Kôň

Recenzie

1. 

   tanyk_tanicka – 3. októbra 2026

   Autorka sa pri písaní príbehu inšpirovala skutočným príbehom dostihového šampióna Lexingtona. Na pozadí príbehu sa venuje aj spoločenským zmenám, ktoré formovali USA. Upozorňuje na to, že aj keď zjavne spoločnosť za roky prešla istými zmenami v zmýšľaní ľudí, tak predsudky sa dajú len ťažko vykoreniť. Jej premostenia sú o to mrazivejšie, že medzi jednotlivými udalosťami je viac ako 170 ročný rozdiel. Podčiarkla dôležitosť spojenia človeka s prírodou i to, že pravé, nefalšované a úprimné priateľstvo môže vzniknúť aj bez slov. Medzi človekom a zvieraťom. Hoci nie som fanúšikom dostihov, tak tento príbeh bol ukážkou toho, ako na jednej strane výhodný biznis, sila peňazí, mamona a moc dokážu človeka zaslepiť, no zároveň, že existujú aj ľudia, ktorým záleží na iných, dôležitejších hodnotách. Ich čistota, úprimnosť a vernosť síce ťahá za kratší koniec, no každé zlo raz narazí na svoje dno… 

   Tento príbeh bol nádherne boľavý. Hlavne cez posledné pasáže som doslova poťahovala slzy. Máloktorému autorovi sa podarí vytvoriť komplexný príbeh, ktorý vo vás dokáže prebudiť pestrú škálu emócií, no zároveň aj príbeh, ktorý vás osloví veľmi priateľským jazykom. Dej je pomalší, autorka si dáva načas, niektoré postavy vykreslí viac a iné menej a po celý čas sa neodkláňa od hlavnej osi príbehu. Kôň určite stojí za to a nadchne hlavne čitateľov, ktorí hľadajú pomaly plynúce príbehy s hlbším odkazom, ktorý je aktuálny i dnes. 

2. 

   Lenka Miklášová – 10. októbra 2025

   Kôň rozpráva krutý príbeh o nepochopiteľnom rasizme, o odopieraní ľudského statusu, o absencii akéhokoľvek práva. A celá táto mizéria je ako tak znesiteľná len preto, že Jarret sa vďaka znalostiam svojho otca a vlastnému prirodzenému talentu stal nenahraditeľným. Čo teda neviedlo k tomu, že by ho nechali ísť, akurát ho vždy predali spolu s koňom, dva v jednom a drobné si nechajte. Lexington je opisovaný ako výnimočné a očarujúce zviera, ale autorka sa zameriava aj na jeho osobnosť. Brooksová skvelo obsadila svoj príbeh reálnymi postavami – nielen Lexingtonom, ale aj zástupom jeho majiteľov a ďalších ľudí, čo mu zametali pred kopytami a vymetali za zadkom.

   Autorka nadhodí vstrebateľné tempo, príbeh zbytočne nerozťahuje do všetkých strán ako akrobat svoje gumové končatiny, ale zároveň do neho prirodzene zakomponuje problematiku otroctva, občianskej vojny, storočia pretrvávajúceho rasizmu, diskriminácie pohlavia, dokonca týranie zvierat – a to aj napriek tomu, že Lexingtona si nikto nedovolil vyšľahať remeňom, nie z dobroty srdca, ale preto, že by to bolo ako vysypať diamanty do predzáhradky.

   Skúste si prečítať príbeh silného odhodlania, boja s predsudkami okolia a nevyhnutnosti dôsledkov storočí akceptovaného rasizmu.