Recenzie

1. 

   Nadia_nvk – 2. decembra 2023

   Zúčastnila som sa nedávno jednej diskusie, kde pán Hevier hovoril, že dejepis by sa mal učiť naopak – začať tou nedávnou minulosťou a ísť späť v čase až k praveku, lebo tak to vraj človeka prirodzene zaujíma. Niečo na tom bude. Aj malé dieťa najprv spoznáva svoje bezprostredné okolie, a postupne si rozširuje obzory a spoznáva mesto, krajinu, a tak ďalej. Tak aj dejiny pre nás sú najdôležitejšie tie bezprostredné a potom si môžeme rozširovať obzory ďalej do minulosti.

   Ja by som ešte jednu pripomienku mala. Učme sa dejepis z takýchto kníh. Kašlime na roky a názvy bitiek, na dátumy narodenia a úmrtia panovníkov. Učme sa z príbehov ľudí, zo súvislostí, hľadajme, čo nám môžu dať, na akých skúsenostiach našich predkov sa môžeme poučiť a robiť veci inak.

   Atény a Sparta pre mňa vždy boli iba dva mestské štáty, ktoré sa nemali rady, heslovito by som vedela spomenúť spartanskú výchovu a bitku pri Maratóne… Conn Iggulden mi priblížil svet antického Grécka do farbistých detailov natoľko, že teraz si gúglim o črepinových súdoch, heilótoch a falangách. Sama, dobrovoľne, lebo ma to zaujíma.

   Prvá časť – Brány do Atén – začína vyhratou bitkou pri Maratóne. Atény práve vyhnali tyranov a začínajú budovať demokraciu, Peržania, ktorí utŕžili výprask pri Maratóne, ale chystajú pomstu. Druhá časť – Ochranca – začína zrovnaním Atén so zemou. Ak sa Aténam nepodarí získať na stranu Spartu a ďalšie grécke mestské štáty, hrozí, že budú vygumované z mapy sveta a s nimi aj samotná myšlienka demokracie. Ako by vyzeral svet dnes, keby vtedy, 4 storočia pred naším letopočtom, demokracia už v zárodku prestala existovať?

   Veľmi ma baví vždy aj “Historická poznámka” v závere knihy, kde autor popisuje, čo sa reálne stalo, čo sú dohady a čo čistá fikcia. (Prekvapivo veľmi veľa toho je založené na zdokumentovaných faktoch!)

   Conn Iggulden je majster historických románov. Jeho 5-dielna sága o Džingischánovi bola úplný thriller, a sama som sa čudovala, ako ma zaujala téma tatarských kočovníkov 13.storočia – časť dejín, ktorej som dovtedy nevenovala ani len letmý pohľad. Skrátka Igguldena na všetky hodiny dejepisu!

2. 

   [email protected] – 2. decembra 2023

   Tento diel ma oproti prvému bavil o trošku menej. Nie preto, že by bol objektívne horší, ako ten prvý, ale šlo skôr o konkrétne obdobie a udalosti, ktoré sa v knihe odohrali. Kým v prvom diely sme mali možnosť byť svedkami mestských intríg, politikárčenia a súdneho procesu, v tomto sa autor prakticky celú dobu venuje vojne, ako na vode, tak na súši. Čitateľ má možnosť zoznámiť sa s mentalitou vojakov, vojnovou stratégiou a prístupu starovekých národov k vojne všeobecne. Autor nepochybne odviedol skvelú prácu. Čo sa autorovi trošku nepodarilo je vykreslenie atmosféry tých bitiek. V niektorých pasážach som sa cítil ako na hodine dejepisu. Miestami to malo tendenciu sklznuť k nudnejším opisom s absenciou emócií. Ochranca preto odo mňa síce plné hodnotenie nedostane, ale to nič nemení na tom, že je to skvelá kniha, ktorá by určite nemala ujsť pozornosti milovníkom antického sveta. Odporúčam!