Recenzie

1. 

   Branislav Meliška – 14. októbra 2024

   Džinovia sú kniha odkazujúca na nemecký pracovný nábor tureckých mužov, ktorý prebiehal v 60. rokoch minulého storočia a jeho dôsledky. Sleduje príbeh jednej tureckej rodiny, ktorá sa takto na otcovo rozhodnutie presťahuje do Nemecka. Kniha je rozdelená na šesť častí, pričom každá je venovaná inému členovi rodiny. Autorka tak čitateľovi postupne predstavuje mozaiku príbehov, životov, jednotlivých členov. Džinovia sú veľmi dobre a chytľavo napísaná kniha. Autorka sa nevenuje iba migrácii, ale dotýka sa aj tém ako neschopnosť dialógu v silne patriarchálne založenej rodine, túžbe po láske, strate a aj krízy identity. Postavy už nie sú Turci, ale stále sa nestali Nemcami. Predstavuje veľmi dobré zachytenie vnútorného konfliktu migranta. Atmosféra v knihe je sentimentálna, čo sa od knihy, ktorá začína pohrebom, respektíve smrťou, dá očakávať. Myslím si, že tretia časť knihy, napísaná z pohľadu Sevdy, mohla byť kratšia. A musím sa priznať, že záver ma trochu sklamal. Predpokladám, že mal byť emotívny, dojemný a smutný. Na mňa to však pôsobilo gýčovito. Inak považujem Džinov sa veľmi podarený román, ktorý čitateľovi približuje nedávne historické pozadie súčasného Nemecka.

2. 

   Anna Vajdová – 20. apríla 2025

   Predstavte si, že odídete zo svojej krajiny do zahraničia za lepšou budúcnosťou pre seba a svoje deti. Roky tvrdo pracujete vo fabrike, prídete domov, zjete večeru, sadnete si do svojho kresla pred televízor a idete spať. Nasledujúci deň prežijete ako prekreslený cez kopírovací papier. Nič si nedoprajete, snívate však sen, že jedného dňa si kúpite vlastný byt v rodnom štáte v Turecku v Istanbule. Huseyinovi sa to nakoniec podarí, ale bohužiaľ nestihne si to vychutnať.
   Život migrantov nie je jednoduchý. Príbehy všetkých členov rodiny boli pútavé. Autorka odkrýva svoje postavy, necháva nás nahliadnuť do ich životov, vnútorných svetov, problémov… Náročné témy, podávané čitateľovi nenáročným štýlom, obohatené hlbokými pravdami…
   S najstaršou Sevdou som prežívala smútok, keď bola oddelená od svojej rodiny a musela sa naučiť samostatnosti. Rodičom vyčíta nedostatok lásky. Je to postava, ktorá sa nevzdáva, hľadá východiská a pritom sa musí spoliehať iba na seba.
   Peri číta Nietzscheho, stále inklinuje k inej ženskej autorke a jej myšlienkam, študuje na univerzite, skúša drogy, utápa sa v nihilistických myšlienkach, snaží sa vyrovnať so stratou, o ktorej nikto nevie. Skrátka smúti a hľadá svoju identitu.
   Hakan by mal byť vzorný chlapec. Ale nie je. Je adrenalínový závislák, miluje rýchlu jazdu. Nechce pracovať v žiadnej továrni ako jeho otec. Radšej prevádzkuje vlastné podnikanie.
   Umit hrá futbal, hľadá sám seba a snaží sa identifikovať svoju sexuálnu orientáciu. Musí navštevovať ordináciu doktora Schumanna, aj keď nechce.
   V tejto rodine to nemá jednoduché ani matka: „Že ťa zrádzal dennodenne, odkedy ste sa prvý raz stretli, pretože pred tebou skrýval svoje najhlbšie vnútro.“ (s. 285)
   V knihe nájdete veľa skvelých úvah a pohľadov na svet: ,,Prečo deti neprestajne vystríhame pred voľajakými mytologickými bytosťami, a nie pred skutočnými nebezpečenstvami? Napríklad pred fašizmom alebo kapitalizmom?“ (s. 169)

   Príbeh poukazuje na súčasné spoločenské, rodinné, náboženské problémy a nenechá nás ľahostajnými voči osudom postáv. A kto sú vlastne Džinovia podľa ktorých nesie názov celá kniha? Začítajte sa…