„Cítil som potrebu zachytiť niečo také bizarné ako Mlynskú dolinu.“ (rozhovor s Matúšom Mahútom)

Po pôsobivom debute Tam hore o histórii civilizácie opíc žijúcich okolo Veľkého stromu prichádza mladý slovenský autor Matúš Mahút s knihou z úplne iného súdka. V novinke Kvapky vtipne a zároveň úprimne zachytáva vysokoškolský život študentov v slávnej Mlynskej doline v Bratislave plný priateľstiev, lásky, smiechu, alkoholu, ale aj depresie, zúfalstva, hádok a v neposlednom rade skúšok, tých vysokoškolských aj životných. „Chcel som sa dôstojne rozlúčiť s vysokou, tak vznikol kompletný Stopárov sprievodca Mlynskou dolinou, ktorá mi dala veľa priestoru spoznať duše študentov,“ vraví Matúš, ktorého sme pri príležitosti vydania novej knižky vyspovedali.

Takto pred rokom ti vyšla vskutku pôsobivá knižka Tam hore o civilizácii opíc žijúcich okolo Veľkého stromu, teraz ti vychádza knižka Kvapky o študentoch žijúcich na intrákoch v Mlynskej doline, čo knižky spája a v čom sú odlišné?

Opice. Akože niekedy sú aj v Mlynskej. Aj s odstupom času si myslím, že Tam hore je skvelá kniha, ale nikto ju neuverí mladému človeku, pretože je dosť vážna. Preto som na to išiel z opačného konca, Tam hore je soundtrack z Interstellaru, Kvapky sú Jump od Van Halena, teda absolútny banger, bláznivé a odviazané, viac sa ku mne hodia a omnoho ľahšie sa čítajú.

 

Ako vznikal román Kvapky? Aká bola prvotná idea, proces tvorby, ako dlho si ju písal, prípadne prepisoval?

V podstate som príbehy zbieral celých päť rokov na výške, presne ako kvapky, cítil som potrebu zachytiť niečo také bizarné ako Mlynskú dolinu a minulý rok som ich poprepájal do celistvého deja. Niekedy vznikli za triezva, inokedy som sa nechal viesť Dionýzom a múzami, takže je tam zo všetkého kúsok.

 

Sú postavy založené na reálnych študentoch, ktorých poznáš, alebo sú čisto tvojím výtvorom?

Áno, všade môžete nájsť tisíce Samkov a stovky Mirkov a desiatky Haniek, Benjí je však len jeden. Sú to skôr prototypy študentov, ktorých spája rovnaké miesto a zážitky, aj Mlynská je reálna, tak som to mal s imaginatívnymi prvkami o čosi ľahšie.

Má knižka autobiografické črty? Sú v nej tvoje reálne zážitky z intrákov, prípadne zážitky tvojich kamarátov či iných študentov?

Jj, autenticita na milión percent. Niekto by mohol povedať, že som si tam niečo primyslel, no všetko sa to stalo, prisahám. Teda aspoň všetko, čo si pamätám. Od všetkých spolužiakov a kamarátov som si niekoľko zážitkov ukradol a vybral z nich to najlepšie.

 

V texte používaš živý študentský jazyk a anglicizmy či popkultúrne referencie blízke skôr mladším ročníkom, čo ťa k tomu viedlo? Podľa čoho si sa rozhodol, v akej miere s tým pracovať? A nebojíš sa, že bude knižka nečitateľná pre staršie ročníky, prípadne o pár rokov aj pre tie mladšie?

Som ešte mladý (relatívne) a pomáha mi to ostať mladým, jazyk prináša stále nové prvky a veľmi ma baví sa s ním hrať (s tým jazykom samozrejme) a písal som bez servítky, ako mi to prišlo na prsty.

Mlynská je rovnaká posledných päťdesiat rokov ngl a dosť pravdepodobne sa to za môj život nezmení fr. Nebojím sa toho, každý si v Kvapkách niečo nájde, starší zaspomínajú, mladší sa vďaka nej pripravia na vysokú, tu sa nedá netrafiť cieľová skupina.

 

Ako si prišiel k názvu Kvapky, čo znamená?

Vybral som si ho kvôli multivýznamovosti, kvapky potu a krvi pri skúškach, kvapky ako slzy pri smútku, kvapky alkoholu v podstate pri každej príležitosti, Benjí ako čierna kvapka, čo múti vody v čistých moriach, keď neprší, aspoň kvapká, závislosť na kvapkách do nosa, kvapky roztáčajúce mlynské koleso, pre spisovateľa je to nevyčerpateľná studnica metafor *žmurk*

 

Komu by sa mohla páčiť tvoja nová kniha? Prečo?

Čitateľom so všestranným zmyslom pre humor a každému, kto zažil vysokoškolský život, no najviac obyvateľom mestečka Ľudovíta Štúra. V istých smeroch sú Kvapky experimentálne a mne sa páči skúšať nové veci. Akože, nie je to Odysseus od Joycea, aj keď si často v textoch ulietam, ale to len preto, aby to nebolo nudné. A vďaka jazyku najmä súčasnej mládeži, kto nečíta a chcel by začať, nech sa páči, ideálne Kvapky.

 

Pracuješ momentálne na ďalšej knihe?

Tak určite, z Mlynskej pochádza toľko príhod, že sa nezmestia do jednej knihy, práve dokončujem pokračovanie Kvapiek, pracovný názov je zatiaľ Mrholenie a vyzerá to tak, že sa rozrastú na ságu. Každou kapitolou je to o niečo lepšie a som zvedavý, do akej búrky ma to zavedie, veľmi sa na to teším.

„Na to, aby si sa stal multimiliardárom, nepotrebuješ vysokú školu, ale potrebuješ vedieť, ako sa stať multimiliardárom. A niekto zase potrebuje čas na to, aby zistil, čím sa chce stať. Práve na to je dobrá vysoká škola.“

„Krásne.“ Mirko sklopil oči a spracúval zmiešané pocity. „Ty ako prechádzaš skúškami?“

„Mám doma dve starké, čo sa za mňa modlia dňom i nocou.“

„Aha, tak to na tom budem dosť biedne.“

„Nie, žiadne také, máš tu predsa mňa, svojho majstra Oogweya,“ Samko ho chytil okolo pliec, ,,prevediem ťa touto tŕnistou cestou a na konci skúškového sa dobre ožerieme, čo ty na to?“

To nebol práve najlepší strop, ktorý by mohol Mirka motivovať. „Ale tak keď už inak nedáš.“

Kniha vychádza 16. júna. V predpredaji si ju môžete kúpiť tu. Pokiaľ máte záujem o knihu s podpisom autora, kontaktujte nás na [email protected].