© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť

Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť

,

Nepamätám sa, kedy som naposledy objavila taký vtipný, pôvabný román, ako je tento. (Elizabeth Gilbertová)

Je pre mňa záhadou, ako sa tá kniha dostala na Guernsey. Knihy asi majú nejaký zvláštny inštinkt, ktorý ich privedie k tým správnym čitateľom.

  • ISBN: 978-80-222-0570-2
  • EAN: 9788022205702
  • Počet strán: 264
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 147 x 229 mm

11,50 € Doporučená cena

Anotácia

Je január 1946. Londýn sa vynára z tieňa druhej svetovej vojny a spisovateľka Juliet Ashtonová hľadá tému pre svoju ďalšiu knihu. Kto by si bol pomyslel, že ju nájde v liste od muža, s ktorým sa nikdy nestretla, obyvateľa britského ostrova Guernsey, ktorý cez vojnu okupovali nacisti? Raz si v antikvariáte kúpil knihu Charlesa Lamba a na prázdnom liste našiel jej meno. Píše jej v nádeji, že mu poradí, ako by sa dostal k ďalším knihám tohto autora. Juliet si začne písať so svojím novým známym a postupne preniká do sveta Guernseyskej literárnej a koláčovej spoločnosti, jedinečného čitateľského klubu, ktorý vznikol za jedinečných okolností. Poskytoval svojim členom alibi, bez ktorého by boli skončili vo väzení. Juliet vedie pozoruhodnú korešpondenciu s čarovnými, hlboko ľudskými členmi Spoločnosti, od chovateľov prasiat po frenológov – amatérov, ktorých spája láska k literatúre. Z ich listov sa dozvedá o ich ostrove, literárnom vkuse, o tom, aký silný, pretvárajúci vplyv mala na ich životy nedávna nemecká okupácia. Uchvátená príbehmi týchto ľudí sa vypraví na ostrov Guernsey a to, čo tam nájde, ju zmení na celý život.

Recenzie

Nepamätám sa, kedy som naposledy objavila taký vtipný, pôvabný román, ako je tento. Jeho živý svet ma tak očaril, že som ho nevnímala ako vymyslený. Je zaľudnený nádhernými postavami, pri ktorých som zabúdala, že to nie sú moji vlastní priatelia a susedia. Aj vy sa potešte touto knihou – má všetky moje odporúčania.

Recenziu knihy Guernseyská literárna a koláčová spoločnosť si môžete prečítať na Knihožrút.sk.

Ukážka z knihy

Juliet píše Sidneymu, 21. januára 1946

Milý Sidney,

cestovanie nočnými vlakmi má zase svoje čaro! Nestojíme celé hodiny na chodbe, neodstavia nás na vedľajšiu koľaj, aby mohol prejsť vojenský vlak, nemusíme mať zatemnené okná. Vo všetkých oknách, ktoré sme míňali, sa svietilo a ja som zase mohla špehovať. Cez vojnu mi to veľmi chýbalo. Mala som pocit, že sa z nás stali krtkovia a každý z nás cupká svojou podzemnou chodbičkou. Nepatrím medzi bežných zvedavcov, ktorí sa zameriavajú na spálne. Mňa uchvacujú obývačky a kuchyne. Letmým pohľadom zachytím knižnice, pracovné stoly, zapálené sviece alebo veselé vankúšiky na gaučoch a predstavujem si, ako tam tí ľudia žijú.

Na dnešnom stretnutí v Tillmanovom kníhkupectve bol jeden protivný, povýšenecký chlap. Po prednáške o Izzym som sa spýtala, či má niekto nejaké otázky, a on vyskočil zo svojho miesta a bojovne sa ma spýtal, ako si dovoľujem - ja, čo som iba žena - mrzačiť meno Isaaca Bickerstaffa. "Skutočný Isaac Bickerstaff, významný novinár, posvätné srdce a duša literatúry osemnásteho storočia, je mŕtvy a vy ste znesvätili jeho meno."
Skôr ako som sa zmohla na slovo, vyskočila aj žena sediaca v zadnom rade a pustila sa doňho: "O akom znesvätení to hovoríte? Človeka, ktorý nikdy nežil, predsa nemožno znesvätiť! Nie je mŕtvy, lebo nebol ani živý! Isaac
Bickerstaff bol pseudonym Jonathana Swifta, pod ktorým písal do Addisonovho denníka Spectator! Slečna Ashtonová si môže vybrať taký pseudonym, aký chce, takže láskavo čušte!" Aká statočná obhajkyňa! Môj kritik vyletel z obchodu ako strela.

Sidney, hovorí Ti niečo meno Markham V. Reynolds mladší? Ak ho nepoznáš, mohol by si mi o ňom vyhľadať nejaké informácie? Pomôžu Ti Kto je kto, pozemková kniha, prípadne Scotland Yard. Možno bude jednoducho v telefónnom zozname. Poslal mi krásnu kyticu z jarných kvetov do hotela v Bathe, tucet bielych ruží do vlaku a asi milión červených ruží do Norwichu - bez akéhokoľvek odkazu, iba priložil svoju gravírovanú vizitku.
A odkiaľ vôbec vie, kde so Susan bývame a ktorými vlakmi cestujeme? Všetky kytice ma tam čakali, už keď som prišla. Neviem, či to mám chápať ako lichôtku, alebo ako prenasledovanie.

Tvoja Juliet