© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Biely tiger

Biely tiger

Sú otrokmi a ostanú nimi, lebo nevidia, čo je na tomto svete krásne.

Adiga vo svojom epištolárnom románe otvoril Pandorinu skrinku, z ktorej sa vyvalila pravda. Nič, čo sa tu spomína, neznie falošne alebo nadnesene. Biely tiger je šokujúci príbeh. Strháva pozlátku z dnešnej bombastickej technokraticky sa rozvíjajúcej Indie a zároveň upozorňuje na nebezpečenstvo hladných, ktorí sú rozhodnutí zobrať si svoj diel z globálneho ekonomického koláča. Tento román sa pokojne môže zaradiť k dnešným majstrovským veľdielam svetovej literatúry.

  • ISBN: 978-80-222-0574-0
  • EAN: 9788022205740
  • Počet strán: 225
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 135 x 215 mm

11,50 € Doporučená cena

Anotácia

Rozprávač a hlavný protagonista románu Balrám Halváí sa ako dieťa zúčastní na pohrebe vlastnej matky, ktorá zomrela v rodine za záhadných okolností, ktoré sa nikdy neobjasnia. Neskôr je svedkom, ako jeho otec, rikša, príslušník beznádejnej kasty biednych, kdesi na indickom vidieku, ktorý nazývajú Temnotou, sa vlastnou krvou udusí a zomiera bez lekárskej pomoci na tuberkulózu v štátnej nemocnici. Tá je výsmechom oslavovaného indického zdravotníctva. Osirotený Balrám sa rozhodne ujsť pred osudom. Uteká pred vlastnou rodinou a zločinom sa zmocní väčšej sumy peňazí. Začne si prosperujúci podnik s taxislužbou. Neprenasledujú ho výčitky svedomia, nezmocňuje sa ho macbethovská hrôza zo zločinu, ktorý spáchal. Šokuje ho predstava, že by sa k tomu činu nebol nikdy odvážil a nestal sa tým, čím je teraz.
Balrám Halváí je komplexná postava. Ako malého chlapca ho v škole nazvali Bielym tigrom, vzácnym druhom šelmy, ktorý sa v džungli objaví iba raz za čas. Z Balráma sa stane sluha, filozof, zločinec a nakoniec i úspešný podnikateľ. I on však je len „nedopečeným“ mladým mužom, tak ako väčšina novozbohatlíkov tohto storočia. Jeho postupná zmena z nevinného vidieckeho chlapca na chladnokrvného zločinca je fascinujúco vierohodná.

Recenzie

Kniha patrí medzi najpôsobivejšie diela, ktoré som prečítal za posledné desaťročia. Nijaká hyperbola. Tento debutový román ma zasiahol ako blesk z jasného neba.
USA Today

Pochmúrne komické... Balramov zjavne sardonický hlas a presné postrehy o spoločenskom poriadku nás očaria a znepokoja.
The New Yorker

Biely tiger, pôsobivé dielo plné hnevu a čierneho humoru, je nečakanou cestou do novej Indie. Aravind Adiga je talent, ktorému hodno venovať pozornosť.
Mohsin Hamid, autor knihy The Reluctant Fundamentalist

Perfektné antidotum proti lyrickému chápaniu Indie.
Publishers Weekly

Rýchlo napredujúca, komicky zábavná fikcia... Adiga prejavuje autentický, nenútený talent vyjadrovať sa neúctivo... Pri čítaní Bieleho tigra myslíme na mnohorakú tvár Indie a mnohé typy ašpirácií a frustrácie, ktoré k nej patria. Je to pôsobivý debut.
Business Standard

Balramov cynický, škodoradostný hlas vystihuje súčasnú Indiu: nijaký nostalgický lyrizmus, len farbistá skutočnosť.
Kate Saundersová, The Times

Pozoruhodne autentické... Dokonale zrealizovaný príbeh, ktorý objasňuje vývoj situácie a príčiny skazenosti.
Vikram Johri, St. Petersburg Times

Rýchlo napredujúca, komicky zábavná fikcia... Adiga prejavuje autentický, nenútený talent vyjadrovať sa neúctivo... Pri čítaní Bieleho tigra myslíme na mnohorakú tvár Indie a mnohé typy ašpirácií a frustrácie, ktoré k nej patria. Je to pôsobivý debut.
Business Standard

Inteligentný a neúprosný portrét Indie, ktorá žiari a stúpa, no pritom sa stále potápa – podaný s ostrovtipom a čiernym humorom, ktorý je v súlade s autorovým úsporným narábaním so slovami... Skutočná sila tejto knihy spočíva v úplnej absencii sentimentality, vďaka čomu je naozaj realistická.
The Indian Express

Toto dielo vás osloví: autor odmieta zaužívané jogové poňatie Indie, ako ho prezentuje bollywoodska (resp. indická) kinematografia, a uprednostňuje príbeh, v ktorom odhaľuje boľavú stránku svojej krajiny, plnú špiny, nespravodlivosti a zvrátenosti... Vyznanie v štýle Chucka Palahniuka a jeho ironického pohľadu zvnútra na skorumpované indické najvyššie vrstvy v knihe Nanny Diaries... Svieže, nezvyčajné, iné.
The Washington Post

Recenziu knihy Biely tiger si môžete prečítať na Knihožrút.sk.

Ukážka z knihy

PRVÁ NOC
Adresát:

Jeho Excelencia Ťia-pao
Úrad predsedu vlády
Peking
Hlavné mesto slobodymilovnej Číny

Odosielateľ:

Biely tiger,
mysliteľ a podnikateľ
žijúci vo svetovom centre technológie a vývozu výroby
Electronics City Phase 1 (hneď pri Hosur Main Road)
Bangalúr, India


Vážený pán premiér, pane, ani Vy, ani ja neovládame angličtinu, no sú situácie, ktoré sa dajú pomenovať len v tomto jazyku.
 
Ružová dáma, bývalá manželka môjho posledného zamestnávateľa, zosnulého pána Ašoka, ma naučila jeden z takýchto výrazov; dnes o 23.32, teda ani nie pred desiatimi minútami, vo chvíli, keď hlásateľka indického rozhlasového vysielania oznámila, že na budúci týždeň prichádza do Bangalúra premiér Ťia-pao, okamžite som tú frázu použil.
 
Vlastne vždy, keď osobnosti ako Vy navštívia našu krajinu, použijem túto anglickú vetu. Niežeby som mal niečo proti veľkým mužom, ako ste Vy. Napokon ja sa pokladám za jedného z nich. No kedykoľvek vidím nášho ministerského predsedu s jeho vysokopostavenými pätolízačmi uháňať v čiernych limuzínach na letisko, aby Vás privítal s namasté – naším hinduistickým pozdravom – pred televíznymi kamerami celého sveta a ubezpečil Vás o morálnych a etických základoch, na ktorých stojí India, zakaždým si musím uľaviť týmito anglickými slovami.
 
Na budúci týždeň nás teda istotne navštívite, však, Vaša Excelencia? Indický rozhlas zvyčajne podáva spoľahlivé správy o podobných udalostiach.
 
To bol len žart, pane.
 
Cha!
 
A práve preto sa chcem spýtať priamo Vás, či naozaj mienite prísť do Bangalúra. A ak predsa, musím Vám povedať niečo dôležité. Tá žena v rozhlasových správach oznámila: „Pán Ťia-pao má v úmysle dozvedieť sa pravdu o Bangalúre.“ Krv mi stuhla v žilách. Ak niekto naozaj pozná pravdu o Bangalúre, tak som to ja.
 
Vzápätí hlásateľka dodala: „Pán Ťia-pao by sa chcel osobne stretnúť s indickými podnikateľmi a vypočuť si príbeh o ceste k obchodnému úspechu z ich vlastných úst.
 
Viac nepovedala. Je však jasné, pane, že vy Číňania ste vo všetkom ďaleko pred nami, až na to, že nemáte podnikateľov. My síce nemáme centrálne zásobovanie pitnou vodou, elektrinu, kanalizáciu, verejnú dopravu, zmysel pre hygienu, disciplínu, zdvorilosť a presnosť, zato my máme podnikateľov. Tisícky a tisícky. Najmä v oblasti technológie – a títo podnikatelia – my podnikatelia – sme založili všetky tie call centrá a spoločnosti na vývoz výroby. Dnes v podstate ovládajú Ameriku.
 
Dúfate, že sa od nás naučíte, ako splodiť nejakých čínskych podnikateľov – to je pravý účel Vašej návštevy. To ma naozaj potešilo. Vzápätí ma však striaslo, veď podľa medzinárodného protokolu Vás predseda vlády a minister zahraničných vecí privítajú na letisku s girlandami a suvenírmi – soškami Gándhího zo santalového dreva, ktoré si odnesiete domov spolu s brožúrkami o indickej minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
 
A vtedy som si musel uľaviť po anglicky. A poriadne nahlas.
 
Bolo to o 23.37. Pred piatimi minútami. Nie som z tých, čo iba hrešia a frflú. Rád sa chopím iniciatívy a nebojím sa zmien. A preto som sa rozhodol – istotne správne – že pre Vás nadiktujem tento list.
 
Hneď na začiatku by som chcel vyjadriť veľký obdiv k Vášmu starobylému čínskemu národu.
 
O dejinách Vašej krajiny som čítal knihu Vzrušujúce príbehy z exotického Východu, ktorú som našiel na chodníku v čase, keď som sa usiloval akokoľvek vzdelať navštevovaním nedeľného antikvariátneho trhu v Starom Dillí. V knihe sa písalo hlavne o pirátoch a zlate v Hongkongu, ale našiel som v nej aj niekoľko základných informácií o Vašej krajine: dočítal som sa, že vy Číňania nesmierne milujete nezávislosť a osobnú slobodu. Briti sa usilovali urobiť z Vás svojich sluhov, ale nikdy ste im to nedovolili. A to naozaj obdivujem, pán premiér.
 

Viete, aj ja sám som bol kedysi sluha.
 
Iba tri národy nikdy nedovolili, aby im vládli cudzinci: Číňania, Afganci a Habešania.
 
To sú jediné národy, ktoré obdivujem. Nie len z úcty k slobodymilovnosti, ktorú preukazuje čínsky ľud, ale aj preto, lebo verím, že budúcnosť sveta má v rukách žltý a hnedý človek, pretože niekdajší mocní ľudia s bielou pleťou sa zničili homosexualitou, mobilnými telefónmi a drogami. Ponúkam Vám bezplatne pravdivú výpoveď o Bangalúre.
 
Rozpoviem Vám svoj životný príbeh.
 
Pozrite, keď prídete do Bangalúra a zastavíte na červenú, pribehne k Vášmu autu chlapčisko, zaklope na okno, držiac v ruke ukradnutú a starostlivo do celofánu zabalenú americkú knihu o biznise s názvom napríklad:


DESAŤ TAJOMSTIEV OBCHODNÉHO ÚSPECHU!

alebo

 
STAŇ SA PODNIKATEĽOM ZA SEDEM DNÍ!

 
Nemrhajte peniazmi na podobné americké knihy. Aj tak už patria včerajšku.
 
Ja som človek zajtrajška.

 
Čo sa týka môjho formálneho vzdelania, mám v ňom isté medzery. Poviem Vám otvorene, neskončil som nijakú školu, koho to však dnes zaujíma! Veľa kníh som neprečítal, no čítal som tie dôležité. Poznám naspamäť diela štyroch najväčších básnikov všetkých čias – Rúmího, Ikbála, Mírzu Gháliba a ešte jedného, ktorého meno som už zabudol. Som podnikateľ – samouk.
 
Verte mi, takíto podnikatelia sú najlepší. Keď si vypočujete príbeh, ako som sa dostal do Bangalúra a stal sa jedným z najúspešnejších (hoci pravdepodobne najmenej známym) biznismanov, dozviete sa všetko, čo chcete vedieť – ako sa rodí, rastie a rozvíja podnikanie v tomto slávnom dvadsiatom prvom storočí nadvlády človeka.
 
Presnejšie povedané – storočie vlády žltého a hnedého človeka. Je to Vaše a moje storočie.
 
Pán Ťia-pao, je tesne pred polnocou. Vhodný čas na moje rozprávanie. Vždy prebdiem celú noc, Vaša Excelencia. V mojej kancelárii o rozlohe štrnásť metrov štvorcových nikoho niet. Iba ja a luster nado mnou, hoci ten luster je kus sám osebe. Je veľký, skladá sa z mnohých malých krištáľov vybrúsených ako brilianty, presne také ste mohli vidieť vo filmoch sedemdesiatych rokov. Hoci tu v Bangalúre noci nie sú horúce, nainštaloval som nad luster miniatúrny ventilátor s vrtuľkou s piatimi lopatkami tenučkými ako pavučinky. Keď zapnem ventilátor, vrtuľka pretína svetlo lustra a odráža ho po miestnosti. Presne tak ako stropné svetlá v najlepších bangalúrskych diskotékach.
 
Toto je jediná štrnásť štvorcových metrov veľká kancelária v Bangalúre, ktorá má luster! Je to naozaj taká malá nora a trčievam v nej celé noci.
 
Prekliatie každého podnikateľa. Ustavične musí dozerať na svoj biznis!
 
Idem zapnúť ventilátor, nech sa svetlo lustra roztancuje po kancelárii. Som úplne uvoľnený. Pane, dúfam, že aj Vy. Takže začnime. No ešte pred tým Vám, pane, poviem frázu, ktorú som sa naučil od Ružovej dámy, bývalej manželky môjho bývalého za mestnávateľa, zosnulého pána Ašoka:
 
To je ale kurevský vtip!