V BRIGHTOVEJ PRÍBEHOCH JE SVET DOBRÝ A BEZPEČNÝ

Ak pretočíte stranu na tiráž a zbadáte tam meno prekladateľky Jany Kantorovej-Bálikovej (1951), určite sa môžete tešiť na kvalitný preklad. Cit pre poéziu jej vštepil dedko ešte keď bola malým dievčaťom. A hoci od štúdia na FiFUK v Bratislave preložila viac ako 100 titulov rôznych žánrov, za najdôležitejšie považuje práve preklady poézie. Vo vydavateľstve Tatran jej vyšiel prvý básnický preklad v roku 1976 (William Blake – Záhrada lásky) a spolupracuje s ním až doteraz. Od roku 2022 preložila 7 knižiek Rachel Brightovej – veršované príbehy so silným posolstvom a empatickými zvieracími hrdinami. (Rozhovor pripravila Beáta Beláková.)

Čo pozoruhodné alebo výnimočné by ste v tvorbe Rachel Brightovej vyzdvihli?

V prvých piatich knižkách Rachel Brightovej, ktoré som mala možnosť preložiť, vystupujú konkrétne zvieratká – veľryba, vĺčik, veveričky, lev, koala. Ich príbehy sa odvíjajú tak, aby sme videli, aké sú ich túžby či problémy. Na konci sa situácia vyrieši a prichádza poznanie s ponaučením. Svojím spôsobom príbehy pripomínajú bájky, sú však zamerané na detských čitateľov a príbeh sa v nich farbisto rozvíja, spoznávame prostredie, v ktorom sa odohráva – a to nielen vo veršoch, text dopĺňajú nádherné ilustrácie. Dupkosaurus a Bojkosaurus (ktorý čoskoro vyjde) sú trochu iné, strohejšie, ale hravé, prihovárajú sa deťom bezprostredne a myslím, že sú pochopiteľnejšie aj pre malých čitateľov. Séria prvých piatich knižiek o konkrétnych zvieratkách mi pripadá vhodnejšia pre predškolákov a pre deti v ranom školskom veku. Všetky Brightovej knižky sú však zaujímavé a práca na ich prekladoch bola pre mňa potešením.

Ktorú z detských knižiek Rachel Brightovej máte najradšej a prečo?

Knihy Rachel Brightovej pre vydavateľstvo Tatran prekladám už dlhodobejšie, od roku 2022. Aby som si osviežila pamäť, zložila som z police všetkých 6 kníh, ktoré dosiaľ vyšli. V živote som preložila aj vyše dvadsať kníh klasickej i súčasnej poézie anglofónnych básnikov, vo vašom vydavateľstve mi vyšiel rozsiahly 2 200-veršový výber z poézie Rudyarda Kiplinga. Moja pamäť sa asi pred preplnením veršami chráni, pretože si jednotlivé básne nepamätám a musím si ich v mysli obnoviť pohľadom do kníh. Tak som to musela urobiť aj s knižkami Rachel Brightovej. Stále sú mi milé všetky, ale nepomôžem si, najviac sa mi páči najnovší Dupkosaurus. Je to vymyslená bytosť, takže nemusí mať vlastnosti veveričky, leva atď. A je to dynamické, bez prehnaných opisov. Dupkosaurus je svojím spôsobom ľudský, ale nie je to dieťa, takže to morálne ponaučenie plynie akosi voľnejšie, no o to presvedčivejšie.

V Dupkosaurovi je jedno veľmi dôležité slovo, ktoré si môžeme s dieťaťom pri čítaní pritúliť, poobzerať si ho, porozprávať sa o ňom. Smeruje k nemu pointa príbehu, čím sa postupne napĺňa nielen jeho obsah, ale nadobúda nesmiernu dôležitosť práve preto, že sa týka najdôležitejšej postavy v živote dieťaťa. Ako to máte so slovíčkami vy? Máte nejaké obľúbené?

Pri vašej otázke som uvažovala o rôznych slovách, ale ku koncu života je na každé z nich naviazaných veľa spomienok, príjemných aj nepríjemných. Vynárajú sa aj záležitosti, za ktoré by som mala aj ja povedať rodičom veľké „prepáč“, no žiaľ, už nie sú medzi nami. Aj tak im to slovo každý večer pred spaním v duchu hovorím a verím, že ma predsa počujú. Ale sú pekné slová, ktoré sa mi spájajú takmer výlučne s príjemnými spomienkami, napríklad „hudba“. A najmä tá operná. So synom sme boli na mnohých operných predstaveniach, niektoré boli dokonalým zážitkom. Páči sa mi aj slovo „mačička“. Mali sme doma dve, prvá sa dožila 8 rokov, druhá 16. Boli to mačacie osobnosti. Slovo „mačička“ má v sebe oblosť aj mäkkosť a duša počuje pradenie už pri pohľade naň. Ďalšie takéto hebké stvorenie sme si už neosvojili, lebo mám svoj vek a pri mačacích zvukoch by som už nevedela spať. Ale keď občas nejakú mačku stretnem, vždy sa jej aspoň prihovorím a mám pocit, že ma chvíľu aj počúva.

Máte čas na pritúlenie si slova aj pri prekladoch veršov detských kníh Rachel Brightovej? Alebo je to skôr o cítení tej mohutnej obrazotvornosti, ktorú preklápate z angličtiny do slovenčiny a o zachovaní, resp. vybudovaní rytmu?

Slová si k sebe netúlim, skôr sa poteším, keď mám možnosť použiť pekné slovíčko pri preklade. Vtedy cítim úctu k ľuďom, čo ho dávno pred nami vytvorili. Ale u Brightovej je to hlavne o zachytení tej, ako ste správne napísali, „mohutnej obrazotvornosti“. Týka sa to prvých piatich kníh, Dupkosaurus a Bojkosaurus sú priamočiarejší, ale aj tam treba rozšíriť rytmický pôdorys veršov, pretože v angličtine je veľa jednoslabičných slov, takže verše vyjadrujúce ten istý význam môžu byť kratšie. Sú básne, pri ktorých je veršový pôdorys nedotknuteľný, taký je napríklad Poeov Havran, ktorého som tiež preložila. Pri detských veršoch nie je takéto striktné obmedzenie potrebné.

Mimochodom, ten rytmus veršov je pre mňa záhadou. Je možné, že ho cítime rôzne? Aj čítanie týchto kníh nahlas dieťaťu si vyžaduje určitú prax, inak tá krása veršov a ich zmysel úplne uniká. Miestami sa mi zdá, že ide až o divadelné spracovanie, také teatrálne. 

Brightovej verše sú nabité dejom, takže ak knihy pôsobia divadelne, je to v poriadku. Ale slovo „teatrálne“ má veľmi hanlivý význam. Myslím, že tieto knižky nie sú teatrálne. Najprv ma táto vaša otázka zarazila, ale potom som sa pozrela na internet a hodnotenia mojich prekladov Brightovej sú pozitívne. Mrzí ma, ak má niekto problémy s čítaním týchto príbehov dieťaťu nahlas, ale aj u detí treba budovať jazykový cit. Prispôsobovanie veršov malým deťom je podľa mňa chybná prax, deti sa musia rozvíjať. A nebolo by to v súlade ani s Brightovej poetikou. V detstve som mala šťastie na skvelého deda s krásnym hlasom, čítal mi Dobšinského – pôvodnú drsnú verziu, hoci som bola v predškolskom veku, recitoval mi Erbena (tiež desivé verše) v češtine. A s citom mi čítal Podjavorinskú a iné dobré detské autorky a autorov. Tým pomohol vytvoriť môj vzťah k poézii.

Uznávam, že slovo teatrálne nebolo úplne vhodné. Myslela som to tak, že ten, kto predčíta dieťaťu Brightovej knižku (Veveričku, Vĺčika či Leva), sa nielen musí vcítiť do rytmu jej veršov, ale aj citlivejšie narábať s hlasom a najmä nájsť na povedzme každej dvojstrane niečo, pri čom sa treba pristaviť, aby sa ten melodický veršovaný tok trošku spomalil, napríklad si prečítané hľadať vizuálne na ilustráciách. Teda robím presne to, čo vy považujete za chybnú prax. Prispôsobujem verše dieťaťu. O čo ho tým ochudobňujem?

Neporozumeli sme si, mala som pocit, že je problém s Dupkosaurom. O prvých piatich knihách zo série som sa už zmienila, že sú náročnejšie. A chcela som povedať, že náročnejšie aj majú byť, aby rozvíjali detské myslenie. Ten, čo ich dieťaťu číta, sa naozaj musí do textu vžiť, aby ho dieťaťu správne priblížil. Ochudobňovaním som myslela to, že keby som preklad priveľmi zjednodušovala oproti originálu, dieťaťu by to neprospelo. Nie, že vy ochudobňujete dieťa čítaním. Aj môj dedo sa musel do textu vžiť, ale išlo mu to ľahšie, v mladosti ako ochotník hral divadlo. A pomohol mi aj na maturite zo slovenčiny. Svoje recitácie si nahrával na magnetofónové pásky, a keďže bol pôvodom Čech, bolo tam aj veľa českej poézie. Vytiahla som si otázku Němcová, Erben, Neruda. Nerada som sa učila faktografiu, tak som rýchlo začala recitovať Erbena a Nerudu. Vydržalo mi to 15 minút a zmaturovala som na jednotku.

Zdá sa mi, že ste si boli veľmi blízki a zblížila vás práve poézia. Počúvaním sa prehlbuje vzťahová väzba. Myslíte, že aj cez rozprávanie Brightovej príbehov môže dieťa zažiť, že svet je dobrý, a vytvoriť v ňom pocit bezpečia? Aj napriek úskaliam, ktoré treba prekonať.

Áno, Brightovej príbehy pôsobia presne tak. Preto ma veľmi potešila príležitosť prekladať ich. A v dnešných časoch, keď sa pocit bezpečia vytráca, sú takéto verše veľmi dôležité a môžu do života detí prinášať radosť a pokoj. Aj keď už nemám dosť energie na ďalší rozsiahlejší výber klasickej ani súčasnej poézie pre dospelých čitateľov, dúfam, že sa mi ešte naskytne možnosť prekladu pekných detských knižiek. A ak to bude opäť Rachel Brightová, budem len rada.

Rozhovor pripravila Beáta Beláková.