Recenzie

1. 

   [email protected] – 2. decembra 2023

   Ariadna od Jennifer Saint je ako rozprávka. Dej je väčšinu knihy pomalší, ale plynie s ľahkosťou. Skoro celou knihou sa nesie príjemná atmosféra teplého letného večera na ostrove v Grécku. Čitateľ až cíti vôňu ovocia a vína. Princezné Ariadna a Faidra sú úplne rozdielne. Kým Ariadna je voči svojmu osudu skôr pasívna, tak Faidra je priebojná a nebojí sa ísť si za tým, čo chce. Tento kontrast ma veľmi bavil. Extra oceňujem zakomponovanie príbehu s bohom Dionýsom. Máloktorý autor siahne po jeho mýte. Mrzí ma, že sa autorka rozhodla prakticky všetku akciu a zvraty napratať do posledných päťdesiatich strán. Ku koncu tak dej nabral raketovú rýchlosť a emócie sa prakticky vytratili. Tiež by sa dalo povedať, že kniha je písaná dosť jednostranne. Autorka si nedala veľkú prácu so psychológiou mužských postáv, ale na druhá stranu, som to od tejto knihy ani nečakal. Špeciálna pochvala za krásnu obálku. Po vizuálnej stránke je táto kniha úplný klenot. Napriek tomu, že záver má svoje muchy, myslím si, že kniha za prečítanie určite stojí. Odporúčam !

2. 

   Patrícia Marková – 11. júla 2024

   Do Ariadny som sa púšťala s pomerne vysokými očakávaniami – veď Jennifer Saintovú prirovnájú k velikánom ako Madeline Miller či Stephen Fry. Anotácia sľubovala inšpiratívny príbeh krétskej princeznej, ktorá si hľadá svoju cestu za šťastím, no zakaždým ju dobehne vôľa bohov a hrdinstvo pyšných mužov. Tešila som sa, že dostanem príbeh nezlomnej ženy, ktorá sa vzoprela vlastnému osudu. Dúfala som, že v Ariadne a jej sestre Faidre nájdem priateľky, spriaznené duše.
   Ak sa do knihy pustíte s očakávaniami, aké som mala ja, zostanete prevdepodobne sklamaní. Najviac mi na príbehu vadil autorkin postoj voči mužskému pokoleniu, ktorý sa snažila presadiť prostredníctvom ženských postáv. Ariadna a Faidra sú naivné mladé ženy, ktoré padnú do pazúrov nenásytných mužov – a tí si s nimi po celý čas robia, čo sa im zachce. To dáva zmysel, nakoľko príbeh vychádza z gréckej mytológie a ani v reálnom svete tomu častokrát žiaľ nebýva inak. No nebolo mi celkom po chuti, že napriek skutočnosti, že Ariadna a Faidra sa k danej situácii postavili odlišne a boli svojim spôsobom protikladom tej druhej, skončili úplne rovnako. Nenávisť voči mužom bola po celý čas priam hmatateľná a do očí bijúca a nezanechalo to vo mne dobrý pocit. Autorkina snaha o feministické dielo tak vyznela dosť neuveriteľne a ja som sa nedokázala zžiť s hrdinkami príbehu a držať im palce.
   Ariadna je tragédiou, vyobrazením ženského utrpenia. Venuje sa mnohým témam týkajúcich sa ženského pokolenia – ako je napríklad dohodnutý sobáš, nechcené materstvo, ochladnutie citov či absolútne pripisovanie zásluh mužom. Myslím, že všetko sú to zaujímavé témy a autorka ich celkom slušne načala, no nie vždy celkom dokončila. Mala som pocit, že sa často strácam v jej úvahách bez toho, aby som riadne nazrela pod povrch a dostala sa k jadru veci.
   Napriek všetkej kritike si myslím, že je to príbeh hodný vášho času. Saintová ma lahodný, oddychový štýl písania, ktorý sa síce ani zďaleka nepribližuje lyrickej próze Millerovej, no zaručene vás nenechá chladnými. Prostredie dokázala vykresliť tak živo, že som mala chvíľami pocit, akoby ma hladil teplý vánok hviezdnej noci. Akoby mi do nosa udierala sýta vôňa Dionýzovho povestného vína. Boli pasáže, počas ktorých som ani nedýchala a nechávala som sa unášať na krídlach spolu s Daidalom a Ikarom…