© VYDAVATEĽSTVO TATRAN

Ak jasnú hlavu nestratíš...

Ak jasnú hlavu nestratíš...

Veríme, že týmto jedinečným výberom potešíme slovenského čitateľa a priblížime mu ďalšiu stránku Kiplingovej talentu.

Nositeľ Nobelovej ceny Rudyard Kipling je na Slovensku známy ako autor Knihy džunglí. Máloktorý čitateľ však vie, že je aj autorom niekoľkých básnických zbierok. Kipling bol všestranný a zložitý autor, ktorý tvoril v rozmanitých žánroch a často sa vyjadroval k protirečivým spoločenským a politickým postojom. V jeho veršoch nachádzame všetky škály života v ich nekonečnej rozmanitosti, zvyčajne zachytené vo farbách Britskej ríše.

  • ISBN: 978-80-222-0596-2
  • EAN: 9788022205962
  • Počet strán: 146
  • Väzba: tvrdá s prebalom
  • Jazyk: slovenský
  • Formát: 130 x 185 mm

6,00 € Doporučená cena

Anotácia

Prekladateľka Jana Kantorová-Báliková vychádzala z kompletného osemstranového vydania Kiplingových veršov, básne radené chronologicky začínajú rokom 1886 a končia rokom 1937. Usilovala sa vystihnúť básnika všestranne, neobišla ani jeho problematické a diskutované básne a do výberu zaradila aj jeho slávnu báseň Ak jasnú hlavu nestratíš...

Vo výbere nájdeme aj jeho verše z obdobia prvej svetovej vojny, najmä báseň napísanú v čase jej vypuknutia – Za všetko, čím sme... Táto báseň približuje strhujúcim spôsobom pocity národa na začiatku ničivej vojny. Iné verše vychádzajú napríklad z folklóru, ako Zaklínadlo či Včely, alebo z dávnej histórie ako Daň Dánom.

Veríme, že týmto jedinečným výberom potešíme slovenského čitateľa a priblížime mu ďalšiu stránku Kiplingovej talentu.

Ukážka z knihy

Ak jasnú hlavu nestratíš, keď tratí
ju vôkol každý, teba viniac v zlosti,
avieš si veriť, nech aj neveria tí,
no pritom zvážiš aj ich pochybnosti,
ak zvládzeš čakať, pokojne a isto,
lžou neodpovieš, ak ťa oklamali,
nenávisť neodplatíš nenávisťou,
no nebudeš sa tváriť dokonalý...


VENOVANIE

Viac sily než ja mali muži činu,
čo diamanty z hlbín kopali,
a ľstivé mozgy na ne pochvaly
tak omáľali, až kráľ túžbou zmieral.
Tí chrabrí vnárali sa pod hladinu
a hľadali tam perlu všetkých perál.

Ja z bežnej hliny sošky robím zasa,
ich črtám býva hrubá drsnosť blízka,
veď perál nie sú plné trhoviská
a tu, kde iba snívam o vlasti,
dlaň načrie piesok, ktorý presýpa sa,
a chlieb, čo jem, je často trpkastý.

V tých soškách predsa čosi pravé je.
Ty vieš, že nie sú prácou daromnou,
veď ako ty máš vládu nado mnou,
tak vďaka mne tie figuríny žijú,
v nich zverujem ti svoje nádeje
a vdýchol som im svoju agóniu.

Bôľ, no i radosť sú tu, v mojej práci,
a teraz plachtu z hliny sťahujem
a unavený na vyhriatu zem
svoj tovar kladiem, mnohá chvála zaznie
z úst ľudí. Povedz však ty, vševediaci –
ty najlepšie vieš – počínam si správne?

(1888)


VYSVETLENIE

Raz zastavili spory Láska, Smrť
a v krčme Mužský život našli kút.
Víno si objednali, skutok bezhlavý
spravili, tresli svoje tulce do trávy.
Na konci pitky pohľad zmámený
upreli na spleť šípov na zemi.
Náhlivo potom pozbierala každá
šípy, čo nesú lásku i čo vraždia.
Jedna i druhá sotva čo len šípi,
že v rannom prítmí zmiešali si šípy!
Tak hrozná výzbroj Smrti väzí medzi
tou, ku ktorej jej odpor nemá medzí;
a ľahké šípy Lásky smutne stonú
pod ťarchou jedovatých hrotov skonu.

V tej dávnej krčme naše trápenie
skrslo, keď prišlo k hroznej zámene.
A vedia tie dve stvory splašené,
keď počas letu mieria bez slova,
že mladí mrú a ľúbia dedkovia?

(1890)