M. A. Jerský, Jan Hála: Veršované rozprávky o Maroškovi

Hoci sa vo svete vydávajú každý deň nádherné detské knižky, skromne si myslíme, že nie je nad tradičnú slovenskú rozprávku spod Tatier. Po sedemdesiatich rokoch vyšlo vlani vo Vydavateľstve Tatran nové vydanie knižky Maroško a Medko, ktoré tento rok doplní aj jeho pokračovanie Maroško vo Vtáčikove. Kto bola autorská dvojica M. A. Jerský a Jan Hála, ktorá stojí za týmito veršovanými klenotmi?

 

Pod pseudonymom M. A. Jerský treba hľadať právnika Imricha Majerského (aj svoje občianske meno si poslovenčil z otcovho Majoroš). Narodil sa 6. októbra 1903 v Liptovskom Jáne. Študoval na gymnáziu v neďalekom Liptovskom Mikuláši, neskôr študoval právo na Karlovej univerzite v Prahe a na Univerzite Komenského v Bratislave. Od roku 1929 pôsobil ako úradník na Okresnom úrade v Michalovciach, potom na Krajinskom úrade. Od roku 1945 do roku 1971 bol legislatívnym právnikom v SNR v Bratislave, kde potom žil na dôchodku až do roku 1974.

Okrem povolaniu právnika sa venoval aj písaniu, tvoril však len pre deti. Dokopy mu vyšlo šesť veršovaných rozprávok: Maroško a Medko (1950), Maroško vo Vtáčikove (1954), Maľované vajíčko (1957), Mamka Adamka a jej synkovia (1957), Rukavička (1957), Zlatý domček (1959).

Najmä v rozprávkach Maroško a Medko a Maroško vo Vtáčikove cítiť jeho vrúcny vzťah k prírode. Popri právu a detskej tvorbe sa venoval aj jej ochrane, v roku 1969 dokonca založil Slovenský zväz ochrancov prírody a stal sa jeho prvým predsedom.

 

 

V článku v časopise Krásy Slovenska z roku 1970 si M. A. Jerský takto spomína na Jana Hálu:

„Spomínam si, ako sme sa hneď po oslobodení stretli na mikulášskej ulici a ako sa naše myšlienky v nadšenom rozhovore stretli. Čas vojny a neslobody pominul a my sme na podnet vtedajšieho riaditeľa Tranoscia rozmýšľali, ako by sme pomohli zaplniť medzeru v čítaní pre deti, zapríčinenú vojnou, čo by sme im dali nového, pekného, zábavného i poučného do rúk. Zhodli sme sa na tom, že v deťoch treba pestovať v súlade s národnou tradíciou lásku k prírode. V našom pláne na prvom mieste bola väčšia veršovaná rozprávka zo živej slovenskej prírody, ktorú sme sa neskôr rozhodli uskutočniť troma knižkami za sebou.“

Boli to práve knihy Maroško a Medko a Maroško vo Vtáčikove, tretiu sa už, bohužiaľ, nepodarilo vydať, ostala teda len v rukopise. Za ústrednú postavu kníh zvolili chlapca menom Maroško, honelníka zo salaša, ktorý prírodu pozná z vlastného pozorovania. Ako M. A. Jerský pokračuje:

„Priateľovi Jankovi Hálovi bola postava Maroška blízka: bol to jeden z kŕdľa važeckých chlapcov, ktorých mal tak nesmierne rád.“

 

 

Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v českej obci Blatná, ktorá je dnes súčasťou mestečka Frymburk. Syn pekárskeho majstra odmalička prejavoval záujem o kreslenie či maľovanie, ale aj o históriu a literatúru. Základnú školu navštevoval v rodnej Blatnej. Maturoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a maliarstvo študoval od roku 1912 na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe. V roku 1915 narukoval, a preto štúdium na AVU ukončil až v roku 1918.

V rannom období svojej tvorby sa venoval krajinomaľbe a expresívne podaným sociálnym motívom z prostredia baníkov. Zlom v tvorivom živote Jana Hálu nastal po návšteve slovenskej dediny Važec. V roku 1923 sa v obci natrvalo usadil. O dva roky sa stal členom Spolku slovenských umelcov a v roku 1928 členom Umeleckej besedy slovenskej. Spoluzakladal Umelecký spolok Tatran (1926—1929).

Významná je aj jeho ilustrátorská činnosť, najmä pre deti a mládež. Rád ilustroval rozprávky, pretože ich sám rád čítal. Taktiež ilustroval poviedky, verše i piesne. Ilustroval detský časopis Slniečko, leporelá, knihy Maroško a Medko a Maroško vo Vtáčikove, Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti. Hálova ilustračná tvorba má základný význam v raných fázach vývinu slovenskej knižnej kultúry 20. storočia. Knižne vydal publikáciu Pod Tatrami (1948) a album Maľby (1951).

Jan Hála zomrel na Slovensku vo Važci 17. mája 1959 vo veku 69 rokov. Na jeho počesť zriadili vo Važci v roku 1984 Galériu Jana Hálu ako vysunutú expozíciu Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. V roku 2005 však veľkú časť obrazov Jana Hálu z expozície ukradli.

 

Autorka článku: Renáta