Recenzie

1. 

   [email protected] – 13. septembra 2024

   Objednala som si ju skôr ako vyšla. A keď som ju konečne mala v rukách, nechcela som ju pustiť… A teraz ju v sebe musím nechať doznieť, lebo toto bola pre mňa taká nádhera, že až…

   Jedna rodina, štyri sestry (každá iná a predsa tak prepletené) a muž, ktorý si nesie obrovskú traumu z detstva a nechtiac rozvráti život troch generácií. V tom príbehu je láska (veľa lásky “všeho druhu”), priateľstvo, smútok, vzťahy, veľa otvorených okien do ľudských duší a Ann Napolitano to celé píše tak krásne…

   Ahoj, dievčatko vraj má byť poctou nadčasovej klasike Malé ženy od Louisy May Alcottovej. Milujem tú knihu. Keby som si mala vybrať, čo si chcem zobrať na opustený ostrov, beriem si Malé ženy. (Ale túto by som si tam potajomky pribalila tiež).

   10/10

2. 

   Branislav Meliška – 20. septembra 2024

   Ahoj, dievčatko od Ann Napolitano je kniha, ktorá čitateľa upúta už od dverí kníhkupectva nádhernou obálkou. Môžem potvrdiť, že jej obsah nijak nezaostáva. Autorka sa knihu rozhodla napísať ako poctu románu Malé ženy a myslí, že sa jej to podarilo výborne. Dej je relatívne jednoduchý, ale zo začiatku môže byť trošku horšie uchopiteľný, pretože prvých 80 strán nie je úplne jasné, akým smerom sa chce autorka vydať. Toto je kniha predovšetkým o pocitoch a o vnútornom prežívaní postáv. Čitateľ strávi väčšinu knihy vo Williamovej, Sylviinej či Juliinej hlave. William a Sylvia sú veľmi sympatické postavy. Horšie to je s Juliou, ale hoci mi jej egoistické zmýšľanie bolo proti srsti, v príbehu má svoje opodstatnené miesto. Autorka sa dotýka tém ako sila rodiny, súrodenecká láska, psychické problémy a premýšľa o ľudskom bytí. Tempo príbehu je pomalšie a kniha má skôr melancholickú atmosféru. Trošku ma zamrzelo, že postava Cecilie nedostala viac priestoru, ale to je, v tomto prípade, drobnosť. Musím pochváliť slovenský preklad, myslím, že sa veľmi podaril. Určite odporúčam.

3. 

   Klara Riorson – 22. septembra 2024

   Kniha, ktorú som nevedela pustiť rúk. Zaujala ma hlavne tá obálka, ktorá je krásne spracovaná. A k tomu aj v nej spomínajú Malé ženy, čo si získalo u mňa plusové bodíky. Ak hľadáte knihu, u ktorej vám postavy prirastú k srdcu, toto je ono.

4. 

   [email protected] – 1. októbra 2024

   Tento román, ktorý čerpá inšpiráciu z nadčasovej klasiky Malé ženy, nám predstavuje svet, kde sa preplieta minulosť s prítomnosťou a kde láska môže byť nielen útočiskom, ale aj zdrojom bolesti.

   Ahoj, dievčatko rozhodne nie je jednoduché čítanie, Ann Napolitano kladie dôraz na zložité rodinné putá, majstrovsky vykresľuje vzťahy medzi postavami a poukazuje na sesterskú súdržnosť, aj napriek tomu, že každá z nich je úplne iná. Vnútorní démoni, všadeprítomný tieň minulosti a neustále rany osudu sú pripravené zničiť to, čo si náš hlavná hrdina William s Juliou vybudoval.

   Autorke sa podarilo priam až brilantne zachytiť, ako traumy z detstva ovplyvňujú dospelý život a ako neschopnosť vyrovnať sa so svojimi pocitmi vedie k sebadeštrukcii, ktorá môže šmahom ruky všetko zmeniť. Nádej si tu podáva ruku so zúfalstvom, láska prechádza náročnou skúškou a rodinný rozkol je takmer za rohom…

   Príbeh vás skutočne zasiahne, ukáže vám dôležitosť lásky, prijatia a odpustenia, a samotné postavy sú natoľko reálne, že sa v nich poľahky nájde každý z nás.

5. 

   Zuzana Cahojova – 8. októbra 2024

   “..nebolo by dobré, aby trávila čas s niekým, kto vníma život ako vec na jedno použitie. Život je príležitosť, komoda zo zásuvkami, ktoré treba otvárať jednu po druhej..”

   Medzigeneračné romány milujem a tento o štyroch sestrách bol jednoducho must read. Inšpirovaný kultovou klasikou Malé ženy sľubujúc podmanivý príbeh, navyše s krásnou obálkou – nebolo o čom rozmyšľať.

   Príbeh začína Williamom – chlapcom, ktorý pre rodičov takmer neexistuje a sám má pocit, že je pre okolie neviditeľný. Keď stretol Juliu, jeho život dostal zmysel, konečne mu niekto ukázal lásku a správne smerovanie. Spolu s ňou nadobudol aj rodinu, ktorú sám nikdy nemal – nesúrodú, pobláznenú, ale milujúcu a súdržnú. Julia a jej sestry už nemôžu byť rozdielne, ale aj tak vždy držia spolu, každá je dôležitou súčasťou jedného celku. Potom však zasiahne mocnejšia sila – život. Ťažké, a nie vždy správne, rozhodnutia, bolestná strata aj súdržnosť sa postarajú o to, že život štyroch žien a ich milovaných naberú rôzny smer. Ktorý ich spojí, ale aj odlúči.

   Emotívny, úprimný a neskutočne čtivý príbeh som nemohla odložiť, ale zároveň som ho nechcela dočítať. Postavy sa mi dostali pod kožu takmer hneď od začiatku a tak som sa s nimi zžila, že mi bolo až smutno, keď ich spoločný príbeh skončil. William so sestrami Padavanovými zažili mnoho búrlivých rokov. Často až čas ukáže, čo v nás dokázali iní zanechať a spomenieme si na malé momenty, ktoré svojou obyčajnosťou nadobudnú veľký význam. Sestry zažili veľa lásky, ešte viac sklamaní a ukázali mi, že je dôležité naučiť sa odpúštať. Nielen ostatným, ale najmä sebe.

   Jedna z top kníh tohto roka.

6. 

   Maria Romanakova – 20. novembra 2024

   Po prečítaní klasického diela Malých žien som si štvoricu sestier mimoriadne obľúbila. S radosťou som sa teda pustila do čítania tohto príbehu, ktorý vznikol ako pocta práve tejto nesmrteľnej klasike.

   Pri čítaní tohto príbehu som vyšla zo svojej komfortnej zóny, a tak som sa ponorila do rodinnej drámy, ktorá ma nenechala chladnou.
   ○
   Ahoj, dievčatko je príbeh, pri ktorom som prežila asi všetky druhy emócií. V niektorých pasážach som zostala očarená, v iných zase veľmi nahnevaná. Nechýbalo ani prekvapenie, zdesenie či radosť a žiaľ som počas čítania pociťovala aj častý smútok.
   Tento príbeh sa nečíta ľahko, ale nie pre náročnosť textu, ale kvôli svojej podstate a charakteru. Dej je fascinujúci, autorka ma držala v napätí a napriek tomu, že šla pri postavách do hĺbky, žiadne myšlienky a slová som nepovažovala za zbytočné. Štyri sestry a Wiliam, hlavné postavy z rozličných svetov a zároveň tak blízke. Niekedy a niektorí až viac, ako by podľa spoločenskej konvencie mali byť.
   Ahoj, dievčatko je príbeh, ktorý vás chytí a nepustí, pokým neobrátite poslednú stranu.

7. 

   elza_mores (overený zákazník) – 26. decembra 2024

   Skutočná láska nie je limitovaná hranicami človeka alebo jeho osobnosťou, ani nejakým fyzickým priestorom či konkrétnymi objektmi na mape. Skutočná láska je rozliata medzi ľudmi ako oceán medzi kontinentmi. Dokáže plynulo pretekať z dnešného dňa v zajtrajší a byť tak vždy a všade zároveň. Láska vypĺňa čas a priestranstvo, existuje vo všetkých rovinách, v každom vnútri a na každom povrchu. Nemá ani začiatok, ani koniec. Vznikla kedysi raz a navždy.
   Keď sa človek narodí, mal by sa kúpať v nej, mala by ho tá láska pohltiť. To je proste zákon života. Ak sa to nedeje, dochádza k problémom. Keď ako malé decko človek nedostáva lásku, ani aspoň jej dúšok, neskôr sa z neho stane nešťastný dospelý.
   Ahoj, dievčatko je fiktívny príbeh, ale v jeho postavách predsa dokážeme spoznať niekoho aj zo svojho okolia. Pretože sú natoľko realistické a živé, akoby boli spísané zo skutočných ľudí. Autorka ukazuje, ako môže osud jedného človeka ovplyvniť osudy ostatných. A ako končí ten, ktorý nebol v detstve milovaný.
   V zložitom svete ľudských vzťahov naše konania, vyslovené aj nevyslovené myšlienky, naše rozhodnutia, činy, emócie, vyjadrené aj nevyjadrené pocity, – všetko to nachádza svoju odozvu a svoj odraz. Ako kamene, ktoré boli hodené do vody, rysujú na jej hladine koncentrické kruhy.
   V tomto príbehu láska má to najdôležitejšie postavenie. Lebo sa ukazuje, že je tým zásadným prvkom, ktorý vie zcelit nadlomené, zlepiť rozbité, opraviť pokazené a dokonca aj vyliečiť choré.