Tom Foreman: Ako som fotil ľadové medvede

Tom Foreman je Angličan, ktorý strávil na nórskom súostroví Svalbard deväť rokov. Pôsobil tam ako mašér a na saniach so psím záprahom sprevádzal návštevníkov, ktorí chceli zažiť  tradičnú formu cestovania v Arktíde a vidieť nádhernú scenériu, ktorá je bežným ľuďom nedostupná. Potom pracoval pre spoločnosť, ktorá zastrešovala prípravu odborných sprievodcov a poskytovala špeciálny výstroj na výskumné projekty a na nakrúcanie prírodopisných filmov. Spolupracoval aj s organizáciou Greenpeace na mnohých výskumných a ochranárskych projektoch. Momentálne žije v Bristole a pracuje pre spoločnosť, ktorá sa venuje produkcii a nakrúcaniu dokumentárnych filmov o zvieratách žijúcich vo voľnej prírode.

Prekladateľka kníh anglickej autorky Hannah Goldovej: Posledný medveď a Zachránený medvedík sa v lete stretla s Tomovými rodičmi, a keď videla v ich dome nádherné fotografie ľadových medveďov, mrožov a iných arktických zvierat, požiadala Toma, aby o tom niečo napísal pre slovenských čitateľov.

Fotografovanie akéhokoľvek zvieraťa má svoje výzvy, nech ste kdekoľvek na svete. Už len nájsť zamýšľaný objekt môže byť obrovskou skúškou, a keď ho nájdete, je potrebné, aby vás tento objekt toleroval alebo ignoroval dostatočne dlho na to, aby ste ho mohli fotografovať v jeho prirodzenom prostredí. Pamätajte na to, že divé zviera nesmiete rozrušiť ani vyplašiť svojou prítomnosťou. Pozorovať divé zviera tak, aby to neovplyvnilo jeho správanie, je jednou z veľkých výziev a zručností, ktoré musí dobrý fotograf ovládať pri fotení zvierat vo voľnej prírode.

Ak do tejto rovnice pridáte obrovskú rozlohu divočiny, plávajúce ľadovce a popraskané ľadové čiapky, teploty pod -30 °C, ktoré vám zmrazia ruky a vybijú batérie fotoaparátu, a objekt, ktorý sa vás môže pokúsiť zožrať, pochopíte, čo všetko musíte brať do úvahy, ak chcete fotiť najikonickejšie zviera Arktídy – ľadového medveďa.

Zima v Arktíde trvá od novembra do júna. Na Svalbarde v Severnom ľadovom oceáne slnko zapadá koncom októbra a opäť vychádza koncom februára. V tomto čase ľadové medvede čakajú, kým sa vytvorí morský ľad, aby mohli loviť svoju preferovanú korisť, tulene. Len čo sa vytvorí morský ľad, nastáva zima, ktorá je obdobím, kedy sa ľadové medvede musia vykŕmiť a nájsť dostatok potravy, aby prežili obdobie druhej polovice roka, keď sa morský ľad roztopí. Len čo sa vo februári znovu objaví slnko, ľudia sa môžu pohybovať po obrovskej krajine, ktorú medvede obývajú, na snežných skútroch alebo na psích záprahoch. Ak budete mať šťastie, môžete vidieť medveďa prechádzať po ľade na mori alebo na pobreží, kde má nádej, že zachytí pach tuleňa.

Ľadové medvede v Arktíde sú chránené zákonom. Na Svalbarde nie je dovolené vyhľadávať medvede. Tiež nie je dovolené ich vyrušovať alebo akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať ich správanie. Túžba neovplyvniť váš objekt by mala byť kľúčovou súčasťou každého fotografovania divej zveri – nechcete predsa vidieť nešťastné zviera alebo zábery vystresovaného zvieraťa utekajúceho pred kamerou. Najväčšou výzvou pri fotení medveďov je teda fotiť, kým medveďovi vyhovuje vaša prítomnosť a on môže pokračovať v hľadaní potravy tak, ako keby ste tam neboli. Vyžaduje si to veľa času a trpezlivosti, navyše si musíte vedieť predstaviť, ktorým smerom sa môže medveď pohybovať, keď hľadá potravu. Musíte sa totiž držať dostatočne ďaleko, aby ste neskončili na jeho jedálnom lístku.

Ľadové medvede sú veľmi inteligentné zvieratá a sú nebezpečné pre ľudí, ktorí ich nerešpektujú a nedávajú dostatočný pozor. Medvede cítia korisť zo vzdialenosti viac ako 16 km a môžu bez námahy prejsť alebo preplávať veľké vzdialenosti. Sú dokonale prispôsobené životu a lovu v zamrznutej Arktíde, majú dlhú dutú srsť, ktorá plní izolačnú funkciu, laby s hrboľatými vankúšikmi, ktoré sú priľnavé a umožňujú lepší pohyb na zľadovatených povrchoch, a pazúry ostré ako nože. Ak sa dostanú blízko ku koristi, môžu náhle vyšprintovať rýchlosťou vyše 35 km za hodinu aj po nerovnom teréne, čo ich robí veľmi nebezpečnými.

To všetko znamená, že keď ste v rovnakej oblasti ako medveď, ktorý práve loví, vaša hladina adrenalínu stúpa a musíte si všímať všetko okolo vás. A nielen medveďa, ale aj počasie, ktoré sa môže v okamihu zmeniť, stav morského ľadu, na ktorom stojíte a môže sa pod vami  preboriť, navyše je tu riziko lavín z hôr, ktoré sa dvíhajú priamo z oceánu.

Takže keď všetky kúsky mozaiky zapadnú na svoje miesto a svetlo je mäkké, zviera nerušené, pozadie nádherné, objektív zaostrený a vám sa podarí záber jedného z najzáhadnejších zvierat na našej planéte, zažijete skutočne euforický pocit.

Pokiaľ ide o budúcnosť ľadových medveďov, nie je isté, ako ich ovplyvnia klimatické zmeny. Keďže sa klíma v Arktíde otepľuje takmer štyrikrát rýchlejšie ako na zvyšku planéty, aj morský ľad, od ktorého sú ľadové medvede úplne závislé, sa tvorí neskôr a topí sa skôr ako predtým. Keď sa morský ľad už nebude tvoriť, populácie tuleňov zmiznú a odoberú medveďovi hlavný zdroj potravy. Ľadové medvede sú však veľmi inteligentné a prispôsobivé a už nachádzajú iné zdroje potravy. Výskumníci ich už videli pri love sobov, mrožov, vtákov a dokonca aj pri love rýb v riekach, ako to robia ich príbuzní – severoamerickí grizlyovia, a to dáva tomuto neuveriteľnému druhu nádej na prežitie.

Ak by ste si chceli prečítať dobrodružný príbeh o ľadových medveďoch z prostredia Svalbardu, odporúčame knižky Posledný medveď a Zachránený medvedík.