Znovu v Kaviarni na konci sveta

10,90 €
Skladom
SKU
9788022211710

Duchovná potrava na premýšľanie o zmysle života, veľmi podnetná pre ľudí, ktorým hrozí kríza stredného veku, alebo im odišiel niekto blízky a teraz si kladú otázky ako: Koľko budem žiť? Čo ma čaká? Čo ešte musím urobiť? John starne a nevie sa s tým zmieriť. Jeho život neplynie tak, ako si predstavoval. V rozhovore so starými známymi Casey a Maxom nadobudne presvedčenie, že aj vo vyššom veku sa oplatí bojovať za svoje sny a každú minútu, čo má k dispozícii, využiť naplno.

Viac informácií
Autor Strelecky John P.
Žáner osobný rozvoj / motivačná literatúra
EAN 9788022211710
Preklad Natália Rondziková
Formát 115x180mm
Väzba pevná väzba s prebalom
Počet strán 148

Úvod

Niekedy, keď to najmenej očakávate a azda najväčšmi potrebujete, sa ocitnete na neznámom mieste a spo­znáte ľudí, ktorí vás naučia dívať sa na svet inak. A keď to budete opäť potrebovať, s trochou šťastia zablúdite na to miesto znova.

Toto je príbeh o mojom treťom návrate do Motorestu Prečo.

 

1

Zotmelo sa a spustil sa taký hustý lejak, že som videl sotva pár metrov pred seba. Mokrá cesta sa kĺzala a mlá­ky boli čoraz hlbšie. Keď som sa cez ne brodil, kolesá auta sa šmýkali.

Prepol som svetlá na diaľkové, aby som lepšie videl, no docielil som opak. Svetelné lúče narážali na dvíhajúcu sa hmlu a videl som ešte menej. 

Vletel som do ďalšej hlbokej kaluže a pneumatiky zápasili so stojatou vodou. 

Mrkol som do spätného zrkadla – cesta bola na­šťastie prázdna. Kým som opäť zaostril na vozovku, všimol som si svoj odraz v zrkadle. Vyzeral som uťahane, mal som za sebou dlhý večer. A to som neodišiel posledný, ostatní ho budú mať ešte dlhší. Dnes ešte potečie veľa sĺz.

O chvíľu sa auto už kĺzalo ako na ľade. Dostal som šmyk a ťahalo ma doprava. Zošliapol som brzdu a vo­zidlo sa skrútilo opačným smerom.

Srdce mi búšilo a chvíľu sa zdalo, že sa dostanem do hodín. Zovrel som volant a striedavo povoľoval a zo­šľapoval brzdu. Nič. Auto stále ťahalo do strany.

Spomenul som si na dávnu otcovu radu, že na mok­­rej vozovke neslobodno prudko šliapať na brzdu. Namiesto toho treba navzdory inštinktom pribrzďovať postupne.

Pribrzďoval som, no tentoraz pomalšie.

Zadok auta sa stále prešmykoval. Dostredivá sila vytáčala auto. Pneumatiky sa zúfalo pokúšali prebrodiť cez vodu. Srdce mi búšilo čoraz divšie.

Neďaleko sa veľkolepo zablýskalo, žiara ma doslo­va oslepila. Vzápätí zadunel hrom a otriasol čelným sklom.

„Spomaľ,“ počul som otcov hlas, „spomaľ.“

Pomaly som vytáčal volant do opačnej strany, než hnalo auto, a zľahka stláčal brzdu. Nič. Stále nič.

Zrazu pneumatiky konečne vyviazli zo stojatej vody, auto sa zachvelo a vyrovnalo.

Uvedomil som si, že zadržiavam dych, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Vydýchol som a znova sa pozrel do späťáka. Cesta bola stále prázdna. Šťastena sa na mňa usmiala. Keby sa dostalo na dosah ku mne čo len jedno auto, určite by som doň nabúral.

Vydýchal som sa a srdce sa mi postupne upokojilo. Už je dobre. Všetko dopadlo dobre. V spomienkach som opäť zablúdil k otcovi.

A vtedy mi nečakane praskla pravá zadná pneumatika.

 

2

Po tomto chodníku sa bicyklovala roky, no takú búrku jakživ nevidela. Oblohu pretínal jeden kostrbatý blesk za druhým. Hromy duneli tak mohutne, až ňou otriasalo.

Celá premokla a začalo jej byť zima. Odkedy vyrazila, teplota akoby sa prepadla o dvadsať stupňov. Pri každom výdychu sa jej okolo úst tvorili obláčiky pary. „Dnešok sa začal mizerne a vyvíja sa ešte horšie,“ pomyslela si.

Tlačila na pedále, aby napredovala čo najrýchlejšie. Pre búrku sa zotmelo o niečo skôr. V silnom daždi a tme takmer nevidela.

Znova sa zablýskalo, prinútilo ju to inštinktívne skloniť hlavu. V miznúcej žiare zazrela čosi na ceste. Zadívala sa tam.

Opäť sa zablýskalo, ale črepiny rozbitej fľaše priamo pred sebou si aj tak všimla neskoro.

Strhla riadidlá doprava, no nie dosť zavčasu. Guma prešla po skle a v ušiach jej nepríjemne zaškrípalo. Zaťala zuby.

„Prosím ťa, nepraskni,“ mumlala si, „len nepraskni.“

Prešla niekoľko metrov, keď vtom pocítila, že pedále idú akosi ťažšie. Koleso vyfučalo.

„Doriti.“

Back to Top