Zberateľka príbehov

Recenzie

1. 

   RedRose991 – 5. decembra 2023

   Toto bola úžasná kniha! Pôvodne som si myslela, že to bude taká ľahká oddychovka. A do istej miery aj bola, ale bola plná myšlienok, silných situácií, ľudskosti… Dotkla sa mnohých tém, či už priamo či nepriamo, nad ktorými sa človek dokáže zamyslieť aj vo svojom vlastnom živote. Krásny príbeh, ktorý zároveň má potenciál zmeniť uvažovanie či dokonca život čitateľa. Vyskytli sa aj trochu smutné veci, ale musím oceniť, že boli len spomenuté, autorka sa zbytočne v tom nevyžívala, nesnažila sa vyvolať príliš negatívne pocity, skôr nehu a ľudskosť. Krásne dielo.

2. 

   vera16 – 28. januára 2025

   Podľa mňa azda najlepšia veta na vystihnutie tejto knihy je nasledovná: v obyčajných veciach často nachádzame neobyčajné.

   Výborná kniha, ktorá pohladí čitateľovi dušu.

3. 

   Terka2508 (overený zákazník) – 16. marca 2025

   Krásny príbeh plný ľudskosti. Upratovačka Janice, ktorá vďaka svojej práci zbiera príbehy ľudí, ale má možnosť vypovedať aj ten svoj a zmeniť tak svoj život k lepšienu.

4. 

   Veronika Tencerová – 4. júna 2025

   Krásna, dojemná, poučná kniha. Veľmi sa mi páčila hlavná postava Janice a jej vášeň zbierať príbehy. Myslím si, že je dôležité, keď človek má čo povedať, ale oveľa dôležitejšie je, keď dokáže počúvať druhých. A toto robí Janice.

   Namiesto toho, aby ľuďom rozprávala svoj príbeh, ona ich počúva a snaží sa vcítiť do ich kože. Postava pani B je skvelá, úplne som si predstavila starú namosúrenú aristokratickú babku, ktorej sa „len upratovačka“ dostane pod kožu takým spôsobom, akým by to ani ona sama nečakala.

   V neposlednom rade sa mi veľmi páčilo, že aj keď si Janice myslela, že jej vzťahy sú hlboko a nenávratne poškodené (napríklad so synom), dala na radu starej kamarátky a dokázala to urovnať. Niekedy si totiž myslíme, že niečo je už nenávratne preč a pritom stačí len malá snaha a ono to nemusí byť až také zlé.

   Na záver vyslovujem svoje odporúčanie: Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi šťastné konce, zaujímavé ľudské príbehy a veľmi sympatické postavy, ktoré si zamilujete.

5. 

   Nadia_nvk – 27. mája 2026

   “Zakrátko… si uvedomila, že ľudia jej rozprávajú svoje príbehy. Možno to robievali vždy, ale teraz je to iné, teraz k nej príbehy naťahujú ruky a ona ich zhromažduje. Je iba
   prázdnou nádobou.”

   Janice je upratovačka a považuje sa za zberateľku príbehov. Príbehy si ju nachádzajú všade – v domácnostiach, kde upratuje, na cestách autobusom… ona ich počúva, zbiera a v hlave si z nich buduje rozsiahlu knižnicu. Argumentuje, že to robí preto, lebo ona sama svoj vlastný príbeh nemá.

   Zberateľka príbehov začína možno trochu predvídateľne – Janice nám rozpráva príbehy ľudí, ktorých domácnosti upratuje. A je to pekné, Sally Page má múdre myšlienky a slová na stránkach plynú krásne pomaly a poeticky.

   Ale zďaleka to nie je všetko, čo môžete od knihy čakať! Na scéne sa objaví pani B, ktorá sa zubami-nechtami drží svojho univerzitného bytu, preplneného haraburdami, aj keď ju oň chce obrať syn. V štýle Tisíc a jednej noci rozpráva Janice príbeh z minulého storočia o istej Beke, z ktorej sa vykľuje milenka britského kráľa Eduarda (neskôr známeho tým, že abdikoval, aby sa nemusel vzdať svojej americkej rozvedenej lásky).

   Pani B je okrem rozprávačky aj dobrá pozorovateľka, a pomôže Janice postupne vyrozprávať ten jej príbeh. A že nie je ani trochu obyčajný!

   Je tu jemná romantická linka, je tu vyrovnávanie sa so smútkom, hľadanie vlastného hlasu, je tu jeden neskutočne rozkošný (aj keď údajne dosť vulgárny) foxteriér s menom po rímskom panovníkovi… a všetko sa nakoniec prepojí do krásneho konca.

   Po Knihe začiatkov som sa bála, že Zberateľka príbehov sa jej nevyrovná, ale bolo to rovnako krásne čítanie. O pár týždňov vychádza tretia kniha autorky, a určite si ju chcem prečítať.

   “…Keď počúva, drobným prikývnutím dáva najavo, že vie, čo je vo veci – pre mohých je jednoducho miskou, do ktorej môžu vliať svoje dôvernosti. Príbehy sú často nečakané, inokedy vtipné a pútavé. Niekedy sú presýtené ľútosťou alebo plné povzbudenia. Janice má dojem, ze ľudia jej ich rozprávajú, pretože im verí. Užíva si nečakané zvraty a hltá ich zveličené slová. Keď je večer doma s manželom, ktorý
   ju zavaľuje skôr prejavmi ako príbehmi, vracia sa v myšlienkach k svojim obľúbeným a vychutnáva si ich jeden po druhom.”