Informácie
| Autor | |
|---|---|
| EAN | 9788022215022 |
| Dátum vydania | 14.2.2024 |
| Formát | 130×200 mm |
| Počet strán | 232 |
| Preklad | |
| Väzba | pevná väzba s prebalom |
Dievča v Auschwitzi
Poľsko, 1944. Vlak spomalil a nakoniec sa s ohlušujúcim škrípaním bŕzd zastavil. Nedá sa opísať, aká strašná bola naša cesta, ale v tomto vagóne nik nezahynul. Na jej konci všetkých 84 ľudí nervózne čakalo, kedy sa otvoria dvere.
Šestnásťročné židovské dievča cestovalo vo vlaku spolu so svojou rodinou do neznáma. Netušili, že na nástupišti v Auschwitzi spolu strávia posledné spoločné chvíle. Matku a malých bratov poslali rovno na smrť, otca pridelili k Sonderkommandu a niekoľko mesiacov vyťahoval z plynových komôr mŕtve telá väzňov predtým, ako ho popravili. Sára prežila.
Tento príbeh je výpoveďou Sary Leibovitsovej o skutočných udalostiach, neuveriteľnej bolesti a útrapách, ktoré prežila počas svojho pobytu v tábore smrti. Napriek tomu bola po celý čas verná rodinným hodnotám – odvahe, viere a láskavosti k ostatným. Príbeh napísala jej dcéra Eti, ktorá po sedemdesiatich rokoch odhaľuje zdedenú traumu druhej generácie a uzatvára tým príbeh človeka, ktorý prežil holokaust.
-5%15.10 €
Poľsko, 1944. Vlak spomalil a nakoniec sa s ohlušujúcim škrípaním bŕzd zastavil. Nedá sa opísať, aká strašná bola naša cesta, ale v tomto vagóne nik nezahynul. Na jej konci všetkých 84 ľudí nervózne čakalo, kedy sa otvoria dvere.
Šestnásťročné židovské dievča cestovalo vo vlaku spolu so svojou rodinou do neznáma. Netušili, že na nástupišti v Auschwitzi spolu strávia posledné spoločné chvíle. Matku a malých bratov poslali rovno na smrť, otca pridelili k Sonderkommandu a niekoľko mesiacov vyťahoval z plynových komôr mŕtve telá väzňov predtým, ako ho popravili. Sára prežila.
Tento príbeh je výpoveďou Sary Leibovitsovej o skutočných udalostiach, neuveriteľnej bolesti a útrapách, ktoré prežila počas svojho pobytu v tábore smrti. Napriek tomu bola po celý čas verná rodinným hodnotám – odvahe, viere a láskavosti k ostatným. Príbeh napísala jej dcéra Eti, ktorá po sedemdesiatich rokoch odhaľuje zdedenú traumu druhej generácie a uzatvára tým príbeh človeka, ktorý prežil holokaust.
| Autor | |
|---|---|
| EAN | 9788022215022 |
| Dátum vydania | 14.2.2024 |
| Formát | 130×200 mm |
| Počet strán | 232 |
| Preklad | |
| Väzba | pevná väzba s prebalom |
[email protected] –
Veľmi silne emocionálna kniha, odporúčam prečítať 👌📚🥰🔝😉
Branislav Meliška –
Ďalší zo skutočných príbehov ľudí, ktorí prežili peklo na zemi zvané Auschwitz. Táto kniha je výnimočná tým, že okrem kapitol popisujúcich Sarin boj o život v koncentračnom tábore, obsahuje aj kapitoly písané z pohľadu Eti, Sarinej dcéry, ktoré popisujú, ako holokaust ovplyvnil život generácií, ktoré sa narodili po vojne. Je veľmi dôležité o týchto veciach hovoriť, pretože len málokto si dokáže uvedomiť skutočný rozmer skazy, ktorú priniesla táto temná kapitola dejín. Pri čítaní tejto knihy by niekto mohol nadobudnúť dojem, že Sara mala veľké šťastie a tie najhoršie veci sa jej vyhli. Z časti je to pravda, pretože prežila, ale sama v knihe hovorí, že sa v Auschwitzi stali veci, strašné veci, o ktorých nikdy nikomu nepovie. Pokiaľ niekomu nerobia dobre explicitné opisy násilia, nemusíte sa báť, táto kniha ich neobsahuje. Dievča v Auschwitzi je krátka kniha, ktorú zvládnete prečítať za jedno popoludnie. Obsahuje viacero krásnych myšlienok a záver je plný nádeje. Určite odporúčam.
Nadia_nvk –
Suri a Eti. Matka a dcéra. Prvá ako 15-ročná prežila Auschwitz, druhá je dcérou dvoch preživších. Spolu sa rozhodli napísať ich životný príbeh, aby sme my všetci raz nezabudli.
Kniha je písaná ako román. Alternujú sa perspektívy Sarah/Suri, ktorá spomína na svoj 9-mesačný pobyt v koncentračnom tábore až do jeho oslobodenia, a Eti, ktorá o 70 rokov neskôr spomína, aké bolo vyrastať v rodine preživších a ako Auschwitz ovplyvnil jej vlastný život. Sarah sa totiž po oslobodení vydala a s mužom sa im podarilo emigrovať do vytúženej izraelskej zeme.
Kým Sarina časť tvorí väčšinu knihy a je nesporne silná, mňa možno viac zaujal Etin uhol pohľadu. Osobných príbehov ľudí, ktorí prežili koncentračné tábory, som už čítala niekoľko, no málokto hovorí o tom, ako vyrastala generácia ich detí – s rodičmi hlboko poznačenými traumou.
Rodičmi, ktorým mesiace hladovania napríklad doživotne poznačili vzťah k jedlu. Ktorí sa borili s ťažkou vinou, že ich osud ušetril, kým ich rodina, kamaráti, známi, museli predčasne zomrieť. Ktorým nikdy nebola ponúknutá žiadna psychologická pomoc, ani ju sami nevyhľadali, pretože sa museli riadne obracať a sami, bez príbuzných, si vybudovať z nuly nový život.
Eti spomína, ako sa dlho nevedela rodičov spýtať na nič, čo súviselo s Auschwitzom. Ako si najprv sama zbierala informácie a ich prvýkrát oslovila, keď mala 15 rokov. Keď začala s mamou písať knihu, mal to byť pôvodne iba príbeh jej mamy. Postupne si ale uvedomila, že aj ona sama je súčasťou toho príbehu, že aj ona nesie časť traumy z Auschwitzu a má právo o tom písať.
Silná kniha. Smutná. Taká, ktorá zanechá v človeku hlbokú stopu. A veľmi dôležitá. Nezabúdajme.