Vydavateľstvo Tatran je jedno z najstarších vydavateľstiev na Slovensku. Bolo založené 19. septembra 1947 ako účastinná spoločnosť. V prvej polovici 20. storočia bol vydavateľský život na Slovensku veľmi skromný, takže Tatran zastrešoval celú škálu vydávania od knižiek až po časopisy, osvetové brožúry a rôzne príručky. Do portfólia vydavateľstva patrila aj maďarská a rusínska literatúra.
V roku 1953 došlo k reorganizácii vydavateľstva a z Tatranu sa stalo Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Náplňou vydavateľstva bolo vydávanie domácej a prekladovej klasiky v štyroch základných redakciách. Redakciu slovenskej a českej klasiky viedol Jozef Felix, redakciu ruskej klasiky a sovietskej literatúry viedla Zora Jesenská, redakciu svetovej klasiky Ján Belnay a redakciu literárnych vied Július Pašteka. Spolu s vedúcimi redaktormi pracovalo v Tatrane 37 redaktorov, čo sa dnes javí ako výrazná prezamestnanosť. Význam vydavateľstva podčiarkovala aj voľba riaditeľov. Prvým riaditeľom Tatranu sa stal Ľudo Zúbek, autor známeho ľúbostného románu Jar Adely Ostrolúckej, neskoršími riaditeľmi boli literárny kritik Michal Považan, básnik Andrej Plávka a významní prekladatelia Ján Ferenčík, Ondrej Mrlian a Ivan Kupec.
V druhej polovici 20. storočia prispeli tatranskí redaktori k formovaniu slovenského jazyka a klasického prekladu a spolu s vydavateľstvom a vydaniami slovenských klasikov sa rozvíjala aj slovenská textológia. V Tatrane vychádzali preklady diel významných svetových autorov, ktoré dovtedy v našej kultúre absentovali, napríklad Tolstého, Balzaca, Cervantesa, Danteho, Fieldinga, Thomasa Manna, Michaila Šolochova, S. K. Jeroma, Wiliama Faulknera, Stefana Zeromskeho a ďalších. Popritom Tatran vydával aj mnohé teoreticko-estetické a literárno-historické publikácie. V roku 1979 prevzal produkciu vydavateľstva Pallas, ktoré publikovalo výtvarnú literatúru. Týmto krokom sa vydavateľstvo ujalo úlohy významnej kultúrnej ustanovizne. V osemdesiatych rokoch prišla do vydavateľstva nová generácia redaktorov a pod vplyvom Popovičovho diela Teória umeleckého prekladu priniesla aj nový pohľad na preklad. Aj v tom čase sa kládol mimoriadny dôraz na kultúru jazyka, k čomu výrazne prispeli časté hodnotenia pôvodných a prekladových diel a udeľovanie Ceny Jána Hollého.
K Tatranu neodmysliteľne patria aj významné edičné vydania v Zlatom fonde slovenskej literatúry, ktoré sa pripravovali v úzkej spolupráci so Slovenskou akadémiou vied aj niekoľko rokov. Veľkým prínosom bola aj edícia Čítanie študujúcej mládeže, ktorá poskytovala prierez slovenskou a svetovou literatúrou s hodnotnými doslovmi plnými informácií o živote a tvorbe vydávaného autora.
So zmenou doby prišla aj zmena vkusu a záujmu čitateľov. Základom pre prežitie vydavateľstva bolo pochopenie doby a čitateľa. Dnes Tatran vyhľadáva nových autorov a sústreďuje sa na modernú svetovú a slovenskú literatúru.