Recenzie

1. 

   Som čitateľ – 2. decembra 2023

   Počas čakania na ďalšiu Sestru nám vydavateľstvo Tatran prinieslo už druhú samostatnú knihu od Lucindy Riley.
   Tentokrát nás autorka zaviedla na skalnaté írske útesy, kde sa začne písať príbeh Granie a Aurory. Postavy to boli veľmi sympatické. Musím vyzdvihnúť najmä malú Auroru, ktorá napriek svojmu veku oplývala inteligenciou, intelektom a empatiou.
   Rileyová do príbehu vsunula i menšie mysteriózne prvky, ktorými sa snažila zmazať hranicu nášho a duchovného sveta, čím vo mne vyvolala i dávku napätia.
   Historická časť sa mi taktiež veľmi páčila. Ženy v nej položili základ pre súčasnosť a ak bude čitateľ veľmi pozorný, ľahko pochopí všetky vzťahy medzi postavami, ktoré sú komplikované, ale na konci vytvoria kompaktný celok.
   Lucinda Rileyová je autorkou vysokých kvalít, ktorá píše s noblesou a vznešenosťou. Romantiku, ktorá v jej knihách nemá na prvý pohľad hlavné slovo, kompenzuje inými emóciami, ktoré predstavujú skutočne pestrú škálu. Mňa priviedla autorka pri tejto knihe aj k slzám.
   Dievča na útese sa čítalo ľahko, rýchlo a príbeh bol vskutku pohlcujúci. Pre mňa je kniha od Lucindy zárukou kvalitného čítania.

2. 

   stanka18 – 7. februára 2024

   Velmi som si oblubila spisovatelku Lucindu Riley vdaka jej serii Sedem sestier a bola som zvedava aj na jej predosle knihy. (prve vydanie knihy je z roku 2011). Nesklamala ma. Prave naopak. Mam velmi rada jej styl pisania a prienik medzi sucastnostou a minulostou. V pribehu sa stretavame so socharkou Graniou a malym dievčatkom Aurorou, ktore sa prvy krat stretnu v Irskom Corku pri utese. Postupne spoznavame nielen ich ale aj ich rodiny, ktore su dlhe roky spolu poprepletane. Ocitneme sa v Londýne v obdobi prvej svetovej vojny az po zacatie druhej, v Corku v roznych obdobiach i v New Yorku. Rozhodne odporucam precitat. 🙂

3. 

   Terka2508 – 5. júna 2024

   Krásny príbeh o čistej láske medzi dieťaťom a dospelým/i. Autorka je jednoducho majsterka pera, a teším sa na ďalšie knihy z jej pera.

4. 

   Patrícia Marková – 10. júla 2024

   Príbeh je, ako to už býva zvykom, poriadne zamotaný. Prepletajú sa tu totiž osudy postáv niekoľkých generácií dvoch írskych rodín a na úplné pochopenie je čitateľ neraz nútený siahnuť po dlhom a komplexnom rodokmeni, ktorý je našťastie súčasťou knihy. Do životov hrdinov v prítomnosti aj v minulosti zasiahne vojna, smrť, tajomstvá, rodinné drámy, šťastné aj nenaplnené lásky, zatiaľ čo ústredným motívom je túžba osirelého dieťaťa po matke a úplnej rodine. Dej sa odohráva v prostredí nádherného írskeho vidieka a na londýnskych panstvách.
   Priznám sa, že do čítania som sa púšťala s veľkými očakávaniami. A to bola možno trochu chyba. Neuvedomila som si, že Dievča na útese bolo napísané už pred desiatmi rokmi, a teda ešte pred sériou Sedem sestrier či knihou Motýlia izba a mnohými ďalšími. Nedostatky som nachádzala najmä v dejovej línii z prítomnosti, v ktorej dialógy vyznievali občas umelo, autorka používala priveľa zdrobnenín a postavy s obľubou riešili problémy šálkou čaju. Osobne mám čaj veľmi rada, no tu ho postavy pili aj v totálne absurdných situáciách, zatiaľ čo ja som mala chuť frustrovane kričať a hodiť knihu cez celú miestnosť. Na uveriteľnosti uberala príbehu aj prílišná detská vyspelosť, či typické romantické klišé. Na druhej strane dejová línia z minulosti bola neuveriteľne pútavá a krásne napísaná. Osudy postáv ma zaujali natoľko, že som každý smútok či radosť prežívala spolu s nimi, neraz som sa rozplakala a musela som si dať na chvíľu od čítania pauzu.
   Moje pocity z knihy sú teda dosť protichodné. Či by som v konečnom dôsledku Dievča na útese odporúčala? Rozhodne áno. Napriek viacerým nedostatkom v nej nájdete strhujúci príbeh a sympatické postavy. Lucinda Riley je bez pochýb bravúrna rozprávačka a ja sa najbližšie opäť raz s veľkými očakávaniami ponorím do jej príbehov o Siedmich sestrách.