvody. Možno sa ma snaží od nej odradiť. Prečo by však klamal? Chlapík, ktorého obvinil, že zviedol moju priateľku, bol koniec koncov jeho bratranec. A kamarát bol súčasťou môjho sveta dávno predtým, než sa ňou stala moja priateľka, a požíval moju dôveru dlhšie než ona.

Úprimne, tú dôveru som mu dlžil, lebo som porušil „zákon priateľstva“, keď som sa dal dohromady s priateľkou, hoci som vedel, že s ňou v minulosti niečo mal. Náš ľúbostný príbeh bol od začiatku poznačený, nikdy sa nemal zrodiť.

Napokon som ju konfrontoval. Šokovalo ju to. Všetko poprela a vyhlásila, že kamarát žiarli a usiluje sa nás rozdeliť. Vyčítala mi, že jej neverím a spolieham sa na jeho slová. Tvárila sa úprimne a zraniteľne, vraj sa jej to veľmi dotklo. Zaplavil ma pocit viny – bola taká presvedčivá!

Práve v tom spočíval môj problém. Vždy keď sme sa pohádali, vynoril sa nový príbeh s rovnakým dejom. Opakovane mi bola neverná, no vždy našla spôsob, ako sa vrátiť do môjho života a emočne ma zmanipulovať, aby som uveril, že jej prešľapy sú v skutočnosti moje chyby.

Cítil som sa čoraz trápnejšie. Mal som povesť chlapca, ktorý získal to dievča – niežeby som bol taký fešák, ale mal som priateľskú povahu, medzi kamarátmi som bol obľúbený a bol som dobrosrdečný. Teraz sa zo mňa stával človek, s ktorého dievčaťom si začínal každý druhý chalan.

Najbližší priatelia ma varovali, vystríhali ma dokonca aj ľudia, ktorých som nepoznal. Radili mi, aby som ju využil len na to, na čo je dobrá: na telesné dôvernosti. Ja som v tom však bol až po uši a nechcel som udržiavať vzťah, ktorý nemá budúcnosť. Nechcel som jej ublížiť. Videl som v nej svetlo, ktoré nevnímal nik iný okrem mňa.

Kamaráti ma častovali výrazmi ako „namotaný“ a „pobláznený“ a ja som zato predstieral, že svoju priateľku využívam na sex. Bola to však lož. Potreboval som ju. Hoci som sa vo vzťahu s ňou trápil, bol som presvedčený, že bez nej by bol môj život ešte trpkejší. Moja bolesť navyše nebola len emočná: bil som sa kvôli nej s inými mužmi. S chlapmi, ktorí si ma doberali rečami o tom, čo všetko s ňou robili a že nie som pre ňu dosť dobrý, keďže im venuje svoju pozornosť.

Vždy som počúval, že muži sa radi zahrávajú, sú to špinavci a chcú všetko ovládať. Ja som však stratil svoju moc. Bol som zúfalý rojko, pochabo veriaci klamnej ilúzii o svojej priateľke, ktorú som si vytvoril vo vlastnej predstavivosti. Veril som, že medzi nami je niečo viac.

Ako čas pokročil a vynárali sa nové dôkazy, môj džbán trpezlivosti sa napokon naplnil. Pochopil som, že s ňou nemôžem byť a že musím ukončiť náš vzťah a nepoddávať sa jej slovám a emočnej manipulácii.

Odhodlal som sa. Povedal som jej, že ak má náš vzťah pokračovať, musí sa priznať ku všetkému, čo urobila. Hlboko vo vnútri som vedel, že nech povie čokoľvek, rozídem sa s ňou, hoci to nebude ľahké. Ona to však nevedela.

Jej odpoveď mi otvorila oči. Neprekvapilo ma, keď mi povedala, koľko ráz ma podviedla – vedel som, že je to pravda, len som to odmietal prijať. Potreboval som tie slová počuť z jej úst. Čoraz bolestnejšie však na mňa pôsobili jej výčitky. Ani zďaleka som nebol dokonalý, ona však tvrdila, že som zlyhal, a vyvolala vo mne pochybnosti, hoci som jej bol verný a správal som sa k nej láskyplne počas celého nášho vzťahu. Jediný dôvod, ktorý som jej dal, aby si hľadala niekoho iného, boli hádky, v ktorých som ju obviňoval, že ma podvádza.

Padlo mi zaťažko nenapísať jej večer po tejto konfrontácii, ako som mal doposiaľ vo zvyku. Už predtým sme sa niekoľko ráz rozišli, ja som však opäť obnovil našu komunikáciu, pretože som potreboval vysvetlenie. Tým som však udržiaval všetko po starom. Komunikácia s ňou ma vracala do mojej komfortnej zóny, hoci sme sa ustavične hádali.

Musel som sa veľmi zaprieť, aby som neodpovedal na jej ese­m­esky, v ktorých písala veci ako:

„Keby ti na mne naozaj záležalo, odpísal by si mi.“

„Ak si ma niekedy ľúbil, chcel by si to riešiť.“

„Chýbaš mi, urobím čokoľvek, aby som bola s tebou.“

To bola naozaj posledná kvapka. Srdce mi krvácalo, ale tentoraz som bol ochotný okúsiť bolesť premeny, aby som sa od nej odpútal. Musel som odolať nutkaniu a začať novú kapitolu svojho života.

V tom čase som to nevedel, no počas mesiacov po rozchode som prechádzal traumatickým smútkom a zažíval som množstvo intenzívnych myšlienok, telesných pocitov a emócií. Pri traumatickej strate je pre myseľ nesmierne ťažké priznať si, že sa to naozaj stalo a že je to pravda. Nižšie opisujem svoje symptómy a ich vývoj:

Popieranie.  Ešte vždy som pochyboval, či je to skutočne koniec. Uvažoval som, či by sme sa nemali usilovať vyriešiť naše nedorozumenia. Ak existuje medzi nami láska, nemali by sme sa jej vzdať.

Nenávisť.  Nenávisť je silné slovo a nerád ho používam, no práve takto by som opísal, čo som k nej cítil. Strápnila ma, urobila zo mňa blázna a poškodila moje vzťahy s najlepšími kamarátmi. 

Ja som sa však nehneval len na ňu – cítil som hnev k celému ženskému pokoleniu. Mal som pocit, že ženám nemôžem veriť a že dobrí chlapci to ďaleko nedotiahnu.

Sklamanie.  Priveľa som premýšľal – kládol som si otázku, prečo sa veci nevyvinuli tak, ako sa mali. Kde sa stala chyba? Prečo to urobila? Povedala, že ma ľúbi!

Keď mi prestala písať esemesky – na ktoré som jej neodpovedal – ešte som si pomyslel: Keby ma naozaj ľúbila, nedopustila by, aby sa to skončilo.

Sebaobviňovanie.  Istý čas som zvaľoval vinu za rozchod na seba. Keby som sa jej viac venoval, neobzerala by sa za inými, vravel som si. Pripomínal som si jej výroky, aby som v sebe vzbudil pocit viny. Spochybňoval som dokonca svoj výzor a telesné atribúty, čím som sa ešte viacej zneisťoval.

Neláska.  Hovoril som si, že už nikdy nebudem nikoho milovať a nebudem sa na nikoho viazať. Presviedčal som sám seba, že by som sa mal stať chlapíkom, ktorý sa so ženami len pohráva. Hoci som to nemal v povahe a nikdy som ten obraz celkom nenapĺňal, začal som vyhľadávať nezáväzné ľúbostné dobrodružstvá, po ktorých som sa často cítil zahanbený a sklamaný sám zo seba.

 

Od bolesti k uzdraveniu

 

Po ukončení tohto vzťahu som si ustavične pripomínal, že si nemám ľudí príliš púšťať k telu. Držal som si pred sebou ochranný štít, a len čo som cítil, že začínam ľúbiť nejaké dievča, alebo som sa ním cítil ohrozený (akoby mi mohlo ublížiť), usiloval som sa zraniť ho prvý a ukončiť to bez toho, aby som mu dal šancu. Nikomu som nedôveroval a v žiadnom prípade som si to nepriznával. Ak malo nejaké dievča blízkeho kamaráta, očakával som to najhoršie, čo mi v ľúbostných vzťahoch spôsobovalo problémy.

Zvyčajne to viedlo k tomu, že som sa k dievčatám nesprával tak, ako by si zaslúžili alebo ako bolo v mojej moci. Hoci som presvedčený, že všetko sa deje z nejakého dôvodu a udalosti sa napokon vyvinú tak, ako sa majú vyvinúť, úprimne ma mrzí, že som prenášal svoju bolesť a neistotu na svoje partnerky. To ja som vždy ukončil tieto vzťahy, som však zodpovedný za chvíle, keď som nekonal s láskou, súcitom a porozumením.

V skutočnosti som po rozchode musel prejsť procesom uzdravovania. Ten vzťah vážne poškodil moju vieru v ľudí, no čo je ešte horšie, aj moju vieru v samého seba. Chyby v mojom vnímaní znamenali, že som nemohol milovať celou svojou bytosťou. Nedokázal som vstúpiť do nového vzťahu so srdcom na dlani – ustavične som sa usiloval prijímať lásku, no
v momente, keď sa mi zdalo, že ju nedostávam v takej podobe, ako si želám, som vzťah ukončil.

Nevedel som však, že v skutočnosti sa už uzdravujem. Od chvíle, ako som sa rozhodol definitívne ukončiť vzťah s priateľkou, prispela každá minúta, každá bolestivá emócia a každý záblesk hnevu k tomu, aby sa zo mňa stal človek, ktorým som dnes. Človek, ktorým som sa tak veľmi túžil stať.

Nehovorím, že už som „hotový“ – stále mám na čom pracovať a ustavične sa objavujú nové zranenia, ktoré treba odhaliť a vyliečiť. Keď som však začal aktívne pracovať na svojom uzdravení, uvedomil som si, že v skutočnosti som s prácou na ňom začal už pred mnohými rokmi. Iba som tomu nerozumel a nevedel som si vysvetliť svetlé okamihy, ktoré som prežíval, ani využiť emócie, aby ma hnali vpred namiesto toho, aby som sa ďalej trápil.

Dokonca aj na začiatku vzťahu s mojou manželkou ma ovplyvňovala bolesť prameniaca
z minulosti. Moja žena bola našťastie schopná a ochotná poskytnúť mi priestor na uzdravenie. Bolo mojou povinnosťou vydať sa na cestu uzdravenia a dopriať rovnakú možnosť svojej žene, ktorá sa tiež nadchla pre túto myšlienku. Obaja sme sa trápili pre minulé vzťahy. A hoci nejaký čas trvalo, kým som sa naučil odložiť ego a prijať všetky možnosti nového života, cesta späť už nebola možná.

 

Vaša cesta k uzdraveniu

Toto nie je kniha o vzťahoch. Je však čiastočne aj o nich, lebo vzťahy (nielen ľúbostné) sú vždy dôležitou súčasťou cesty za uzdravením. Tento príbeh som vám však nerozprával preto, lebo táto kniha je o rozchodoch. Podelil som sa oň, aby som vám odhalil kúsok seba – bolesť, ktorú som prežíval a uzdravil sa z nej, i všetko nepekné, čo ju sprevádzalo.

Tento príbeh o mne odhaľuje niektoré veci, za ktoré som sa v minulých rokoch najviac hanbil – paranoju, žiarlivosť, ego, neistotu a ochotu uveriť lži, lebo som nechcel byť sám. Ak chceme do svojho života opäť vniesť svetlo, je dôležité obnažiť aj temné stránky nášho ja.
Ak vás o to požiadam, musíte vedieť, že aj ja som na to pripravený. 

Cieľom tejto knihy je podporiť a motivovať vás, aby ste sa vydali na svoju vlastnú cestu vnútorného uzdravenia. Viem, že niekedy to môže ísť ťažšie. Možno sa liečite po rozchode, ak sa však potrebujete uzdraviť z akéhokoľvek iného dôvodu, ste tu takisto vítaní. Ak ste prekonali traumatickú skúsenosť, o ktorej ešte vždy nedokážete hovoriť, ste tu vítaní. Či už si chcete zahojiť staré emočné zranenia, alebo zápasíte s novým problémom, ste tu vítaní.

Budete mať možnosť preniknúť do jadra vami prežitej skúsenosti, popremýšľať nad svojou bolesťou a uvidieť ju v novom svetle. Netvrdím, že každá strana tejto knihy sa vám bude ľahko čítať ani že sa na tejto ceste budete cítiť len dobre – lebo vnútorné uzdravovanie v skutočnosti bolí. Budete musieť čeliť skúsenostiam a emóciám, ktoré ste sa snažili potlačiť, či pocitom, ktoré ste ukrývali v zákutiach svojej mysle.

Budete musieť preskúmať svoj vlastný pohľad na svet, na samých seba i na druhých ľudí. A musíte byť pripravení prijať možnosť, že ste sa mýlili – že veci neboli vždy také, ako ste sa nazdávali.

Viem, že trauma skresľuje a zosilňuje každú negatívnu myš­lienku, pocit či telesný vnem. Akoby sme boli posiati otvorenými ranami a brodili sa oceánom. Človek, ktorý je celistvý a uzdravený, bude pravdepodobne zažívať pozitívne pocity, najmä ak je voda teplá a lákavá a on má rád oceán, no niekto, kto prežíva traumu, ihneď pocíti bolesť, keď ho slaná voda začne štípať v ranách. Trauma nám stenčí kožu, spôsobí, že sme precitlivení, prehnane ostražití a náchylní na bolesť. A často nás celých pohltí, takže sa sústredíme len na bolesť a na zúfalú snahu vyhnúť sa jej.

Ak vnímame svet optikou traumy, ľahko prehliadneme príležitosť získať pozitívne skúsenosti. Uzdravovanie nie je priamočiary proces – postúpime o dva kroky vpred a potom sa vrátime o krok vzad. Postupne sa však dostaví uzdravenie, ako keď kameň rozčerí pokojnú vodnú hladinu; každá vlnka prenikne do traumy a nahradí ju liečivou energiou. Prvým krokom je rozhodnúť sa pre cestu za uzdravením. Majte trpezlivosť sami so sebou, požiadajte okolie o podporu a ani si nevšimnete, ako sa začnú dostavovať pozitívne zmeny.

Nezáleží na tom, či cítite pochybnosti alebo neistotu – práve čítate tieto slová a robíte prvé kroky na ceste za vnútorným uzdravením. Už na ňom pracujete a vďaka tejto knihe nie ste na to sami. V každej kapitole sa nachádza darček v podobe jedného alebo dvoch praktických cvičení, ktoré vás postupne privedú k novému pocitu sebadôvery a slobody. Každé cvičenie je jednoduché a vy sa naučíte, ako ho zaradiť do bežného života, aby sa proces uzdravovania stal súčasťou vášho bežného dňa.

Vnútorné uzdravenie nie je niečo, čo sa robí po večeroch alebo cez víkend – naučíte sa na ňom ustavične pracovať. A ja sa zatiaľ s vami podelím o ďalšie skúsenosti, ktoré mi pomohli. Snáď vám pripomenú, že ste v dobrých rukách.

 

Viem, že trauma skresľuje a zosilňuje 

každú negatívnu myšlienku, pocit či telesný vnem.

Trauma nám stenčí kožu, spôsobí, 

že sme precitlivení, prehnane 

ostražití a náchylní na bolesť. 

A často nás celých pohltí, 

takže sa sústredíme len na bolesť 

a na zúfalú snahu vyhnúť sa jej.

 

Ak váš záujem začína v tomto bode opadávať, rád by som sa spýtal prečo. Našepkáva vám váš vnútorný hlas: Toto nie je pre mňa – druhí ľudia sa môžu uzdraviť, ale ja nie? Týmto hlasom k vám prehovára vaša bolesť – a mýli sa. Som presvedčený, že vnútorné uzdravenie nie je niečo, čo môžu dosiahnuť len „liečitelia“ alebo „duchovní ľudia“. Každý človek je sám sebe liečiteľom. Vy ste svojím vlastným liečiteľom – všetko, čo potrebujete na rast a zmenu, máte v sebe a táto kniha vás naučí, ako to využiť.

Zistíte, ako preskúmať hrany svojej skúsenosti so záujmom namiesto strachu. Naučíte sa klásť otázky, pomocou ktorých začnete búrať múry, ktoré ste si postavili na ochranu pred ďalšími zraneniami, a vykročíte do života s novoobjaveným pocitom ľahkosti.

 

Otázky ako…

  • Prečo takto reagujem?
  • Prečo je pre mňa práve táto spomienka taká dôležitá?
  • Prečo si vytváram mienku o svete na základe tejto spomienky a nie nejakej inej?
  • Komu verím? Komu môžem veriť?
  • Čo sa stane, ak toto niekomu poviem?
  • Aký spôsob života si vyberiem, ak sa budem môcť slobodne rozhodnúť?

 

Poďte teda so mnou. Vítam vás na tejto ceste. A možno už čoskoro budete aj vy deň čo deň vítať sami seba na ceste ku skutočnej slobode.

Back to Top