Niekedy je pravda taká hrozivá, že neznalosť je najväčší dar na svete.

Milan Berg patrí k nekonečnému radu nemeckých analfabetov. Keď na priechode zastaví auto, Milan zbadá na zadnom sedadle vystrašené dievčatko, ktoré zúfalo pritíska na okno papier. Odkaz nedokáže prečítať, no cíti, že dievčatko je v smrteľnom nebezpečenstve.

Napriek svojej nevzdelanosti si zapamätal tvar písmen a presne ich nakreslil svojej priateľke Ambre. Tá mu len potvrdí, čo tušil – dieťa bolo unesené a prosí o pomoc. Pátranie Milana zavedie na ostrov Rujana a do detských spomienok, ku ktorým sa nikdy nechcel vrátiť.

Nebol by to Fitzek, keby nás po celý čas nezavádzal a neviedol po falošných stopách, ktoré sa na konci zlejú do jasnej výpovede. Fitzek má svoj príbeh opäť brilantne premyslený a až do poslednej strany sa s čitateľom majstrovsky zahráva.