© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Sibyla

Sibyla

Veštenie – toto nenormálne dieťa ľudskej túžby po poznaní vecí skrytých v čase i v priestore – na rozdiel od vedeckého bádania snaží sa využiť sily nadprirodzené či procedúry, ktoré s vlastným predmetom poznania nemajú nijakú racionálnu súvislosť...

Človek je tvor zvedavý, láka ho všetko neznáme, tajomné. Rád pokúša osud a chce nahliadnuť do budúcnosti. Ani Vlado Bednár nebol výnimkou. Za svoj krátky život stihol zozbierať a spracovať známe i menej známe veštby a proroctvá.

  • ISBN: 978-80-222-0615-0
  • EAN: 9788022206150
  • Počet strán: 232
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 147 x 229 mm

11.50 € Doporučená cena

O knihe

Kniha vychádza pod stručným názvom Sibyla a obsahuje proroctvá Sibyly, kráľovnej zo Sáby, proroctvá slepého mládenca, proroctvá rozenkruciánov i jezuitov aj podrobný výpočet a opis spôsobov veštenia. Autor čerpal z najstarších i novších arabských, biblických a talmudských prameňov a porovnával proroctvá Sibyly s proroctvami iných významných veštcov. Zbierku obohatil výberom z ľudových povier, predpovedí a pranostík. Stačí nahliadnuť do bohatého obsahu, aby čitateľ zistil, že aj k tejto vážnej téme pristúpil so svojským humorov – píše aj o koncoch sveta, ktoré mali veľký úspech, a na záver pripája stručný slovník veštenia s radami pre začínajúcich prorokov. 

Treba sa s uznaním skloniť pred množstvom a úplnosťou materiálov, ktoré autor zhromaždil v knihe. Zvedavcom túžiacim poznať budúcnosť zjednodušil situáciu, nemusia prácne pátrať po jednotlivých prameňoch, nemusia tápať v neistote, aká bude budúcnosť, všetko nájdu v tejto knihe.

Dnešnú dobu a samozvaných prorokov veľmi znepokojoval májsky kalendár, podľa ktorého mal nastať 21.12.2012 koniec sveta, nech už to bolo myslené akokoľvek. Rôzne proroctvá vždy zaujímali ľudstvo a mnohí sa nimi aj riadili, no podľa dostupných prameňov najcelistvejšiu víziu budúcnosti nám zanechala Sibyla.

Vo všeobecnosti sa tvrdí, že Sibyline proroctvá sa doteraz všetky splnili. Napríklad jej proroctvá o slobode, keď hovorí: „Ľudia pôjdu životom, prejdú k smrti, budú sa nazývať dokonalými a vyspelými, ale v podstate budú otrokmi zákonov, poriadku a nariadení, ktoré sami vytvorili. To bude okolo roku dvetisíc po príchode Mesiáša. Mnoho ľudí však vtedy vo vojnách, z biedy a hladu pomrie, mnohí vtedy stratia dôveru v Boha a mnohí vtedy prestanú veriť v Mesiáša. Ľudia čierni a bieli budú si navzájom rovní.“

Výstižné myšlienky o slobode. Nepripomína nám dnešná „demokracia“ tak trochu novodobé otroctvo? Nie sme otrokmi zamestnávateľa a zákonov, ktoré sme si sami vytvorili? Nie sme otrokmi obrazoviek, nekonečných seriálov, facebooku? A pritom si to vôbec neuvedomujeme!

Ukážka z knihy

ZAPÍSANÉ JE: Niekoľko dní Sibyla so svojimi poradcami neprichádzala do záhrady Engaddi. Až prvý deň od splnu, naplnená súc duchom prorockým, usadila sa zoči-voči Šalamúnovi, aby v rozpravách svojich pokračovala. 

„Keď dal Boh Adamovi ženu, Adam povedal: ,Táto je kosť zkostí mojich a telo z môjho tela, táto nazývať sa bude mužatkou, pretože z muža pochádza.‘

Hospodin však neschvaľoval Adamove slová, pretože mu riekol: ,Z tej príčiny opustí muž otca svojho i matku svoju a pridŕžať sa bude manželky svojej, a budú jedno telo.‘

Uplynul čas. Človek zaťažený prvotným hriechom pracoval vo vinici Pána.

Pracoval, aby udržal svoje telo, ale nepracoval, aby povzniesol svoju dušu, pretože v ceste mu stála žena, ktorá vždy, keď človek dosahoval milosť Hospodina, vrhla ho späť do pozemského prachu.“

„Žena,“ opakoval Šalamún, „Žena už v prvopočiatku nedovolila človeku, aby sa priblížil k Hospodinovi?“

„Áno, tak je, bolo a bude až do konca sveta.

V dobrých i zlých skutkoch všetkých ľudí na svete, vo všetkom, čo mení od základov mravnosť ľudí aj ich konanie, vo všetkom, čo býva príčinou vojen i mieru, v tom všetkom vždy hľadaj ženu.

Apo tisícročiach, keď už dávno budem patriť minulosti, keď o tebe, Šalamún, budú zmienky len v rozprávkach, vtedy stanú sa skutkom moje slová o žene. 

Čuj: Hospodin, hoci všadeprítomný, nemôže byť pri všetkom, čo sa deje na svete. Zariadil všetko teda tak, aby sa riadilo samo, množilo sa, umieralo a tvorilo. Zariadil život i smrť.

Žene dal najvyšší dar, aký komu vôbec mohol dať: plodnosť.

Mužovi potom: oplodňovanie.

Úmyslom tejto milosti bolo prospieť človeku, udržať ho na výške, nedať mu vymrieť a vyhynúť.“


O POSLANÍ ŽENY 

„Nehreší manželka s mužom svojím, ale hreší žena so svojím milencom. 

A príde raz doba, keď zabudne žena na svoje vznešené poslanie; zabudne, prečo bola obdarená plodnosťou.

V tomto Božom dare bude vidieť len možnosť, ako ukojiť svoje zmysly, a preto bude úmyselne hrešiť.

Zabudne na dôstojnosť matky, zabudne na povinnosť vychovávateľky, zabudne na to, že aká žena, taká je aj celá rodina, taký je aj národ i celý svet.

Zatúži stať sa viac než ženou, bude nespokojná so svojím poslaním, bude sa stavať proti nariadeniam Hospodinovým a svojím účesom i odevom bude napodobňovať muža.“

„Nemožné!“ zhrozil sa Šalamún. „Pretože hoci by žena svojím rozumom, konaním i vládou aj dosiahla takú úroveň, na akej stojí muž, predsa len, vidí sa mi, silou a vôľou sa mu nikdy nebude môcť rovnať!“

„Vravíš pravdu,“ odvetila Sibyla a pokračovala: „Ale predsa len: vieš, že i dnes sú ženy vládkyňami i bojovníčkami na čele vojsk v niektorých krajinách okolo veľkej rieky Níl; vieš, že v mojich krajinách je veľa kmeňov, kde rozhodujú ženy. Myslím si, že ich vláda a zákony sa vo všetkom vyrovnajú mužom, no muži len ťažko znesú nad sebou ženskú nadvládu, a preto sa pri každej príležitosti snažia takéto panovanie ženy odstrániť.“


O ROVNOPRÁVNOSTI ŽIEN 

„Príde tiež doba, keď ženu budú predávať na trhoch ako otrokyňu za peniaze a zlato menšej ceny, než akú bude mať kus dobytka. 

Toto sa bude diať mnohé stáročia.

Mnohým z týchto otrokýň sa podarí ujsť. Budú robiť všetko, aby striasli zo svojich pliec toto jarmo, pretože už v starých proroctvách čítame:

,Za toho nech sa vydajú, kto sa im bude páčiť. Avšak nech sa vydávajú v čeľadi pokolenia svojho otca, aby nebolo prenášané dedičstvo synov izraelských z pokolenia na pokolenie.‘

V mnohých a mnohých krajinách získajú potom ženy úplnú rovnosť s mužmi a všetkými budú uznávané.

Tu sa však začne doba úpadku.“


O OBLEČENÍ ŽIEN 

„Ženy svoje sukne odložia a sukňami mužov sa odievať budú. 

Na rukách i nohách budú nosiť ťažké zlaté kamenné ozdoby.

Vlasy raz krátke, inokedy zase veľmi dlhé budú nosiť. A v časoch, keď ľudstvu bude najťažšie, vlasy kratšie ako muži nosiť budú.

Takisto ústa svoje a oči mnohými vecami pozmenia, takže žena v tých časoch žijúca bude sa podobať sove.“


O ÚPADKU ĽUDSKÉHO RODU 

„Ženy budú požívať nápoje opojné a omamné v nebývalom množstve, takže ich plodnosť sa zmenší a ľudstvu bude hroziť úplný zánik. 

A ak sa zo ženy, ktorá opojný nápoj požíva, zrodí dieťa, postihnuté bude tichým šialenstvom.

Tieto deti potom nebudú už viac potomkov mať.“


O RODIČOCH A ICH DEŤOCH 

„V tých časoch potom upadne aj mravnosť detí, takže už nebudú svoje matky poslušne počúvať. Lebo dieťa nepozná faloš, nepozná pretvárku, a ak je prinútené zblízka sa na tieto neresti pozerať, odvracia sa od nich a znenávidí aj ich pôvodcov. 

Nerozlišuje potom ani to, či vidí faloš u vlastnej matky, alebo u niekoho iného, a rovnako ju, ako všetkých ostatných, znenávidí.“


O MUŽOCH V TÝCH ČASOCH 

„Muži v tých časoch potom nájdu zaľúbenie v takýchto ženách, no predsa sa budú snažiť, aby sa im vyhli, lebo hoci aj faloš a pretvárka ženy prebúdzajú niekedy v mužovi vášne, predsa len muž hľadá v prvom rade ženu, a až potom milenku. 

Muž, hoci by bol aj vášňami ovládaný, predsa so zaľúbením pozerá na svoj rod a svoju rodinu.

Tak to, a nie inak ako je to u mnohých žien už dnes a ešte horšie bude v časoch, o ktorých ti, Šalamún, práve teraz rozprávam.

Neskôr sa však mnoho mužov rozhodne svoje manželky, ktoré menom Hospodina uviedli do svojich spální, vyhnať a pojmú za manželky iné ženy.“


O ÚPADKU MRAVOV 

„Prídu časy, že spomedzi tisíc dievčat nenájde sa jediná panna, pretože devy svoje panenstvo dávno predtým iným mužom za zlato a víno odovzdajú. 

Prídu časy, keď matky vyženú svoje dcéry do mesta, aby tam, predávajúc svoje telá a tak s cudzími mužmi obcujúc, nadobudli pozemské statky!

Prídu časy, keď manželky s niekoľkými mužmi obcovať budú bez toho, aby tým vzbudili pohoršenie v dome svojich susedov – lebo aj susedova manželka s viacerými mužmi ako len s manželom svojím bude obcovať.

A tak ako sa dnes živia mužovia tvojho národa obchodovaním a obhospodarovaním svojich stád, príde doba, že ženy predajom svojho tela živiť sa budú.

Ich loná materské odumrú. Prestanú rodiť a zachváti ich malomocenstvo. Ich telá budú pomaly zahnívať.

Stane sa to v časoch, keď žena i muž pred zákonom dosiahnu úplnú rovnoprávnosť!

Pre ženu to bude doba rovnoprávnosti, ale aj bezcennosti.

Tak ako pre teba nemá veľkú cenu ťava, ktorú na trhu od kupca môžeš si kedykoľvek kúpiť, nemá a nebude mať pre teba veľkú cenu žena, ktorá, hoci by aj tvoju úroveň i postavenie mala, za zlato a víno sa ti predá.“


O LÁSKE 

„Hospodin miloval človeka, lebo ho už v prvých dňoch na obraz svoj pripodobnil, no potrestal ho, keď sa mu staval na odpor. Napokon sa však zľutoval nad človekom a dal mu možnosť ďalej žiť. 

Čo priviedlo Hospodina k tomu, aby zabudol na všetko zlo spôsobené človekom?

Bola to láska.

Láska, z ktorej vzišiel prvý človek, láska, s akou sa každý rodí, láska, s ktorou má opúšťať tento svet.

A ja, kráľovná zo Sáby, hovorím teraz všetkým, ktorí raz budú čítať túto kráľovskú knihu: Adam miloval Evu, lebo inak by nikdy neokúsil zo zakázaného ovocia, a tým seba i všetkých svojich potomkov vypudil zo záhrady Eden!

Tam, medzi Eufratom a Tigrisom, po prvý raz zahorelo toto nám neznáme v srdci muža.

Pre lásku k žene zabudol na Hospodina. Pre lásku k žene zabudol na všetky zákazy.

Nedobré bolo hádam konanie Hospodina, keď človeku lásku zakazoval.

Dal mužovi silu, ktorú si musel na niečom vybiť, striasť zo seba ťarchu presýtenia a konať to, čo je vlastné celej prírode – tvoriť.

Keď Hospodin tvoril, pri vzniku sveta tiež uplatnil svoju silu – preto nemal brániť človeku, aby pokračoval v už začatom diele, keď to dovolil ostatnému tvorstvu.“