Recenzie

1. 

   DadaDrdak – 20. februára 2024

   Duša dieťaťa je veľmi krehká. A aj pri malej neistote ju môžeme zraniť. Zvlášt u menších detičiek, kedy svoje emócie a pocity nevedia ešte úplne zvládať. Často prichádzajú do ich života zmeny, sklamania, s ktorými sa musia vysporiadať. Je preto na nás,rodičoch, aby sme s nimi viedli otvorené rozhovory, hovoriť s nimi o ich pocitoch, dávať im najavo lásku a pochopenie. Povzbudzovať ich, aby s nami o všetkom hovorili, keď ich niečo trápi a hlavne, vždy si na nich nájsť čas.
   Najnovšia kniha od autorky Almy Gross predstaví deťom pomocou príbehu malej Zorky spôsob, ako v sebe prebudiť vnútornú silu a istotu a pozerať tak na seba ako na jedinečnú a autentickú osobnosť, ktorá zvládne náročné a nečakané zmeny vo svojom živote.
   Zorka sa presťahovala so svojím oteckom do nového bytu na vidiek. Nie je veľmi nadšená. Zo začiatku bola veľmi smutná zo svojho nového života, pretože musela opustiť všetky staré veci a aj kamarátov. No oteckove pohladenia a objatia vždy všetko vyriešia. Užívajú si spoločné chvíle pri zariaďovaní nového bývania. Spoznajú aj novú pani susedku, ktorá ma dcéru v Zorkinom veku, no nespráva sa k nej úplne najlepšie. A k tomu príde najväčší šok, keď jej otecko oznámi, že má novú priateľku. Práve tieto zážitky v novom prostredí Zorku úplne zneistia a v hlavičke jej nastane veľký zmätok. Čo keď ju už otecko nebude mať rád? Cíti, že stráca všetku jeho lásku. A aj keď to bude trošku ťažké, predsalen nájde cestu k pochopeniu a vďaka sebadôvere sa s prekážkami nakoniec vyrovná.
   Ak hľadáte knihy, ktoré sa dotýkajú rôznych tém emocionálneho rozvoja detí, odporúčam nájsť si aj ďalšie knihy od tejto skvelej autorky.
   Knižka je vhodná pre detičky od 5 rokov.

2. 

   Nadia_nvk – 3. apríla 2024

   „Povedz, ocko, myslíš si, že sa tu niekedy budeme cítiť ako doma?” opýtam sa ho a posmutniem.
   „Tým som si celkom istý, Pupi. Len potrebujeme trochu času, obaja. Tak to chodí. Dôležité je, že hovoríme o svojich pocitoch.”

   Alma Gross píše úžasné citlivé knižky, ktoré pomáhajú deťom uvedomovať si svoju hodnotu a potenciál. Tretia v sérii sa zaoberá rôznymi veľkými zmenami, ktoré sa nám občas v živote pritrafia.

   Zorka, prezývaná Pupi, sa s ockom sťahuje. Obáva sa, že na novom mieste nebude šťastná, že už nikdy neuvidí svoju najlepšiu kamarátku, že si vo svojom novom živote nikdy nezvykne. Spozná nové dievčatá, tie ju ale vôbec pekne nepríjmu. A akoby toho nebolo málo, ocko si v novom prostredí nájde priateľku a Zorka zrazu nevie, kde je v tomto všetkom jej miesto a či ju ocko stále má rád.

   Keďže knižka je písaná zo Zorkinho pohľadu v prvej osobe, malý čitateľ môže priamo prežívať všetky jej pocity aj myšlienkové pochody. Zorke totiž ocko zdôrazňuje, aké je dôležité uvedomovať si svoje pocity a hovoriť o nich. Spracovávať ich jej pomáhajú nielen rozhovory s ockom, ale aj “čarovné” zrkadlo, ktoré si kúpi na blšom trhu do svojej novej izby.

   Tento príbeh sa mne osobne zatiaľ páčil asi najviac z celej série. Je úplne nevtieravý a nepoučuje. Možno aj tým, že je rozprávaný v prvej osobe, prišiel mi veľmi autentický. Určite je fajn pre deti z nekompletných rodín, ktoré sa možno vedia so Zorkinou situáciou stotožniť, ale niečo si v ňom pre seba nájde každé dieťa. Je v ňom plno jednoduchých múdrostí, napríklad na margo rovesníkov, ktorí sa posmievajú či majú zraňujúce poznámky:

   “Myslím, že nikto nemá rád všetkých. Ale to neznamená, že sa k neznámemu možno správat hrubo.”