„Nemyslím si, že autor môže dostať krajší kompliment, ako keď mu čitateľ povie, že v ňom príbeh postavy tak hlboko zarezonoval.“ – rozhovor s autorkou Ericou Jamesovou
Rozhovor s autorkou kníh Matky a dcéry a Záhrada tajomstiev. Čo inšpiruje autorku pri tvorbe kníh a postáv, aké má hobby a kde najradšej trávi čas, keď práve nepíše knihu sa dozviete v našom článku.
Vaše ženské romány sú svetoznáme. Vytvárate silné, ale zároveň citlivé a láskyplné ženské postavy. Kde čerpáte inšpiráciu?
To je skvelá otázka a taktiež dosť odhaľujúca, pretože mnohé z mojich ženských postáv sú také, akými by som si často želala byť ja. Elfrida z knihy Záhrada tajomstiev je nesporne mojím alter egom, lebo by som sama chcela byť taká rozhľadená, sebavedomá a asertívna. Tiež by som chcela byť rovnako krásna ako ona, keď bola mladá.
Myslíte, že sa pri čítaní vašich kníh čitateľky často stotožňujú s hlavnými hrdinkami príbehov? Že sú to možno problémy, ktoré sa nájdu v nejednej rodine?
Čitateľky mi často hovoria, že sa v mojich postavách vidia alebo že ich prečítanie niektorej z mojich kníh inšpirovalo zmeniť svoj život. Nemyslím si, že autor môže dostať krajší kompliment, ako keď mu čitateľ povie, že v ňom príbeh postavy tak hlboko zarezonoval, že našiel odvahu urobiť taký zásadný krok.
Okrem písania skvelých ženských románov máte mnoho záľub ako záhradkárčenie, pletenie či domčeky pre bábiky. Kde beriete toľko času a energie na prácu i záľuby? Ako toto všetko stíhate?
Keď akurát nepíšem, je pre mňa absolútne nevyhnutné tráviť čas inými aktivitami, pretože mi poskytujú priestor, v ktorom môžem naplno rozvinúť svoje prirodzené sklony k tvorivosti. Zároveň je to neoceniteľný čas na premýšľanie, keď sa mi môže v hlave zrodiť nápad týkajúci sa knihy, na ktorej práve pracujem.
Ako ste prišli k záľube s domčekmi pre bábiky a koľko ich máte doma? Inšpirujú vás napríklad pri písaní? Keď opisujete bývanie hlavných postáv a podobne?
Domčeky pre bábiky sa mi páčili už od detstva a keď som počas covidu oslavovala 60. narodeniny, začala som pracovať na jednom, ktorý som pôvodne kúpila na hranie vnúčatám. Ale keďže bývajú v Amerike, napadlo mi, že sa s ním vyhrám sama a strávila som pri jeho dekorovaní a zariaďovaní veľa šťastných hodín. Teraz mám domčeky už štyri, plus jeden, ktorý je vyhradený naozaj iba pre moju vnučku a je v ňom nábytok, ktorý nemá veľkú hodnotu, takže ak v ňom niečo poškodí, nebude to vadiť. Domčeky pre bábiky sú predsa v prvom rade na hranie.
V mojej najnovšej knihe An Ideal Husband (Ideálny manžel), ktorá vyšla prednedávnom v Spojenom kráľovstve, pracuje jedna z mojich postáv ako miniaturistka, takže sa v ňom vyskytnú aj domčeky pre bábiky.
Dočítala som sa, že dokonca háčkujete a pletiete, kto vás to naučil?
Háčkovať som sa naučila až posledné roky a väčšinou vďaka sledovaniu online návodov, ktoré mi boli nesmierne užitočné. Pliesť som sa naučila ešte ako dieťa a priviedol ma k nemu môj otec, ktorý mi však ukázal iba základy. Keď som ako 18-ročná bývala v Oxforde, naučila ma moja domáca pliesť poriadne a čo je dôležitejšie, ukázala mi, ako čítať vzory – všetky tie skratky boli pre mňa v začiatkoch príliš mätúce. Keď som si tieto základné zručnosti osvojila, začala som pliesť priam chorobne, najmä pri deťoch, a dokonca som svoje svetre začala aj predávať! Bola som neskutočne šťastná, keď jeden z mojich výtvorov vyhral minulý rok prvú cenu na našej miestnej dedinskej výstave.
Ste aj vášnivou záhradkárkou. Naučila vás práca v záhrade niečo, čo využívate aj pri písaní kníh?
Do niekoľkých mojich kníh sú zakomponované nádherné záhrady a vždy sa v nich objaví opis aspoň jednej, ale snažím sa pri tom krotiť, lebo nie každý je záhradkárčením posadnutý tak ako ja.
Práca na záhrade je však náročná. Necítite sa po nej vyčerpaná alebo práve naopak – nabíja vás energiou?
To teda! Ak strávim celý deň kopaním, zastrihávaním, sadením a kosením trávy v záhrade, vždy sa už iba dopotácam domov, odplazím sa hore po schodoch a napustím si horúcu vaňu, aby si moje vyčerpané telo trochu oddýchlo. Ale potom, keď sa trochu zotavím, sa vždy pozriem do záhrady na to, čo som dokázala a potľapkám sa po chrbte.
Videla som na vašej stránke fotky vašej záhrady a je očarujúca. Mali ste od detstva vzťah k rastlinám, kvetom a záhradkárčeniu?
Môj záujem o záhradkárčenie sa zvýšil až po štyridsiatke, keď som si kúpila dom s celkom veľkou záhradou. Bola ako nepomaľované plátno a prebúdzala vo mne túžbu vykresať z nej niečo zaujímavé. Rozhodla som sa, že s tým potrebujem pomôcť a najala som si záhradnú návrhárku, aby mi pomohla realizovať moje predstavy. Veľa som sa od nej počas toho procesu naučila a dodnes využívam jej vedomosti o štruktúre a kombinovaní rastlín. Odvtedy som sa už dvakrát sťahovala, takže som mala to potešenie pracovať na dvoch ďalších záhradách.
Prešla by som ku knihe Záhrada tajomstiev. Tá sa rovnako spája s čarovnou záhradou, ktorú vytvorila preslávená záhradná návrhárka. Čerpali ste pri knižnom vytváraní tejto čarovnej záhrady z vašej vlastnej?
Inšpiráciou pre túto knihu bol sčasti život ženy s menom Norah Lindsayová, ktorá bola preslávenou rastlinkárkou a záhradnou návrhárkou medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Bola prekrásna, patrila medzi smotánku a po rozvode sa rozhodla živiť navrhovaním záhrad pre bohatých a slávnych ľudí, dokonca členov kráľovských rodín. Jej príbeh ma tak zaujal, že netrvalo dlho a vytvorila som príbeh Elfridy, Bess a Domu na stračej nôžke. Keď som písala o záhrade, ktorú Elfrida vytvorila, predstavovala som si záhradu v meste Shropshire (záhrada Wollerton Old Hall), ktorú som sama za posledné roky niekoľkokrát navštívila a pravdepodobne je to aj moja najobľúbenejšia záhrada v celom Anglicku. Veľa rastlín, ktoré má Elfrida rada sú zároveň rastliny, pre ktoré mám sama slabosť, ako ruže a hortenzie.
V Záhrade tajomstiev sa spomína i svadba vtedajšieho princa Charlesa a lady Diany. Prečo ste sa rozhodli práve túto udalosť zakomponovať do knihy?
Vychádzala som z Elfridinho veku a časového rámca 20. rokov, do ktorých som chcela príbeh zasadiť a zrazu som si uvedomila, že rok 1981 bude veľmi dobre fungovať ako „súčasná“ linka príbehu aj ako porovnanie kráľovskej svadby a toho, čo by bolo Libbinou svadbou, ak by ju jej snúbenec tak kruto nepodviedol s jej najlepšou kamarátkou.
Hlavné hrdinky knihy sú tri rozdielne ženy. Majú nejakú vlastnosť, ktorá je ich spoločná?
Elfrida je dosť drsná na rozdiel od Bess, ktorá má oveľa jemnejšiu povahu, ale obe majú veľkú vnútornú silu, vďaka ktorej sa vyrovnali so všetkými bolesťami a tragédiami vo svojich životoch. Ako sa príbeh rozvíja, Libby začína nachádzať svoju vlastnú vnútornú silu a to jej umožňuje pozerať sa do budúcnosti a hodiť minulosť za hlavu.
Mne osobne sa okrem množstva iných vecí v knihe Záhrada tajomstiev páčila aj myšlienka, že človek by mal odsunúť opatrnosť bokom a vykročiť do neznáma. Myslíte, že nám strach zo zmeny často bráni ísť za svojím snom či šťastím?
Strach zo zmeny nám skutočne bráni nájsť odvahu a rozšíriť si obzory alebo plniť si svoje sny. Som veľkou fanúšičkou zmien, ale len vtedy, keď ich mám sama pod kontrolou. Napríklad milujem sťahovanie a považujem ho za príležitosť zbaviť sa starého a prijať nové. Každé sťahovanie je pre mňa dobrodružnou cestou do neznáma.
Dej románu sa striedavo odohráva od 20. do 50. rokov minulého storočia a v roku 1981. Bolo náročné vytvoriť dejovú líniu s návratmi do minulosti?
Ani nie, takýto štýl písania si celkom užívam. Výzvou pri románe Záhrada tajomstiev bolo čo najšetrnejšie využiť všetky informácie, ktoré som počas výskumu nazbierala. To najjednoduchšie pre autora je užiť si prípravný a výskumný proces a následne vtesnať každé jedno slovo do knihy. Ale menej je určite viac, ak chcete, aby román získal správny nádych autenticity. Keď ide o písanie dobového diela, čitateľ chce skôr záblesky farieb než prebytok detailov.
A na záver, myslíte, že si často nosíme nevyriešenú minulosť v srdci a pokiaľ ju nevyriešime, nemôžeme byť šťastní ani v súčasnosti?
Verím, že minulosť má veľký vplyv na našu prítomnosť a budúcnosť. Všetky spomienky, zážitky a emócie si nesieme so sebou, formujú naše vnímanie a ovplyvňujú naše rozhodnutia. Nevyriešené problémy z minulosti a nás môžu skutočne ťažko doliehať a brániť nám nájsť skutočné šťastie v prítomnosti. Verím však aj v silu uzdravenia, odpustenia a rastu. Konfrontáciou a riešením našej minulosti sa môžeme oslobodiť od jej záťaže a otvoriť sa väčšej radosti a naplneniu v prítomnom okamihu. O to sa napokon snažia aj hlavné hrdinky mojich románov.
Pridaj komentár