Madeline Millerová: Spev o Achillovi a Kirké
Grécka mytológia vždy patrila k obľúbeným námetom na rôzne filmové či knižné spracovania, a tak niet divu, že príbehy mocných bohov a hrdinov plnia pulty kníhkupectiev aj v dnešnej dobe.Moju osobnú lásku k mytológii odštartoval Kevin Sorbo ako predstaviteľ Herkula,po ktorom prirodzene nasledoval Eduard Petiška a jeho kniha Staré grécke povesti a báje. Od tej doby sa k antickým príbehom pravidelne vraciam, takže boom knižných „retellingov“, teda prerozprávaných mýtov, som uvítala s obrovským nadšením.
Jednou z autoriek, ktoré nepochybne stoja za pozornosť je aj Madeline Millerová, ktorá už od detstva inklinovala k antickej literatúre a túto vášeň zúročila v dvoch pozoruhodných dielach – Spev o Achillovi a Kirké. Obe knihy si celosvetovo získali milióny čitateľov a aj niekoľko rokov od ich vydania patria k titulom, ktoré sa oplatí čítať nielen pre ich pútavý dej, ale najmä pre ich tematickú relevantnosť a presah.
„Keď som sa narodil, otec ma vytrhol z matkinho náručia a zveril dojke. Pôrodnej babici sa matky uľútilo a podala jej vankúš. Matka ho spokojne objala. Nevšimla si rozdiel.“
(Madeline Millerová – Spev o Achillovi)
„Vyrástla som rýchlo, moje detstvo trvalo iba pár hodín. Ostala pri mne teta, čo sa túžila zavďačiť matke. Dala mi meno Kirké, Jastrabica, lebo som mala žlté oči a čudesný tenký hlas. Len čo pochopila, že matka si ju nevšíma, nebadane sa vytratila.“
(Madeline Millerová – Kirké)
Mojou prvotinou od autorky bol román Spev o Achillovi. Už anotácia knihy vám napovie, že ide o citlivý príbeh lásky medzi Achillom a Patroklom, ktorí sú skúšaní osudom uprostred Trójskej vojny. Autorka sa netají tým, že pri písaní vychádzala z Homérovho diela Ilias a hlavnou inšpiráciou bola postava samotného Patrokla, s ktorým sa osud už od útleho detstva nemaznal. Práve tragickosť tejto postavy ju podnietila k prerozprávaniu príbehu, v ktorom však išla po vlastnej osi. Zobrazovanie homosexuálnych vzťahov bolo v antickej literatúre pomerne bežné, no otvorenosť a explicitnosť opisov záležala od autora a obdobia. Millerovej prístup k láske dvoch mužov je od začiatku postavený na kontrastoch, ktoré v konečnom dôsledku tvoria ucelený, silný vzťah. Obaja hrdinovia prechádzajú prerodom z chlapcov na mužov, sú konfrontovaní nielen s vlastnými pohnútkami a problémami, ale aj so skutočnou vojnou, v ktorej idú na doraz svojich fyzických aj osobnostných síl. Millerová tu išla pod povrch Homérovho diela a jej vnímanie postáv a príbehu mi pripomínalo oprašovanie vykopávky. Pod prvotným nánosom piesku sa začínajú pomaly črtať línie a siluety. Každý ťah metličky odhaľuje jasnejšie obrysy a až to posledné odfúknutie piesku samotným čitateľom jasne ukáže, čo ste mali celý čas pod rukami. Osobne si myslím, že autorkina ženská optika dodala príbehu novú formu „mužnosti“, ktorá sa neskrýva vo maskulínnej postave či brutálnych bojoch, ale práve v hĺbke postáv a emocionálnej prístupnosti, ktorou postavy disponujú. Či už chcela autorka ukázať nový pohľad na queer tému v súčasnej literatúre alebo len dopriať Patroklovi v knižnom svete viac priestoru, Spev o Achillovi je pozoruhodné dielo a to pomyselné odfúknutie posledného zrnka piesku rozhodne stojí za osobnú skúsenosť.
Po dojímavom rozprávaní o Achillovi prichádza Kirké a prináša so sebou viac než len mytologickú postavu. Kirké je dcérou boha slnka a morskej nymfy. Už od detstva má kvôli svojmu vzhľadu neľahké postavenie v rodine a po istom incidente sa ocitá vo vyhnanstve na opustenom ostrove. Tam v prostredí divočiny objavuje nielen svoje čarodejnícke schopnosti, ale hlavne samú seba. V košatom a mimoriadne pútavom rozprávaní však môžeme nájsť podstatne silnejší odkaz ako len príbehy z Homérovej Odyssei. Kirké reprezentuje všetky ženy, ktoré si aspoň raz v živote vypočuli, že sú také a onaké. Všetky ženy, ktoré pocítili trpké sklamanie v láske. Ženy, ktoré sa cítili slabé, zraniteľné a pochybovali o vlastných schopnostiach, lebo nespĺňali očakávania okolia. Kirké je hlasom pre (nielen) tieto ženy. A ten hlas je ozaj ohlušujúci. Symbolizuje silu, slobodu a schopnosť presadiť sa v mužskom svete. Kirké je v mytológii väčšinou zobrazená ako tá pomstychtivá čarodejnica, ktorá premenila Odyseových námorníkov na prasce. Tá, ktorej sa treba báť, lebo má zvláštnu schopnosť, ktorú muži nemajú. Tá, ktorá je iná.
Nepripomína vám to niečo?
V jednom rozhovore autorka spomenula, že cítila potrebu dať Kirké silný hlas, lebo ho našla sama v sebe. Tú odvahu badať nielen pri dejových alternáciách oproti pôvodným mýtom, ale napríklad v zobrazení Minotaurovho príchodu na svet (nebudem spoilovať).
Tak ako pri Achillovi, aj pri Kirké som mala pocit, že Millerovej snahou bolo jednak oživiť nádherné príbehy, ale predovšetkým vykresliť postavy, ktoré majú potenciál osloviť súčasných čitateľov silou ich ľudskosti. Madeline Millerová svojím rozprávačským talentom patrí k výrazným osobnostiam súčasnej literatúry a hoci jej knihy sa čítajú ľahko a príjemne, pozornejší čitatelia môžu nájsť medzi riadkami pestrú škálu podnetov, ktoré budú rezonovať ešte dlho po prečítaní.
Autor článku: Zara
Pridaj komentár