Recenzie

1. 

   Eva – 24. októbra 2023

   Veľmi sa mi pačila už prečítané

2. 

   Som čitateľ – 2. decembra 2023

   Polnočnú ružu som začínala čítať s tým, že som ani poriadne nevedela, o čo v nej vlastne ide. Anotáciu som čítala pár týždňov pred vydaním knihy a akosi ma neoslovila až tak ako by som čakala. Nakoniec som po nej predsalen siahla.
   Príbeh sa začína narodeninami storočnej indky Anáhity, ktorá je neskôr i hlavnou postavou v historickej línii. Ťahúňom tej súčasnej je mladá herečka Rebecca.
   Počas deja sa okrem časových období menilo i prostredie. Exotickú, horúcu Indiu, v ktorej autorka predstavila niektoré indické zvyky a minulosť Anáhity, striedala so starobylým anglickým sídlom, kde prebiehalo natáčanie filmu, ktorého hlavnou hviezdou bola Rebecca. Atmosféra týchto miest bola zachytená bravúrne.
   Rovnako ako s miestami sa Lucinda pohrala aj s postavami. Rebecca a Anáhitá boli skvelé. Sympatické a veľmi silné. Zároveň však aj dokázala vytvoriť postavu, ktorej krutosť ma zraňovala, hoci jej konanie bolo zachytené len na stránkach knihy.
   Dej bol do detailov vymyslený perfektne. Na konci do seba všetko zapadlo ako skladačka. Ku koncu sa napätie stupňovalo a chvíľami som mala pocit, že čítam triler 😀
   Záver mi naozaj vyrazil dych, pretože niečo podobné som vôbec nečakala.
   Polnočná ruža sa môže pokojne porovnávať s najlepšími časťami série Sedem sestier.

3. 

   [email protected] – 2. decembra 2023

   Polnočná ruža je milé odpočinkové čítanie. Je to tak trochu rozprávka pre dospelých. Na začiatku čitateľa upútajú vône a farby exotickej Indie, na ktoré naviaže staré rodinné tajomstvo, romantická linka a intrigy. Tempo príbehu je príjemné, tak ako býva u autorkiných kníh zvykom a kniha sa dobre číta. Toto je desiata kniha, ktorú som od Lucindy Riley prečítal a musím povedať, že má asi najmenej dotiahnuté postavy. Okrem hlavnej hrdinky sú všetky ploché, čiernobiele a nie vždy konajú celkom logicky. Záver knihy je bezpochyby prekvapujúci a dojemný, nič-menej na mňa pôsobil neuveriteľne. Aby som to nejak zhrnul, Polnočná ruža nie je dokonalá a autorka napísala lepšie knihy ako je táto. Svoju rolu na mojich dojmoch možno hrá aj to, že som len pred nedávnom prečítal Atlasa, ktorý bol výborný. Ak však hľadáte nejakú odpočinkovú knihu na leto, tak táto je určite skvelou voľbou.

4. 

   zuzuliatko18 – 29. januára 2024

   prečítala som skoro všetko, čo od Lucindy vyšlo u nás na Slovensku a táto kniha sa mi páčila zo všetkých najviac. milujem tajomné anglické sídla, v tomto prípade prepojená s indickými zvykmi, tradíciami, o ktorých som doteraz vedela len veľmi povrchne. príbeh plynul príjemne, Anáhitá mi bola sympatická, hoci nie vždy som sa stotožnila s jej rozhodnutiami.
   knižku odporúčam, určite stála za prečítanie.

5. 

   Terka2508 – 10. mája 2024

   Dej je spracovaný cez tvorbu filmu mladou herečkou, ktorá sa zároveň veľmi ponáša na paniu z domu, v ktorom sa film natáča. Dojímavé čítanie o indickom a anglickom svete. Autorka opäť prelína minulý a súčasný príbeh, ktoré sa na konci krásne prepoja. Knižka sa takmer nedá odložiť.

6. 

   Nadia_nvk – 19. decembra 2024

   Po dlhej dobe som mala pocit, že čítam starú dobrú Lucindu. Striedali sa viaceré dejové línie, súčasnosť s minulosťou, Spojené kráľovstvo s Indiou.

   Boli tam slony, indické kráľovské paláce aj veľkolepé anglické sídlo, ktoré v súčasnosti zachraňuje od úplného krachu len to, že si na seba zarába ako lokalita natáčania filmov. Nechýbala mysteriózna zápletka, stratené dieťa, a aj keď to rozuzlenie mi prišlo nakoniec trochu absurdné, nič to nezmenilo na veľmi príjemnom zážitku z celej knihy.

7. 

   Nadia_nvk – 3. januára 2025

   Po Zmluve s vodou som mala chuť zostať ešte chvíľu v Indii a POLNOČNÚ RUŽU som mala v pláne už nejaký rok, tak teraz nastal jej čas.

   Po dlhej dobe som mala pocit, že čítam starú dobrú Lucindu. Striedali sa viaceré dejové línie, súčasnosť s minulosťou, Spojené kráľovstvo s Indiou.

   Boli tam slony, indické kráľovské paláce aj veľkolepé anglické sídlo, ktoré v súčasnosti zachraňuje od úplného krachu len to, že si na seba zarába ako lokalita natáčania filmov. Nechýbala mysteriózna zápletka, stratené dieťa, a aj keď to rozuzlenie mi prišlo nakoniec trochu absurdné, nič to nezmenilo na veľmi príjemnom zážitku z celej knihy.

8. 

   Maria Romanakova (overený zákazník) – 4. februára 2025

   Začítať sa do Polnočnej ruže bolo naozaj veľmi dojímavé. Nebol to len obyčajný príbeh, ale mala som pocit, ako keby som vďaka hodnovernému opisu prostredia cestovala spolu s hlavnou hrdinkou a prežívala všetky jej dary a straty. Kniha ma previedla nepoznaným územím Indie, ich životom a prostredím. Lucinda mi opäť ukázala, že čítať knihu od nej je neskutočný zážitok, kedy ma doslovne zaplavila hŕbou emócií. Teším sa na ďalšiu knihu.