V knihe Pútnici a tuláci v umení 20. storočia autorka sústredene zaznamenáva svoje poznatky o tendenciách moderny a postmoderny v umení, ale taktiež spoločensko-politické súvislosti, s ktorými sú jednotlivé modernistické prúdy a úsilia postmodernistov spojené. Uvažuje o človeku 20. storočia, hľadá príčiny, ktoré spôsobili jeho vykorenenosť, odcudzenosť, úniky od reality, neschopnosť aj neochotu komunikovať. Hľadá životodarné prúdy v živote a umení, ktoré by ich vrátili k podstate, dali by im zmysel. Čahojovej kniha je predovšetkým o názoroch, ktoré by chceli vyvolať skrytý alebo otvorený dialóg nielen s umelcami a vedcami, ale s každým, kto hľadá zmysel toho, čo sa deje okolo neho i v ňom.