Recenzie

1. 

   [email protected] – 24. januára 2024

   Dlho som nebola zo žiadnej knihy ohúrená tak, ako z práve tejto zelenej krásky. Jej jazyk je prístupný a zrozumiteľný, čo umožňuje každému, nielen odborníkom, objaviť bohatstvo informácií, ktoré stromy ponúkajú. Tristan Gooley sa venuje učeniu tohto umenia už dve desaťročia a jeho vášeň a odbornosť sa odrážajú na každej stránke tohto informáciami presiaknutého textu, čo pocítite v podstate už od prvej kapitoly.

   Ako čítať zo stromov nie je len kniha o prírode a stromoch – je to výzva pre nás všetkých, aby sme si osvojili schopnosť vnímať a rozumieť hlasu prírody okolo nás, aby sme si viac všímali okolia na našich prechádzkach mestom alebo lesom, čím sa pre náš môžu stať oveľa zmysluplnejším zážitkom. Autor nám ponúka jasné a jednoduché princípy, ktoré nám umožňujú “čítať” tieto stromy a pochopiť ich význam v širšom kontexte prírody.
   Dokonca aj najmenšie detaily v tvare, kôre, koreňoch a listoch môžu byť kľúčom k odhaleniu bohatej palety informácií.

   Zdôrazňuje, že stromy sú niečo ako živé knihy, ktoré obsahujú príbehy o krajine, ľuďoch, zvieratách, počasí a čase. Každý strom je akýmsi kronikárom, ktorý nám rozpráva o svojom živote, o jeho radostiach a sklamaniach, o dobách prosperity a obdobiach ťažkostí, a presne to mi prišlo čarovné.

2. 

   Nadia_nvk – 3. apríla 2024

   “Šikovný strom vyrieši problém. Múdry sa mu vyhne.”

   Spoznávať genialitu stromov som začala vďaka Petrovi Wohllebenovi a jeho detskej knihe Počuješ rozprávať stromy? Vtedy sme prvýkrát s deťmi híkali nad tým, čo všetko stromy dokážu, ako medzi sebou komunikujú, ako strategicky “myslia”. Keďže ma stromy (aj práca pána Wohllebena) veľmi zaujímali, pokračovala som jeho knihami pre dospelých (napríklad Dlhý dych stromov). Veľa som sa o stromoch dozvedela aj v románe V korunách stromov. Preto som chvíľu premýšlala, či potrebujem čítať ďalšiu knihu na túto tému a či sa ešte vlastne dozviem niečo nové.

   Táto kniha je iná. Učí nás, ako sa pozerať na stromy, čítať z ich vzhľadu, orientovať sa s ich pomocou. Stromy nám toho chcú totiž veľa porozprávať, no musíme im rozumieť. Z prírody vieme zistiť neuveriteľné veci, len musíme otvoriť oči a vnímať všetky tie informácie, ktoré nám ponúka. Stromy rozprávajú príbehy svojich životov a z nich vieme čerpať informácie o histórii, počasí, vode, zvieratách aj ľuďoch.

   “Krása spočíva v tom, že nech už je cesta k všimnutiu si niečoho nového akokoľvek bizarná, keď už si to raz všimneme a zistíme, čo to znamená, nabudúce to na nás bude priam kričať. Už to viac nebude ukryté.”

   Autor je “prírodný navigátor”, ktorý v knihe ponúka cenné rady, čo všetko môžeme na stromoch skúmať, a popri tom vás naučí ohromné veci. O vrcholovom púčiku, južných očiach, vystreľovacom kompase, harfovom strome, reze torty. O každej časti stromu od koreňov až po listy.

   Veľmi ma tešili aj odborné poznámky pod čiarou k slovenskému prekladu, ktoré upozorňovali na slovenské špecifiká, ak sa líšili od toho, čo uvádza autor. Vďaka nim viem, že anglický výraz “južné oko” je v slovenčine známy ako “čínske fúzy”, alebo že vodným výhonkom sa u nás hovorí “vlk” 🙌

   Inak ale stále preferujem Petra Wohllebena. Jeho nadšené rozprávanie o zázrakoch prírody len tak niekto neprekoná 🫶