© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Kauzu vyhral Boh

Kauzu vyhral Boh

Čo v skutočnosti znamená náboženstvo

Mimoriadne pôsobivá kniha Karen Armstrongovej Kauzu vyhral Boh provokuje k zamysleniu a vzbudzuje rešpekt. Pokúša sa odpovedať na nezodpovedané a možno aj nezodpovedateľné otázky ako: Prečo sme pred 13,7 miliardami rokov, počas veľkého tresku, začali existovať? Prečo sú zákony elektromagnetizmu alebo gravitácie také, aké sú? A prečo vôbec zákony? Čo tu robíme? A predovšetkým, ako môžeme porozumieť svetu? Prečo sme vybavení intelektom, ktorý môže rozmetať na kúsky celý tento nádherný kozmický poriadok a dať mu iný zmysel? Je to naozaj šokujúce.

  • ISBN: 978-80-222-0631-0
  • EAN: 9788022206310
  • Počet strán: 384
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 140 x 210 mm

17.90 € Doporučená cena

O knihe

Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery.

Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová nielen v diele História Boha, ktoré jej prinieslo celosvetový úspech, ale v hľadaní pokračuje aj v publikácii Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach.

Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci.

Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

Recenzie

Súčasnosť dozrela na knihu Kauzu vyhral Boh. Inteligentné rozprávanie zaujíma vyčítavý postoj voči čoraz bojovnejšiemu ateizmu, ktorý sa elegantne zmocňuje západného náboženského myslenia.
The New York Times Book Review 

Karen Armstrongová napísala viac ako tucet kníh, v ktorých sa zasadzuje za niečo, čo ľuďom až tak veľmi nevonia – naznačuje cestu, ako bez agresívnej arogancie môžeme bojovať za svoje presvedčenie. Je to aj odpoveď na hlbokú ľudskú túžbu vyznávať svoju vieru neformálne a slobodne.
The Economist 

Nezávislá britská vedkyňa a bývalá mníška sa vďaka svojim nespočetným dielam stala známou a obdivovanou autorkou, pokiaľ ide o svetové dejiny náboženstiev… Zaslúžila sa o to jej obdivuhodná znalosť religióznej témy, ku ktorej pristupuje nanajvýš citlivo… Armstrongovej dielo je zrozumiteľné, humanistické a neobyčajne dobre sa číta… Jasne a prístupne zaznamenáva transcendentálnu históriu náboženstva. Aj tajomná mystika má v jej diele svoje miesto. Zrozumiteľnosť a ľahkosť textu urobili z publikácie Kauzu vyhral Boh jednu z najsilnejších a najpresvedčivejších náboženských kníh.
Publishers Weekly 

Známa religionistka napísala viac ako len náboženskú históriu; pôsobivo hovorí o tom, ako Západ zápasí s existenciou Boha a ako ho stvárnil v slovách, umení a myšlienkach… Brilantné rozprávanie… Prístupná a fascinujúca štúdia o tom, ako vidíme Boha.
Kirkus Reviews

Dôvody Karin Amstrongovej sú jasne sformulované, odrážajú najdôležitejšie zmeny týkajúce sa náboženstva. Tieto zmeny korenia v dielach teológov, filozofov, učencov a osobností, ktoré počas stáročí ovplyvňovali náboženské myslenie… Je výborné, že Amstrongová je ochotná rešpektovať nielen príčiny, ale aj konflikt pri hľadaní transcendentálneho zmyslu. 
St. Louis Post-Dispatch 

Knižku Kauzu vyhral Boh by ste mali čítať pomaly a vychutnávať si ju
Cleveland Plain Dealer 

Pravdepodobne jej najambicióznejšie dielo 
San Francisco Chronicle

Ukážka z knihy

Úvod 

V súčasnosti sa veľmi často zhovárame o Bohu a mnohé z toho, čo odznie, je neraz veľmi povrchné. V dnešnej demokratickej spoločnosti sa nazdávame, že pojem Boha by nemal byť komplikovaný a že náboženstvo by malo byť ľahko dostupné každému človeku. „Vaša kniha je veľmi ťažká,“ hovoria mi čitatelia s poľutovaním a mierne vyčítavo krútia hlavami. „Pravdaže, je ťažká!“ žiada sa mi odpovedať. „Veď je o Bohu.“ Prirodzene, všetkým je dobre známe, kto Boh je: najvyššie bytie, bytie nadprirodzené a osobné, ktoré stvorilo svet a všetko, čo sa v ňom nachádza. Mätie ich, ak ich upozorníte, že sa nevyjadrujú presne, keď Boha nazývajú najvyšším bytím, pretože Boh nie je hocijaké bytie, a keď hovoríme, že Boh je „dobrý“, „múdry“ alebo „inteligentný“, ani nevieme, čo máme na mysli. Veriaci teoreticky vedia, že Boh je transcendentná skutočnosť, občas však akoby dávali najavo, že aj napriek tomu oni presne vedia, kto je „Boh“, ako zmýšľa, čo má rád a čo od nás očakáva. Máme sklon podrobovať si a domestikovať Božiu „odlišnosť“. Boha často žiadame, aby požehnal náš národ, aby ochraňoval kráľovnú, vyliečil nás z choroby alebo nám daroval pekný deň na piknik. Pripomíname Bohu, že zatiaľ čo on je stvoriteľom sveta, my sme iba úbohí hriešnici – ako keby na to zabudol. Politici citujú Boha, aby ospravedlnili svoju politiku, učitelia ho prosia, aby vedeli udržať poriadok v triede, a teroristi páchajú v jeho mene zverstvá. Žiadame Boha, aby stál na „našej“ strane vo voľbách alebo vo vojnách, hoci logicky možno usudzovať, že aj naši protivníci sú Božími deťmi a že aj oni sú objektom jeho lásky a starostlivosti. 

Napriek tomu, že žijeme v úplne zmenenom svete a máme celkom odlišné svetonázory, takmer všade sa rozšírila tendencia namýšľať si, že ľudia odjakživa hľadeli na Boha presne tak, ako ho vnímame dnes my. Napriek vedeckej a technickej dokonalosti naše náboženské zmýšľanie je občas pozoruhodne nevyvinuté, ba dokonca až primitívne. Moderný Boh sa v našich mysliach do istej miery ešte vždy ponáša na najvyššieho Boha z dávnych čias. Patrí do teológie, ktorú už dávno zavrhli alebo ju radikálne reinterpretovali, pretože sa stala absurdnou. Mnohí ľudia už v období pred novovekom vedeli, že je veľmi ťažké hovoriť o Bohu.

Teológia je, pravdaže, veľmi rozsiahla disciplína. Na tému Boha sa popísalo množstvo papiera a hovorí sa o nej takmer bez prestania. Lenže niektorí z najväčších židovských, kresťanských a moslimských teológov sa jasne vyslovili, že ak aj je dôležité vyjadriť naše predstavy o božstve slovami, doktríny sú vždy dielom človeka, a preto sú zákonite nepresné. Navrhovali účasť na duchovných cvičeniach, ktorých cieľom bolo vyvrátiť zaužívané vzorce myslenia a reči, a tak pomôcť veriacemu pochopiť, že slová, pomocou ktorých vysvetľujeme pozemské záležitosti, nie sú primerané, ak ich používame v súvislosti s Bohom. „On“ nie je ani dobrý, ani božský, ani mocný, ani inteligentný takým spôsobom, aký máme na mysli my. Nemôžeme dokonca povedať ani to, že Boh „jestvuje“, pretože naše chápanie jestvovania je priveľmi obmedzené. Niektorí učenci radšej tvrdili, že Boh je „ničím“, lebo Boh prosto nie je iná bytosť. Sväté písmo nie je možné brať doslovne, akoby zaznamenávalo presné fakty týkajúce sa Boha. Títo teológovia by možno niektoré naše moderné predstavy o Bohu mohli považovať za modloslužbu. 

...

Nemám v úmysle napádať úprimnú vieru kohokoľvek. Tisícky ľudí prichádzajú na to, že symbolizmus moderného Boha má na nich blahodarný vplyv: podopieraní inšpirujúcimi obradmi a disciplínou života vo vibrujúcej spoločnosti majú pocit transcendentného významu. Všetky viery, čo na svete existujú, trvajú na tom, že ozajstnú spiritualitu treba prejavovať účasťou na utrpení iných, schopnosťou cítiť s inými. Pokiaľ zaužívaná predstava Boha vzbudzuje empatiu a rešpekt voči iným, plní svoju úlohu. Lenže moderný Boh je len jednou z početných teológií, ktoré sa vyvinuli za tri tisícročia existencie monoteizmu. Pretože Boh je nekonečný, nikto nemôže mať posledné slovo. Znepokojuje ma, ako otázka náboženskej pravdy mnohých ľudí mätie. Vnútorný zmätok človeka ešte viac jatria primnohé problematické debaty o náboženstve, ktoré sa v súčasnosti vedú. Cieľom mojej knihy je prísť s čímsi novým.

S podráždenosťou nových ateistov možno súhlasiť, pretože – ako som už vysvetlila vo svojich spomienkach Točité schody – dlhé roky som vôbec nechcela mať do činenia s náboženstvom a niekoľko mojich predchádzajúcich kníh sa ponášalo na Dawkinsove diela. Dvadsaťročné štúdium náboženstva ma však donútilo zmeniť staršie názory. Nielenže sa mi otvorila myseľ voči tým aspektom náboženstva praktizovaného v iných tradíciách, ktoré boli vlastné provinčnej a dogmatickej viere môjho detstva; starostlivé zhodnotenie dôkazov mi umožnilo uvidieť kresťanstvo v inom svetle. Naučila som sa, že spory okolo náboženstva sú kontraproduktívne a neprispievajú k objasneniu podstaty problému. Nielenže znemožňujú autentické náboženské zážitky, ale ničia aj Sokratovu racionalistickú tradíciu.

V prvej časti knihy som sa pokúsila ukázať, ako zmýšľali ľudia o Bohu v období pred novovekom, a to spôsobom, čo – ako dúfam – vrhne svetlo na niektoré závažné otázky, ktoré dnes mnohí pokladajú za problematické – Písmo, vnuknutia, stvorenie, zázraky, zjavenie, viera, presvedčenie a tajomstvo – a tiež na to, kde náboženstvo robí chyby. V druhej časti sledujem vznik „moderného Boha“, ktorý vyvrátil veľa tradičných náboženských predsudkov. Pravdaže, nie je to vyčerpávajúci výpočet. Sústredila som sa na kresťanstvo. Vznik modernej vedy sa totiž takmer okamžite dotkol tradície, a práve kresťanstvo sa stalo terčom záplavy nových ateistických útokov. Vnútri kresťanskej tradície som sa ďalej zamerala na témy a tradície, ktoré hovoria priamo o našich súčasných náboženských problémoch. Náboženstvo je komplex; v každom období vývoja ľudstva existuje viacero zdrojov zbožnosti. Ani v náboženstve ako celku nikdy neprevládla jediná, osamotená tendencia. Ľudia prejavujú svoju vieru myriadami protichodných a protirečivých spôsobov. Lenže starostlivá a principiálna diskrétnosť týkajúca sa Boha a všetkého, čo je človeku posvätné, bola odvekou témou nielen pre kresťanstvo, ale aj pre iné veľké tradičné náboženstvá, a to až do čias rozvoja moderného myslenia na Západe. Ľudia verili, že Boh presahuje naše myslenie a chápanie a že porozumieť mu možno len oddaným praktizovaním náboženstva. Zabudli sme na dôležitý introspektívny pohľad a som presvedčená, že práve toto je jednou z hlavných príčin, pre ktoré toľkí ľudia žijúci na Západe chápu dnes Boha len veľmi ťažko. Tejto zanedbávanej disciplíne som venovala mimoriadnu pozornosť v nádeji, že nám v súčasnej dileme poskytne novú perspektívu. Pravdaže, nehlásam, že je to univerzálny postoj. Tvrdím len, že to bol hlavný prvok sprevádzajúci náboženskú prax nielen v kresťanstve, ale aj v iných monoteistických a neteistických vyznaniach, a že naň musíme sústrediť väčšiu pozornosť. 

Hoci mnohí ľudia zaujímajú k viere odmietavý postoj, svet v súčasnosti zažíva opätovný návrat k náboženstvu. V nesúlade s vyhláseniami sekularistov z polovice 20. storočia, ktorí si boli svojím presvedčením istí, sa náboženstvo zo sveta nevytráca. Ak sa však poddá surovému a netolerantnému tlaku, ktorý bol odjakživa neodmysliteľný od monoteizmu, ale aj od novovekého vedeckého étosu, hrozí, že nová religióznosť si bude počínať „neobratne“. Aj dnes sme svedkami mnohých prejavov do očí bijúceho úzkoprsého dogmatizmu, náboženského aj sekulárneho, lenže čoraz viac stúpa na cene aj hodnota nepoznaného. Minulosť už nikdy nevzkriesime, môžeme sa však veľa naučiť nielen z jej omylov, ale aj prienikov k podstate vecí. Náboženstvo má za sebou dlhú tradíciu, ktorá zdôraznila dôležitosť skúmať hranice nášho poznania, mlčania, zdržanlivosti a bázne. Dúfam, že práve to vo svojej knihe prebádam. Jednou z podmienok osvietenia bola vždy ochota zbaviť sa toho, o čom sme boli presvedčení, že to dobre poznáme, aby sme boli schopní oceniť pravdu, o ktorej sa nám dovtedy nesnívalo. Nie je ľahké zhovárať sa o tom, čo nazývame „Bohom“, a náboženské hľadanie sa často začína cieľavedomým odstúpením od zabehaných myšlienkových vzorcov. Možno to bolo práve to, čo sa naši dávnejší predkovia pokúšali vytvoriť vo svojich úžasných podzemných chrámoch.