© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Prostonárodné slovenské rozprávky II

Prostonárodné slovenské rozprávky II

Druhý zväzok

Pavol Dobšinský je fenoménom slovenskej literatúry a kultúry, zhodne konsťatovali literárni kritici Alexander Matuška a Ján Števček. Ani po 50 rokoch od prvého vydania vo vydavateľstve nestratil nic zo svojej aktuálnosti a poetickej krásy. Oslovoval a vychovával generácie v minulých storočiach a púta pozornosť aj dnes. Vytvára pevné puto medzi starými rodičmi, rodičmi a deťmi, provokuje k rozhovorom a vštepuje čitateľom morálne zásady zo slovenských rozprávok. Večný zápas spravodlivosti, ľudskej zloby a statočnosti, víťazstvo dobra nad zlom utvrdia detskú dušu vo viere, že sa oplatí bojovať. Prostonárodné slovenské rozprávky nás navyše unášajú do ríše fantázie, v ktorej môžeme snívať svoj vlastný sen a stať sa hrdinom. Nádherné tátoše, hrdí, ale aj zbabelí panovníci, rozmaznané princezné aj čerti, Zlatovlásky a Janíčkovia, všetci bojujú o našu naivnú priazeň, ktorá je privilégiom detstva. Keď sa vrátime k Dobšinskému v dospelosti, očarí nás reč, v ktorej sa znásobila plnosť a krása slova v jeho jednoduchosti, a predsa monumentálnosti. Vo zvukovej podobe a abecede rytmu Dobšinského rozprávok nájdeme všetko – mäkkosť a ráznosť, pohyb i trvanie, otázku i odpoveď, hnev a upokojenie, celistvý odraz nášho života. Reč, čo vdýchol rôznorodým rozprávkam, plynie ako čistý a priezračný prúd, ktorý nám pred očami kreslí neskutočný mámivý svet.

  • ISBN: 978-80-222-0835-2
  • EAN: 9788022208352
  • Počet strán: 484
  • Väzba: pevná väzba
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 170x240 mm
  • Dátum vydania: 16. marec 2017
  • Žáner: Rozprávky

24,90 € Doporučená cena

O knihe

Druhý zväzok Prostonárodných slovenských povestí, ktoré vydavateľstvo TATRAN pripravilo pri príležitosti sedemdesiateho výročia svojho založenia, prináša dvadsaťsedem rozprávok, ktoré pôvodne vyšli v Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858 – 1861), a prvých dvadsaťštyri rozprávok z Prostonárodných slovenských povestí – rozprávkovej knihy, ktorú Pavol Dobšinský vydal vlastným nákladom (1880 – 1883).

Na rozdiel od prvého zväzku, ktorý obsiahol iba rozprávky zo Slovenských povestí, takmer výlučne čarovné (fantastické), v tomto zväzku sú rozprávkové žánre pestrejšie. Pribúdajú baladické látky, zvieracie rozprávky a najmä humoristické rozprávania, ktoré Pavol Dobšinský zaradil do Prostonárodných slovenských povestí, aby čitateľom sprostredkoval širšie žánrové spektrum folklórnych naratívov.

Editorka Jana Pácalová rozprávky jazykovo aktualizovala a doplnila ich vysvetlivkami. Pôvodné poznámky a komentáre Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského zaradila do poznámkového aparátu, aby mali čitatelia možnosť nahliadnuť do spôsobu, akým romantici o rozprávkach uvažovali a ako pristupovali k ich spracovaniu. 

Recenzie

V minulosti o Dobšinského rozprávkach napísali:

„Príbeh, ktorý navždy zviazal osobnosť Pavla Dobšinského so slovenskými ľudovými rozprávkami, je všeobecne známy. Začína sa už v mladosti v roku 1850, keď bol tajomníkom Samuela Reussa v Revúcej. Niet pochýb, že práve tu sa aj on nainfikoval zberateľskou vášňou. Veď aj on musel pri prvom vstupe do malej miestnosti, v ktorej Samuel Reuss a jeho synovia zhromažďovali výsledky svojho zberateľského úsilia, pocítiť to, čo pocítila Božena Nemcová – že sa v tej komore skrýva poklad.“  

Ľubomír Feldek

---------------

„Ak sa dnes pokúšame v našom kultúrnom povedomí nájsť pre zbierku rozprávok Dobšinského pevnejšie a dôstojnejšie miesto, ako jej zvyčajne v neznalosti veci prisudzujeme, treba sa nám vrátiť k pôvodnému zmyslu Dobšinského edičného činu, ktorým sa završuje pokus štúrovskej generácie o zachovanie a aktualizáciu tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Dobšinský so Škultétym mali jasný cieľ: zozbierať a vydať reprezentatívny súbor ľudových rozprávok, ktorý by sa svojím rozsahom a úrovňou vyrovnal takým dielam starej inonárodnej epiky, akými sú Iliada alebo staroindické eposy…“ 

Milan Leščák, Viliam Marčok

---------------

„A ešte by som sa chcel poďakovať za báseň. Metamorfóza a symbol sú rodičia a prarodičia modernej metafory. Jedno i druhé som našiel po prvý raz v rozprávke. Symboliku Soli nad zlato som ani nestačil pojať celú. Našiel som úchvatné metamorfózy. Radúz a Ľudmila sa zmenia na ženca s obilím, na mušku a pustovníka. Drak sa hneď mení v barana, baran v zajaca, zajac v holuba a holubie vajce usmrcuje draka. Bizarné básnické obrazy. Z rozkrojeného citróna vyskočí nahá panička a pýta si jedlo a šaty…“ 

Milan Rúfus