Recenzie

1. 

   Lucia – 21. februára 2024

   Ako teenagerku ma veľmi bavila twilight séria a tie knihy som hneď zhltla. Samozrejme časom už mám trochu iný vkus ale polnočné slnko som si prečítala možnože aj “z povinnosti” . Nečakala som od knihy vôbec veľa, ale príjemne ma prekvapila. Edwardov pohľad na príbeh prvej často série bol celkom zaujímavý a celkovo bola kniha taká ozvláštňujúca oddychovka. Samozrejme, že čitateľ už pozná hlavnú dejovú linku ale aj tak má kniha čo ponúknuť a pre človeka, ktorý čítal ostatné knihy z twilight série je Polnočné slnko jedna z tých kníh, ktoré si proste musí prečítať.

2. 

   [email protected] – 28. februára 2024

   Priznám sa že Twilight je moja srdcovka… Priznám sa že pohľad Edwarda mi nejako nesedí… Nevtiahla ma tak…

3. 

   Patrícia Marková – 10. júla 2024

   Nakoľko ja som na Twilighte vyrástla, ani na okamih som nezaváhala, či má zmysel čítať aj Polnočné slnko. Na sériu sa pár rokov po jej vydaní zniesla vlna kritiky, no to mi nemohlo prekaziť moju radosť. A nech je vzťah Belly a Edwarda v určitých ohľadoch akokoľvek toxický, pre mňa ostane navždy ikonickým.
   Priznám sa, že som ešte do poslednej chvíle netušila, či bude prerozprávaná len prvá kniha, alebo väčšia časť ságy. Nečítala som si anotáciu, ani si o knihe zámerne nezisťovala nič viac. Chcela som sa nechať prekvapiť, čo mi prinesie, a jednoducho sa nechať unášať príbehom. Myslím si, že ak do toho pôjdete s týmto nastavením a bez nejakých veľkých očakávaní, budete príjemne prekvapení.
   Polnočné slnko, ako som veľmi rýchlo pochopila, je prerozprávaním zrodu lásky medzi Bellou a Edwardom, a teda sledujeme dej z prvej knihy. Tentoraz však z pohľadu Edwarda. Akokoľvek nudne to môže vyznieť, ani na okamih som sa nenudila. V závere knihy bolo dosť udalostí úplne inak ako v Súmraku, takže túto časť knihy hodnotím ako najsilnejšiu a najpútavejšiu.
   Na knihách od Stephenie Meyer ma najviac baví to, ako vie pracovať s vnútorným svetom postáv a ich emóciami. Nahliadnuť do Edwardovej psychiky bolo pre mňa fascinujúce a z môjho pohľadu to celému príbehu dodalo úplne nový rozmer. Nepredstaviteľný boj, ktorý musel Edward zvádzať pri pohľade na Bellu, vo mne rezonuje ešte doteraz. Áno, komplexnosť jeho charakteru občas poriadne lezie na nervy. Ale zároveň mi v Polnočnom slnku pripadal omnoho skutočnejší ako vo všetkých predošlých častiach dohromady.
   Nahliadli sme tiež do minulosti Edwardových súrodencov, najmä Alice a Jespera. Hoci tých informácií mohlo byť pokojne viac, myslím si, že autorka skrýva viaceré esá v rukáve, nakoľko je už teraz známe, že v sérii pribudnú minimálne ďalšie dve časti. A ja si ich rozhodne nenechám ujsť.