Dom mojej matky

Recenzie

1. 

   Lenka Miklášová – 2. septembra 2025

   Shari rozpráva o dňoch, keď svoju matku radšej ignorovala – nie z tínedžerského trucu, ale aby mohla predstierať, že neexistuje. Súkromie sa stalo luxusom, ktorý si rodina Frankeovcov, na rozdiel od mixérov, výletov a doživotnej zásoby vlhčených utierok nemohla dovoliť. Máš menštruáciu? Super, poďme točiť! Mala si zlý deň? Nevadí, poďme točiť! Grcáš? Výborne, utri si bradu, ideme točiť! Nemáš náladu? Tak predstieraj, že ju máš!

   Shari mi občas dokázala vykúzliť úsmev na perách, lebo hoci na jej príbehu nie sú smiešne ani len čísla strán, rozpráva ho veľmi šarmantne, miestami s jemnou iróniou, a nebojí sa robiť si srandu aj sama zo seba. Fascinujúce, že ju ani život s chodiacou traumou nedokázal obrať o humor. O, a ak sa pýtate, kde bol vo všetkom tom marazme otec, tak to viem celkom presne – pod papučou. Až kým Ruby neusúdila, že nie je hoden ani pod její střevíček. Naozaj som sa musela presviedčať, že nečítam psychotriler od Lisy Jewell, ale skutočný príbeh skutočnej ženy. Na Shari sa rútili sra*ky zo všetkých strán, priamo úmerne narastajúcej temnote v hlave jej matere.

   Veľmi silné čítanie, inšpirujúce k tomu, aby sme nikdy nezatvárali oči pred realitou, a to ani keď ide o ľudí, ktorých milujeme. Shari rozpráva vecne a citlivo, ale pritom sa nesnaží napatlať na obludu Maybelline. Raz je tvoja mama hovado, tak je hovado.

2. 

   Nadia_nvk – 30. septembra 2025

   Keby Dom mojej matky bol fikcia, povedali by ste si, že to už autor ozaj prepálil, lebo tak psychopatické, jednostranne vykreslené postavy by len ťažko mohli naozaj existovať. A dali by ste knihe tak 2, max 3 hviezdičky. Dom mojej matky je ale skutočný príbeh a tak 250 strán neveriacky krútite hlavou a rozmýšlate, aký je tento svet nefér, že niektoré deti sa narodia rodičom, ktorí by mali vychovávať maximálne akváriové rybičky.

   Shari Franke vyrastala s emočne labilnou mamou Ruby, závislou na ocenení od druhých. Nanešťastie sa jej podarilo naskočiť na vlnu prvých rodinných vlogov, ktoré začali okolo roku 2010 prekvitať na youtube, a tak urobila zo života svojich 6 detí jednu veľkú reality show. Shari, ktorá v tom čase išla do puberty, tak musela zdieľať všetky chvíle svojho osobného života s tisícmi a neskôr miliónmi sledovateľov profilu 8 passengers.

   Dnes tisícky rodičov takýmto spôsobom zarábajú na vlastných deťoch a vďaka nim získavajú sledovateľov, zbierajú srdiečka, dostávajú ponuky na platené spolupráce od spoločností. Shari je z prvej generácie týchto detí, ktorá už vyrastá do dospelosti a vie zhodnotiť, ako to ovplyvňovalo jej dospievanie. Je dôležité tieto deti počúvať a diskutovať o tom, či vôbec rodičia majú právo takto zasahovať do súkromia vlastných detí.

   Celé sa to v Sharinom prípade ešte viac vyostrilo, keď sa Ruby spojila s koučkou a vzťahovou poradkyňou Jodi Hilderbrandt, a začali na deťoch experimentovať so spartanskou výchovou. Darčeky na Vianoce? To v deťoch podporuje chamtivosť. Dospelí si darčeky nájdu, ale deti sa len budú pozerať a potom poupratujú roztrhané obaly. Dieťa robí niečo nežiadúce? Nožom odrežem pred jeho očami hlavu jeho obľúbenému plyšákovi. Nevymýšlam si.

   Ak mám byť úprimná, nepáčilo sa mi písanie Shari. Neplynulo hladko, zdalo sa mi, že skáče z témy na tému a nič poriadne nerozvije. Nedalo sa neporovnávať to s Tarou Westover a jej spoveďou Vzdelaná, ktorá bola v mnohom podobná, no akosi vo mne oveľa viac zarezonovala. Ale nie je to literárne dielo, je to skutočný príbeh, takže kvalita písania mu neuberá na sile.

3. 

   Katarína Pecháčková – 6. októbra 2025

   Dom mojej matky je neuveriteľne silným čítaním, na ktoré rozhodne len tak ľahko nezabudnete. Všetka tá bezmocnosť, zmarená nádej a frustrácia presakujúca stránkami, to je práve to, čo vo vás zostane ešte dlho po dočítaní.

   Shari ukazuje, že domov nemusí byť vždy miestom bezpečia a lásky, ale môže sa stať väzením plným strachu.

   Toľko bolesti, týrania, zneužívania a utrpenia… až mi pri čítaní často zvieralo žalúdok. Najviac mnou otriaslo správanie matky k vlastným deťom – chlad, krutosť a bezcitnosť, ktoré sa ťahali celým príbehom, bolo niečo, čo sa mi ťažko spracovávalo.

   Veľakrát som chcela knihu zavrieť a dať si od nej pár hodín pauzu, no nedokázala som prestať čítať, bola som doslova prilepená na stránkach a dúfala som v pozitívny zvrat.

   Surové, náročné a plné viery v krajšie zajtrajšky.

4. 

   Dante – 16. novembra 2025

   Silná a veľmi otvorená kniha, ktorá ma zasiahla viac, než som čakal. Shari Franke píše úprimne o detstve v rodine, ktorá zvonka pôsobila dokonale, no v skutočnosti bola plná strachu, tlaku a manipulácie. Jej odvaha pomenovať veci pravým menom je obdivuhodná.

   Najviac vo mne zarezonovalo, ako citlivo opisuje cestu z chaosu k vlastnej slobode. Je to bolestivé, ale zároveň neuveriteľne povzbudivé čítanie.

   Knihu som prečítal na jeden dych a odporúčam ju každému, kto hľadá silný, autentický a emotívny príbeh. Shari si svoju pravdu rozhodne zaslúžila povedať.