Kúzlo Ariadninej nite

Zrejme ste už počuli slovné spojenia Pandorina skrinka, Achillova päta, Sizyfovská práca či Ariadnina niť. Práve to posledné vzniklo na základe mýtu o princeznej Ariadne, ktorá darovala klbko nite princovi Teseovi, keď išiel do bludiska zabiť Minotaura – napoly býka, napoly muža. Vďaka odvíjajúcemu sa klbku nite Teseus našiel cestu späť, a tak výrazom Ariadnina niť označujeme návod alebo pomôcku, ktorá nám pomôže nájsť riešenie alebo sa dostať z ťažkej situácie. Aj napriek tomu, že Ariadna zohrala vo vývoji gréckej mytológie kľúčovú úlohu, jej príbeh nájdete v knihách len okrajovo.

Ariadna je krétska princezná, ktorá sa zamiluje do aténskeho princa Tesea a svojím umom ho zachráni pred smrťou v Minotaurovom labyrinte. S vedomím spáchanej vlastizrady sa rozhodne opustiť svoj domov a odísť s Teseom do Atén. Keďže človek mieni a Teseus mení, Ariadna sa ocitá na ostrove Naxos. Sama. Opustená. Okolnosti, za ktorých Teseus Ariadnu opustil sa v mytologických interpretáciách líšia. V mnohom je však autorka verná pôvodným predlohám. Či už ide o boha Dionýza, Ariadninu sestru Faidru alebo samotné okolnosti príbehu týchto postáv.

V jednom rozhovore sa Jennifer Saintová vyjadrila, že podľa nej má Ariadna čo povedať, keďže jej postava býva oklieštená a podávaná z mužskej perspektívy. Autorka skvelo zvládla mentálny prerod mladého dievčaťa v dospelú ženu. Jej naladenie sa na mentalitu teenagerky bolo bravúrne. Ariadnina úprimná duša schytáva jednu ranu za druhou, no aj tak si zachová svoju schopnosť vidieť v ľuďoch (a bohoch) to dobré. Cítiť z nej, že sa nevzdáva, hoci dlhoročná izolácia na nej zanecháva isté stopy. Jej vrúcna láska a silný morálny kredit z nej robia výnimočnú hrdinku aj v neľahkých podmienkach.

Nemenej zaujímavou postavou je Ariadnina sestra Faidra, ktorá by si pokojne zaslúžila vlastnú knihu (ak nerátame tragédiu od Jeana Racina). Jej postava nielen skvelo kontrastuje s Ariadnou, ale otvára aj citlivé témy lásky, materstva, lojality a vnútorného zmierenia. Ženský element hrá v tejto knihe jednoznačný prím a vyvažuje inokedy prítomnú majestátnosť mužských charakterov. Mohol mať Teseus v príbehu viac priestoru? Mohol, ale načo? Príbehy a zmienky o ňom nájdeme v mnohých iných knihách o antickej mytológii. To isté platí aj o Dionýzovi, takže fokus na ženské postavy a ich postupne eskalujúce životné problémy, s ktorými sa museli popasovať, dodáva knihe nádhernú plnosť.

Ariadna nie je feministický manifest, nemá ambíciu vytvoriť navrstvený román s intelektuálnymi presahmi. Autorka chcela priniesť čitateľom príbeh dvoch žien, ktoré si zaslúžia viac pozornosti a to sa jej nepochybne podarilo. Krása tejto knihy spočíva v jej jednoduchosti, v rámci beletristickej literatúry je to jedna z najpríjemnejších kníh daného žánru. Tak, ako je autorka presvedčená, že samotná Ariadna si zaslúžila viac priestoru v mytológii, aj táto kniha si nepochybne zaslúži pozornosť slovenských čitateľov. Nečakajte Millerovú, nečakajte Frya, toto je Saintová.

Autorka článku: Zara